Meditácia na 03.03.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Sobota po 1. pôstnej nedeli | Mt 5,43-48
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Počuli ste, že bolo povedané: ‚Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.`
Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých.
Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici? A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nerobia to aj pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec."
Kresťanstvo sa prejavuje najmä v skutkoch
Už sa vám stalo, že ste išli po ulici a oproti vám išiel sused, s ktorým ste už dlhý čas `na nožoch`? Ako sa tak k vám približoval, v hlave vám vírili rôzne spomienky a tu zrazu vás ten sused pozdravil. Vy ste sa najskôr na neho začudovane pozreli, potom ste sa mu odzdravili a potom ste sa s ním dali do reči. Nakoniec vysvitlo, že nie ste až takí veľkí nepriatelia, a že všetky nezrovnalosti sa dajú do poriadku.
Ježiš hovorí: „Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Či to nerobia aj mýtnici? A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte?" (Mt 5,46-47)
V Starom zákone platilo, že môj blížny je len `súkmeňovec`, teda Žid, a jedine jemu mám preukázať lásku, kým ostatných mám považovať za hriešnikov a nepriateľov. To znamená, že ich nemám ani pozdravovať a preukazovať im dobré skutky - týmto sa riadili aj farizeji. Oni pozdravovali iba seberovných, nie však colníkov a hriešnikov, ktorí pre nich boli vyvrheľmi ľudstva, zradcami vlasti.
Ale Ježiš od nás žiada, aby sme my kresťania konali ináč, aby sme „robili čosi zvláštne". Pozdrav v orientálnych krajinách znamenal oveľa viac ako iba zdvorilosť. Pozdrav znamenal prianie požehnania a pokoja pre druhého.
My kresťania máme robiť niečo zvláštne, čím by sme sa odlišovali od pohanov. Ježiš od nás žiada, aby sme sa modlili za svojich prenasledovateľov, aby sme milovali svojich nepriateľov a aby sme pozdravovali hriešnikov. Lebo všetci sme deťmi nebeského Otca a my všetci sme si navzájom bratmi. A tak sa pripodobňujeme nášmu Otcovi, ktorý je nekonečne milosrdný.
Svätý Peter píše, že sme povolaní, aby sme požehnávali druhých, aby sme sa stali sami dedičmi povolania (porov. 1Pt 3,9). Takže my kresťania sa máme odlišovať od iných tým, že budeme požehnávať aj svojich nepriateľov.
Je známe, že v prvotnej Cirkvi „všetci veriaci mali jedno srdce a jednu dušu" (Sk 4,32). Mali sa navzájom radi a táto ich láska prenikala až k tým, ktorí ešte neuverili v Krista a sami pohania poukazovali na kresťanov a hovorili medzi sebou: „Pozrite, ako sa milujú" a táto láska ich priviedla k viere v Krista. Aj keď prenasledovali kresťanov a zatvárali ich, tak sa kresťania nesprávali neslušne a neúctivo, a to tiež viedlo k mnohým obráteniam.
Vidíme, že sa oplatí byť zvláštny a nie prispôsobovať sa tomuto svetu a konať to, čo od nás žiada tento svet. Najviac sa oplatí pripodobňovať sa Ježišovi, snažiť sa o dokonalosť, lebo aj náš nebeský Otec je dokonalý.
Skúsme sa na záver modliť v duchu dnešného evanjelia: Pane, Ježišu, Ty sám nás učíš, ako máme milovať svojich nepriateľov. Ty si sa modlil na kríži za tých, ktorí ťa ukrižovali. Prosíme ťa, udeľ nám milosť, aby sme sa aj my správali tak, ako Ty a tak sa sami stali dedičmi večného požehnania. Amen.