Meditácia na 06.03.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Utorok po 2. pôstnej nedeli | Mt 23,1-12
Ježiš povedal zástupom i svojim učeníkom: „Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu. Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú. Viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť. Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli: rozširujú si modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách, radi majú popredné miesta na hostinách, prvé stolice v synagógach, pozdravy na uliciach a keď ich ľudia oslovujú Rabbi. Vy sa nedávajte volať Rabbi, lebo len jeden je váš Učiteľ, vy všetci ste bratia. Ani Otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je váš Otec, ten nebeský. Ani sa nedávajte volať Učiteľmi, lebo len jediný je váš Učiteľ, Kristus. Kto je medzi vami najväčší, bude vaším služobníkom. Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený."
Prejdime od slov k skutkom
V USA urobili prednedávnom jednu kampaň nazvanú `čisté ruky`. Mala upozorniť na dôležitosť umývania rúk. Výskumníci pozorovali ľudí, všímali si, koľkí si umyjú po toaletách ruky. Ich zistenia boli prekvapivé. Mnoho dospelých ľudí zanedbávalo aj toto najzákladnejšie hygienické pravidlo. Malé deti učíme umývať si ruky, keď prídu zo školy, či z ihriska, pred jedlom, lebo neumyté ruky prenášajú množstvo baktérii a prenášajú sa tak rôzne choroby, no my sami to nespĺňame.
Ako to však súvisí s evanjeliom? Tak, ako sa nedodržiavajú základné hygienické predpisy, tak sa nedodržiavajú ani duchovné princípy. „Lebo hovoria a nekonajú" (Mt 23,3).
Pre takéto správanie ich Ježiš ostro napáda. Hovorí im, že horlia za Boží zákon, ale ostávajú iba pri litere Zákona. Nedokazovali ho svojim životom. Keď láska k človekovi si vyžadovala niečo vynechať, oni by skôr obetovali človeka, akoby porušili sobotu.
Takýchto farizejov je dosť aj v našich radoch. Tu nejde ani tak o zachovanie nedele. U nás sa porušuje Boží zákon vo viacerých oblastiach života.
Položme si ruku na srdce, každý na svoje, že nás ani tak netrápi pýcha, lakomstvo, obžerstvo, ktoré majú deštrukčný účinok na našu dušu. Často to neberieme vážne. No my riskujeme oveľa viac ako len nejaké peniaze, o ktoré prídeme po zlej investícii, alebo nejaký kus nášho majetku, ktorý je s tým, o čo prichádzame, len obyčajným odpadom. My riskujeme stratu nebeského kráľovstva. Pýcha je veľmi vážnym hriechom. Ak sa objaví, musíme ju ničiť už v zárodkoch. Predstavme si burinu v záhradke. Koľko treba plieť, kopať, okopávať, aby sme ju zničili. Ak zanedbáme záhradku, burina zničí celú úrodu.
Toto robí pýcha v našom srdci - ničí Boží život v nás. Odohralo sa to už v raji. "Budete ako Boh!", pokúšal diabol Adama a Evu. A to robí v rozličných formách aj dnes.
Skúsme sa zamyslieť, či tiež nekonáme takto pokrytecky - ako farizeji v evanjeliu. Jedno prikazujeme a druhé konáme. Koľkokrát upozorňujeme na hriech svojich blížnych a sami často žijeme v hriechu. Ak chceme svet očistiť od hriechu, zrieknime sa najprv hriechu. Žime svoje kresťanstvo v tichosti. Nebuďme ako farizeji, ktorí poukazujú na to, čo oni dobré urobili, akí sú oni dobrí a zbožní, no v skrytosti sú niekedy horší, ako tí, ktorých karhajú. Odhoďme dvojtvárnosť a začnime žiť svoje kresťanstvo.
Svet dnes potrebuje svedkov, ktorí verne žijú svoje kresťanstvo podľa Ježiša Krista. Svedčime tak, aby z nášho života bolo aj bez slov vidno, že sme kresťania.
Snažme sa aj pri tejto najsvätejšej obete vyprosovať odvahu k opravdivému svedectvu, aby sme zložili najprv tú svoju masku, videli to naše brvno v oku, a až potom mohli upozorniť brata, ktorý je vedľa mňa. Amen.