Meditácia na 15.02.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Streda 6. týždňa v Cezročnom období | Mk 8,22-26
Ježiš a učeníci prišli do Betsaidy. Tam priviedli k nemu slepca a prosili ho, aby sa ho dotkol. On vzal slepca za ruku, vyviedol ho za dedinu, poslinil mu oči, vložil naňho ruky a opýtal sa ho: „Vidíš niečo?" Ten sa pozrel a povedal: „Vidím ľudí; zdá sa mi, akoby stromy chodili." Potom mu znova položil ruky na oči. Tu začal vidieť i celkom ozdravel a všetko videl zreteľne. I poslal ho domov so slovami: „Ale do dediny nechoď!"
Postupne rásť vo viere
Naše príslovie hovorí: „Práca chvatná, málo platná". Keď sa človek púšťa niečo veľmi rýchlo spraviť, nevyhne sa omylom. Prípadne, keď študent chce sa niečo veľmi rýchlo naučiť, rýchlo aj zabudne. Žiak sa nenaučí písať a čítať za jeden deň, ani týždeň. To je samozrejmé. Len deti snívajú o neuskutočniteľných veciach. Chcú byť vynikajúci speváci, herci, športovci, ...a v štúdiách, na tréningoch nevytrvajú. Kto sa už o niečo podobné pokúsil vie, že je to tvrdá práca na sebe a úspech prichádza až neskoršie. Preto mnohí nevydržia, odchádzajú.
A s niečím podobným musíme rátať aj v duchovnom živote. Ani svätosť, dokonalosť, charakter nedostal človek len tak zo vzduchu. Aj tu musí každý pracovať na sebe. Prejdú roky, a až potom vidieť úspech.
V evanjeliu sme počuli o uzdravení slepého. Na tomto zázraku nám Pán Ježiš chce na niečo podobné poukázať.
Čo si máme všimnúť pri počínaní Pána Ježiša? Vidíme, že slepého neuzdravuje odrazu, ako to robieval často v iných prípadoch. Pán Ježiš ako Boh mohol v jednom okamihu vrátiť slepcovi zrak, no robí to postupne. Ježišovo správanie hovorí o akomsi ľudovom uzdravení. Chytil chorého za ruku, odvedie stranou. Poslineným prstom sa dotkne jeho chorých očí a napokon naňho položí ruky. Možno sa pri tomto postupe aj pýtať: Prečo Pán Ježiš takto vracia slepcovi zrak? Azda preto, aby si slepec tým väčšmi vážil dar zraku? Iní si myslia, že nám tým chcel Spasiteľ naznačiť, aby sme si trpezlivo počínali s tými, ktorí sú duševne slepí. Ale môžeme si z textu evanjelia povšimnúť aj to, že evanjelista Marek sa nechce na tomto mieste rozpisovať o účinnosti Ježišovho postupu, ale o akomsi postupnom, stupňovitom procese uzdravenia. Pri sledovaní Ježiša v tomto prípade sa nám zdá, akoby Ježiš musel postupne vydať zo seba viac energie na uzdravenie chorého. A toto je zámer evanjelistu. Pán Ježiš postupne odkrýva svoju existenciu.
Pri tomto uzdravení chcel Ježiš priviesť všetkých, čo sú zainteresovaní do tejto udalosti k snahe, aby sa snažili nielen prenikať do hĺbky učenia Pána Ježiša, ale aby sa snažili aj samého Pána Ježiša chápať v celom jeho poslaní, vidieť jeho hĺbku počínania, správania, skutkov a slov.
Uvedomujeme si, že na to, aby sme boli dobrými kresťanmi, nestačí len mať vedomosti prvoprijímajúceho či birmovaného mladého kresťana, ale s pribúdajúcimi rokmi, mali by u nás rásť rovnomerne aj teoretické a praktické znalosti o osobe Ježiša Krista, histórií Cirkvi a súčasných pomerov Cirkvi. Ak chceme mať radosť a úžitok zo svojej viery, neznesie to nejaké veľké skoky. To by bola určitá náladovosť a povrchnosť.
Ježiš nás chcel týmto evanjeliom povzbudiť, aby sme pomaly a postupne rástli vo viere, vo vzťahu voči nemu, v poznávaní svojich povinností, aby sme sa vedeli obohatiť tým, čo nám ponúka učenie Ježiša Krista. Prílišné výkyvy, akési skoky v duchovnom živote vždy prinášajú len množstvo omylov, chýb a neúspechov. Takýto postup by bol nesprávny.
Uznávame, že Boha nemôžeme poznať naraz. Je to dlhá a ťažká cesta, keď vo viere robíme pokrok a vidíme jasnejšie a zreteľnejšie Božiu skutočnosť. Vieme, že až na druhom mieste uvidíme Boha skutočne z tváre do tváre. Toto majme na mysli, keď sa nám naša cesta viery zdá ťažká a tmavá. Vieme, že zasiate zrno musí odumrieť a pritom vyrastie steblo, a až potom očakávaný klas úrody.
Každého z nás si vedie Pán, keď sa mu odovzdáme do jeho rúk. Často nás berie stranou, aby nikto nevidel, nepoznal, ako si nás skúša a pripravuje na to konečné videnie Božej tváre. Samých si nás často poučuje, dáva nám cítiť svoju ruku, odkrýva nám veci, udalosti, ktoré s Ježišovou pomocou vidíme správnejšie.
Aj slepca z evanjelia sa Pán Ježiš spýtal: „Vidíš niečo?" (Mk 8,23). Ten sa pozrel a povedal: Vidím ľudí; zdá sa mi, akoby stromy chodili" (Mk 8,24).
Ježiš postupne uzdravuje aj naše oči viery. Prvý pohľad je často nejasný. Nechápeme, snáď sme s počínaním Ježiša nespokojní. Ježiš si nás vedie ďalej. Často, keď už okúsime sladkosť učenia Pána Ježiša a keď sa obzrieme dozadu, povieme si: Oplatilo sa vytrvať, nezdupkať, aj keď to bolo ťažké, či trvalo to dlhšie, ako sme si to priali osobne. Sme však šťastní.
Nech aj v oblasti viery si uvedomujeme slová príslovia: „Práca chvatná, málo platná". Amen.