Meditácia na 29.02.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Streda po 1. pôstnej nedeli | Lk 11,29-32
Keď sa schádzali zástupy, začal Ježiš hovoriť: „Toto pokolenie je zlé pokolenie. Žiada znamenie, ale znamenie nedostane, iba ak znamenie Jonášovo. Lebo ako bol Jonáš znamením pre Ninivčanov, tak bude aj Syn človeka pre toto pokolenie. Kráľovná z juhu vystúpi na súde proti mužom tohto pokolenia a odsúdi ich; lebo ona z končín zeme prišla počúvať Šalamúnovu múdrosť a tu je niekto väčší ako Šalamún. Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdia ho; lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie a tu je predsa niekto väčší ako Jonáš."
Uver a uvidíš zázrak
Zaiste poznáte aj vy vo svojom okolí mnoho ľudí, ktorí neraz šomrú na svoj život. Viete o ich trápeniach, ktoré ich ťažia. A vlastne ani nemusíme ísť ďaleko, lebo každý z nás má ten svoj kríž. Kríže sú rôzne, práve tak, ako aj postoje ľudí k svojim trápeniam. Neraz počuť od našich neveriacich bratov: „Ako môžete veriť dnes, v čase takého pokroku?" A niektorí aj povedia: „Ak mi Boh ukáže zázrak, tak uverím aj ja."
A práve dnes nám zazneli tieto slová v Božom evanjeliu, ktoré nás pozýva k trochu inému mysleniu, keď hovorí, že Židia nedostanú znamenie od Boha. Veď Boh ponúka zázrak alebo znamenie `tomu, kto uverí v neho`.
Božie slovo tak, ako nám ho ponúka sv. Lukáš, nám predstavuje Ježiša, ktorý je na ceste do Jeruzalema. Táto cesta mu trvá veľmi dlho, tiahne sa skoro celým evanjeliom. To však nie preto, že by Ježiš nevedel nájsť cestu, ale pre jeho lásku k ľuďom, zvlášť, keď videl všetku tu biedu ľudí. Jednou z udalostí, ktoré sa udiali počas tohto jeho putovania je aj spor, ktorý vznikol medzi poslucháčmi a samotným Učiteľom. Keď sa začal schádzať zástup, Ježiš vyhlásil toto pokolenie za zlé. Prečo? Lebo žiada znamenie. Aké to bolo znamenie, vyplýva z udalosti predtým, ale aj z charakteru celého evanjelia. Zástupy chceli ako dôkaz o Ježišovom božstve, vidieť zázrak. Ježiš však dáva odpoveď, ktorá nestráca na svojej autenticite aj dnes. Ponúka im znamenie cez postavu proroka Jonáša. Tento `muž pokánia` bol vrhnutý do podsvetia cez veľkú rybu. No Boh ho tam ponechal tri dni. A znova ho vyslobodil. Kristus trpel za nás na kríži, zomrel, bol pochovaný do hrobu. Ale Boh ho vzkriesil po troch dňoch, aby žil a premohol smrť.
Či neznie aj nám dnes posolstvo viery od samého Boha. "Ver a uvidíš zázraky", nie: "tu máš zázrak a ver". Pozrime na Ježišových súčasníkov. Vari sa obrátili všetci, ktorí videli znamenia a zázraky? Vari Boh získal všetkých svojich poslucháčov? Vôbec nie.
Vo svete dnes vládne názor, že zlo víťazí vo svete. Pozrime sa do tých častí sveta, kde sú prenasledovaní kresťania zo strany moslimov. Neľudské zaobchádzanie, zneužívanie a ukrutné ponižovanie, dokonca i zabíjanie. Aký zázrak vidia títo kresťania, že i naďalej ostávajú kresťanmi? Veria, že Ježiš je ten, ktorý má posledné slovo vo svete. Ich nádejou je kríž, tento náznak nádeje i v takom mori bolesti.
My dnes nemusíme čeliť takejto hrozbe. No všimnime si ten príklad dôvery, ktorá už sama v sebe - ak je úprimná, je zázrakom. „Kto chce zažiť vo svojom živote zázraky, nech sa nebojí otvoriť Kristovi. Ten nič neberie, ale všetko v nás zdokonaľuje", ako povedal sv. otec Benedikt XVI.
Všemohúci Bože, ďakujeme ti, že si nás stvoril. Nauč nás dôverovať ti. V čase skúšok nám zvlášť pomáhaj veriť a tak dostať znamenie. Veď si nám už dal to najväčšie znamenie: seba za nás. Amen.