Meditácia na 17.02.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Piatok 6. týždňa v Cezročnom období | Mk 8,34-9,1
Ježiš zavolal k sebe zástup aj učeníkov a povedal im: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.
Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho.
Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?!
Lebo za čo vymení človek svoju dušu?!
Kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová pred týmto cudzoložným a hriešnym pokolením, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi."
A povedal im: „Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia, že Božie kráľovstvo prichádza s mocou."
Život má zmysel jedine v spojení s Kristom
V našej dennej tlači býva pravidelne uverejňovaná malá rubrika pod rôznymi názvami, ako napríklad: Zrnko múdrosti. Zodpovedný redaktor jednou myšlienkou alebo jednou vetou, chce čitateľovi pripomenúť nejakú vážnu vec, ktorú by si mal človek nielen prečítať, ale sa nad ňou aj zamyslieť. Pravda, nikto ho k tomu nenúti. Čitateľ sa musí rozhodnúť sám.
Aj v tomto evanjeliu sa stretávame s akýmsi zrnkom múdrosti a Ježiš, ako Najvyšší redaktor, nám ho dnes chce dať na zamyslenie a tým aj obohatiť náš život. Pravdaže, ani on nás k tomu nenúti. Aj nás veriacich ľudí, obdarených rozumom a slobodnou vôľou, necháva sa rozhodnúť samých.
Mohli by sme povedať, že Ježišove slová v dnešnom evanjeliu sú zbierkou jeho výrokov, pomocou ktorých chce nám ukázať veľkosť kresťana. Skutočný vyznávač učenia Ježiša Krista, ide v Ježišových šľapajach. Preto slová: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma" (Mk 8,34), sa stanú čímsi samozrejmým a nepozastavuje sa nad tým, že plní Ježišove príkazy a pritom to má ťažšie ako tí, čo ich neplnia.
Ježišov žiak si uvedomuje i tieto slová: Môže byť žiak viac ako jeho učiteľ? Preto na ceste kríža je ochotný všetko opustiť, čo nie je Ježiš, všetkého sa vzdať, ako by mal zradiť svojho Pána. Je to úžasné nasledovať Pána Ježiša s krížom na pleciach, vzdať sa pozemskej kariéry pre evanjelium, priznať sa k Ježišovi i za cenu hanby, straty miesta, často i života. To sú tvrdé požiadavky Pána Ježiša. A najťažšie na tom je to, že Ježišove slová platia doslova. Tak si pripomeňme jeho slová: „Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho" (Mk 8,35).
Preto v dejinách Cirkvi vidíme, že skutoční kresťania vsadili všetko na jednu kartu: na Ježiša. Vieme, že sa vzdali seba samých a Ježiš sa v ich živote, v skutkoch, slovách, myšlienkach stal stredobodom. Prenasledovateľ Pavol po takomto odovzdaní napísal: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus" (Gal 2,20).
Dejiny Cirkvi však hovoria aj o druhých, ktorí urobili kompromis s hriechom a sebectvom, keď si z kresťanstva zobrali len to, čo sa im páčilo, čo im vyhovovalo. Bolo to snáď aj na prvý pohľad krásne, príjemné, obdivovali ich, veď často sedávali v kostole, modlili sa, a predsa ich život sa nezhodoval s Ježišovými slovami, pretože aj pri plnení povinností viac mysleli na seba, ako na vôľu Pána Ježiša.
Keď sme sa rozhodli byť skutočne Kristovi, tak Ježišove slová musíme brať doslovne. Ježišove slová sú adresované ľuďom dobrej vôle. Uvedomujeme si, že sa dotýkajú aj nás. Pre nás ich Ježiš nielen vyslovil, ale od nás ich aj v praxi vyžaduje a raz za ich realizáciu musíme čakať odmenu, alebo trest.
Áno, sme slabí. Máme často z uskutočňovania Ježišových slov strach. Keď to však vyžaduje Ježiš, musíme uznať, že nič nie je tak ťažké, aby sme to nemohli uskutočniť. Ježiš nepozná kompromisy, nekupuje si ľudí na nejakú pochybnú reklamu, pretože sa môže každý presvedčiť, že Ježišove dôkazy o jeho poslaní sú pravé. Tým viac si uvedomujeme slová: „Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?" Lebo za čo vymení človek svoju dušu?!" (Mk 8,36). Sú to tak výrečné a časové slová, že nenechávajú nás na pochybách, o ich pravosti a hodnote zároveň.
Preto toto evanjelium chápeme ako výzvu, aby sme na ceste za Ježišom vytrvali, nepoľavili, prípadne, ak to nebolo doteraz tak, ako to on sám chce, aby sme neodkladali a dali sa na cestu, ktorá jediná vedie do večného života.
Zamyslime sa každý sám nad touto malou múdrosťou z evanjelia: „Kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová pred týmto cudzoložným a hriešnym pokolením, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi" (Mk 8,38). Amen.