Meditácia na 28.02.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Utorok po 1. pôstnej nedeli | Mt 6,7-15
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. Nenapodobňujte ich; veď váš Otec vie, čo potrebujete, prv, ako by ste ho prosili. Vy sa budete modliť takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo, buď tvoja vôľa, ako v nebi tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes. A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého. Lebo ak vy odpustíte ľudom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy."
Modliť sa znamená - mať pred očami svojho Boha
Isto sa nám stalo, že sme prosili Boha o niečo, ale zdalo sa nám, ako keby nás Boh nepočul. A tak sme ho prosili znova a znova, až nás to nakoniec omrzelo, a hoci sme nevedeli, prečo naša modlitba nebola vyslyšaná.
Ježiš ku nám hovorí: „Váš Otec vie, čo potrebujete, prv, ako by ste ho prosili" (Mt 6,8).
Každá náboženská skupina má svoj spôsob modlitby. Ján Krstiteľ naučil svojich učeníkov modliť sa. Farizeji mali tiež svoj spôsob modlitby. Aj pohania mali modlitbu, ktorou prosili svojich bohov. Pohania zvykli čo najviac hovoriť, ako keby chceli presvedčiť svojho boha, aby im dal to, čo ho žiadali.
Aj Ježiš učí, ako sa máme my modliť. Pri modlitbe nemáme napodobňovať pohanov. Pri modlitbe sa máme obrátiť k nebeskému Otcovi a snažiť sa plniť jeho vôľu. K Otcovi máme prichádzať s pokorou, lebo on vie, čo potrebujeme.
My kresťania máme byť ľuďmi, ktorí prosia úpenlivo a nie ako takí, ktorí veľa hovoria. Niečo iné je hovoriť o svojich potrebách tomu, kto ich nepozná a iná vec je, žiadať o pomoc toho, kto moje potreby už pozná. V modlitbe je potrebné prejaviť pokornú úctu. Modlitba, ktorú nás naučil Ježiš, nie je ani tak zameraná na to, aby nás Boh vyslyšal, ale skôr, aby sme my vyslyšali Boha, teda, aby sme pristúpili k jeho plánu spásy, aby sme vo svojom živote konali len to, čo od nás on žiada. Boh nás veľmi dobre pozná a vie, čo veľmi potrebujeme a takto máme pristupovať aj v modlitbe. Máme prosiť v modlitbe o to, aby sme spoznali Božiu vôľu a podľa nej aj konali.
Veľmi dobre nám ukazuje prorok Eliáš ako má vyzerať naša modlitba. Za jeho čias ľudia odpadli od pravého Boha a klaňali sa Bálovi. Eliáš urobil takúto dohodu s bálovými prorokmi. Každý si mal pripraviť obetu a čia obeta sa zapáli, toho Boh je pravý. Najprv pripravili obetu báloví proroci, potom sa k nemu modlili, aby zapálil obetu. Volali celý deň a nič sa nestalo. Začali nahlas kričať a robili si zárezy na tele, aby ich Bál vyslyšal, ale nič sa nestalo. Potom pripravil obetu Eliáš a ešte ju aj polial tri razy vodou. Potom sa modlil k Pánovi - Bohu Izraela, aby ho vyslyšal, aby sa celý ľud dozvedel, že on je jediný Boh. V tom Pán zapálil celú obetu a takto vyslyšal Eliášovu modlitbu (porov. 1Kr 18,20-40).
Môžeme vidieť, aká má byť naša modlitba. Nie zdĺhavá, mnohovravná, ale máme sa modliť s pokorou a na oslavu nebeského Otca. Takúto modlitbu má Boh najradšej a najskôr ju prijme.
Modlime sa: Pane, Ježišu Kriste. Ty si naučil svojich apoštolov správne sa modliť - prosíme ťa aj my o to isté. Nauč nás modliť sa k nebeskému Otcovi s pokorou, lebo on veľmi dobre vie, čo potrebujeme, nauč nás, aby sme svojou modlitbou oslavovali nášho i tvojho Otca. Amen.