Meditácia na 02.03.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Piatok po 1. pôstnej nedeli | Mt 5,20-26
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.
Počuli ste, že otcom bolo povedané: ‚Nezabiješ!` Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: ‚Hlupák,` pôjde pred veľradu. A kto mu povie: ‚Ty bohapustý blázon,` pôjde do pekelného ohňa. Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar. Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste, aby ťa protivník nevydal sudcovi a sudca strážnikovi a aby ťa neuvrhli do väzenia. Veru, hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera."
Láska zabíja hnev
Predpokladám, že väčšina z vás, máte doma záhradku. A myslím, že ste si všimli aj jednu skutočnosť. Ak nechcete, aby vám burina narobila škodu, treba ju vytrhnúť, kým je ešte malá. Tesne po jej vyklíčení. Ježiš - učiteľ v pestovaní nášho duchovného života, nám dnes pripomenul, že podobná zásada platí aj v rovine duchovnej.
Povedal: ,,Počuli ste, že otcom bolo povedané: ,,Nezabiješ." Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím, pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá" (Mt 5,21-22).
Aby hriech, ktorý je nekonečne nebezpečnejší ako burina v záhradke, nenarobil škodu, treba ho vypozorovať, vybadať už v zárodku. Najlepšie vtedy, keď ešte len klíči. Vtedy sa ho človek zbaví najľahšie a vtedy nepoškodí ani jeho samotného, ani jeho blížnych.
Pán Ježiš toto pripomína ohľadom hnevu. V zárodku je hnev len málo intenzívny, možno súvisí s pocitom urazenosti, krivdy, závisti... V tejto fáze nie je ťažké ho vytrhnúť, premôcť, odpustiť blížnemu. Ak ho človek však začne v sebe živiť, polievať, kŕmiť ho a nezriekne sa ho, hnev začne pomaly rásť, zapúšťať čoraz hlbšie a širšie korene. A postupne začne prinášať zhubné ovocie. Samotný človek vnútorne trpí, hnev ho zožiera, zabíja v ňom pokoj a radosť, spôsobuje napätie. Tento vnútorný nesúlad človek neudrží dlho v sebe utajený. Začne sa prejavovať formou psychického či fyzického ublíženia blížnemu, či dokonca vraždou.
A v záhradke sa môžeme ešte niečomu dôležitému naučiť. Burine sa najviac darí tam, kde nerastie žiadna rastlina, zelenina. Tam má najviac živín, vlahy a svetla. Tak aj hriech sa najlepšie zakorení tam, kde nerastú žiadne čnosti. Nestačí teda len hnev potláčať, ale treba aj pestovať pozitívnu čnosť lásky. Choď sa zmieriť so svojím bratom! (Porov. Mt 5,24).
Preto je potrebné, nachvíľku obrátiť svoj pohľad od oltára a pozrieť sa vedľa seba alebo i za seba, na bratov a sestry. Aký mám k nim vzťah? Nevyčítal by mi niekto z nich niečo? Nebolo by to náhodou aj oprávnené? Ale neostaňme len pri skúmaní našich negatív, chýb v tejto oblasti. Poďme ďalej. Pýtajme sa pozitívne! Čo by som mohol pre nich konkrétne urobiť? Možno pre starších a bezvládnych alebo pre tých najbližších, aspoň niečo drobné.
Máme chronicky známy príkaz: nezabiješ. Ja však poznám jeden spôsob ako možno zabíjať nepriateľov.
Dvorania vraj vyčítali cisárovi Žigmundovi, že s nepriateľmi zaobchádza veľkodušne, že by ich mal všetkých pozabíjať. Cisár im odpovedal: ,,Máte pravdu, nepriatelia sa majú zničiť - ale veľkodušnosťou. Vtedy zabijeme v nich nepriateľov a urobíme si z nich priateľov."
Nenechajme sa ničiť a zožierať hnevom, túžbou po pomste. Odstráňme ho tak že sa zmierime s blížnymi, zničíme v nich nepriateľov, budeme mať viac priateľov. Náš život sa stane o čosi krajší radostnejší a pokojnejší.
Nuž prajem vám i sebe, aby nás aj táto svätá omša, kde sa sprítomňuje dojímavá Ježišova láska k nám, posilní a znova zapáli túžbou bojovať za lásku, pokoj a zmierenie. Amen.