Meditácia na 14.02.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Utorok 6. týždňa v Cezročnom období | Mk 8, 14 - 21
V tom čase si učeníci zabudli vziať chleba a na lodi mali so sebou iba jeden chlieb.
A on ich varoval: „Dajte si pozor a chráňte sa kvasu farizejov i kvasu Herodesa!"
Oni si medzi sebou hovorili, že nemajú chleba.
Keď to spozoroval, povedal im: „Prečo rozprávate o tom, že nemáte chlieb? Ešte nechápete a nerozumiete? Máte otupené srdce? Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a nepočujete?
A nepamätáte sa už, koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom?"
Odpovedali mu: „Dvanásť."
„A koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som tých sedem rozlámal štyrom tisícom?"
Odpovedali mu: „Sedem."
A povedal im: „Ešte nechápete?"
Vážne varovanie
Rodičom a vychovávateľom sa kladie na srdce, aby svojich podriadených, ktorých vychovávajú, varovali pred možným zlom. Od upozornených často možno počuť: Mne sa nemôže nič stať. Ja mám predsa svoj rozum, skúsenosti a podobne.
Musíme si ale uvedomiť, že aj v oblasti viery sa kladie na srdce všetkým, čo majú vplyv na mladých ľudí a vôbec na vzrast viery u iných, aby pravidelne povzbudzovali k dobrému a viedli ich tak, aby ich uchránili od duchovnej škody.
V evanjeliu sa tejto povinnosti chytil sám Pán Ježiš a upozorňuje svojich apoštolov slovami: „Dajte si pozor a chráňte sa kvasu Herodesa" (Mk 8,15).
Ježiš často vo svojich slovách používa na zdôraznenie svojich slov a napomenutí prirovnanie. Dnes je to „kvas". Vieme, že kvas je na to, aby dodal múke chuť. Ak by bol kvas zlý, neurobil by chlieb chutným, ale skazil by ho.
Tak aj mravnú náuku máme na to, aby dávala dobrý smer ľudskej činnosti. Ale neúprimné mravy a pokrytectvo farizejov zle účinkovali na duše a k tomu ešte ľahkomyseľnosť a verejná hriešnosť Herodesa pôsobila priamo rozvratným vplyvom na myseľ ľudí. Sú to tvrdé slová na adresu apoštolov, ktorí sa starajú o to, čo si vložia do úst, keď si so sebou zabudli vziať chlieb. Mali len jeden a bolo ich trinásť. Často sa stávalo, že apoštoli hneď nepochopili Ježišove napomenutia, ba možno z ich správania cítiť až zatvrdlivosť. Veď videli toľko zvláštnych udalostí, na ktorých mali priamu účasť, ako bolo rozmnoženie chlebov na púšti, viaceré uzdravenia a podobne. Už z toho si mohli uvedomiť, že Ježiš je Mesiáš, je to ten očakávaný pastier národa, ktorý prišiel preto, aby sa postaral o národ. Mohli sa presvedčiť, že Ježiš mal záujem o národ, staral sa oň. Ježiš neprináša národu len hmotný chlieb, ale predovšetkým chlieb spásy. A pre túto ich nechápavosť ich Ježiš napomína. A farizeji sa dožadovali len zázrakov. Pokúšali ho, aby im ukázal znamenie, a uveria. Preto im Ježiš odpovie: „Toto pokolenie znamenie nedostane" (Mk 8,12). A Ježiš od nich odišiel.
Apoštoli sa môžu dať rýchlo ovplyvniť správaním farizejov. A Ježiš ako Boh vie i to, že každý človek od hriechu prarodičov má v sebe sklon k nevere, ktorá sa môže prejaviť povrchnosťou k povinnostiam, neopatrnosťou k daným príkazom. Preto si musíme uvedomiť, že len tvrdým premáhaním sa a oddanosťou ku Kristovi sa môžeme toho pozbaviť.
Často sa stretávame s tým, že sa učíme na vlastných chybách a je to len na našu škodu. Naša viera sa nesmie zakladať len na čomsi výnimočnom ako u farizejov, ktorí chceli vidieť len zázraky. Naša viera sa nesmie zakladať ani na citoch. Vidíme Jána Krstiteľa, ktorý ostro vystúpil proti Herodesovi a povie otvorene: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!" (Mk 6,19).
Vo viere musia odísť city stranou. Prípadne musí ich mať človek pod kontrolou rozumu. Tak nás o tom poúča i autor slov piesne k Eucharistii: Zrak môj i chuť chceli by ma oklamať, ale sluch – to je rozum, ma učí pevnú vieru mať...
Ježiš si praje, aby sme voči nemu mali dôveru, veď on je stále ten istý včera i dnes. Hoci dnes ho vidíme len pod sviatostnými znakmi chleba a vína, ale je to ten istý Boh, Ježiš Kristus, ktorý na púšti rozmnožil päť chlebov piatim tisícom.
Túto skutočnosť si máme nielen uvedomiť, ale musíme ju realizovať vo svojom živote. Kvasinky nevery sú totiž i v našom okolí a chcú preniknúť aj do našich duší. Vážnou a mocnou zbraňou je ostražitosť a opatrnosť.
Istý muž si spomína na svoje detstvo, keď ho matka učila modliť sa. Venovala sa jeho duši. Otec to manželke toleroval, chodil do kostola, ale bez presvedčenia. Dieťa, tak ako každé iné, ktorému sa matka venuje, bralo jej slová vážne a obohacovali jeho život vo vzťahu k rodičom. Raz si vypočul hádku rodičov. Matka otcovi dohovárala, aby bol príkladom pre svoje deti. A on vtedy mysliac si, že deti spia, začal rozprávať rôzne nečestné veci o veriacich, kňazoch, Cirkvi. Chlapec to všetko počul. Nerozumel tomu celkom, a predsa čosi v ňom zostalo, čo po rokoch vyšlo na povrch. Otec mu raz, už ako dospelému, niečo dohováral. A vtedy syn zopakoval toto všetko po otcovi...
Chráňme sa zlých príkladov a dbajme o to, aby sme naším pričinením nedali zlý príklad. Amen.