Meditácia na 15.03.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Štvrtok po 3. pôstnej nedeli | Lk 11,14-23
Ježiš raz vyháňal zlého ducha, ktorý bol nemý. Keď zlý duch vyšiel, nemý prehovoril. Zástupy žasli; no niektorí z nich hovorili: „Mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov."
Iní žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali.
Ale on poznal ich myšlienky a povedal im: „Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a dom na dom sa zrúti. Ak je aj satan vnútorne rozdelený, akože obstojí jeho kráľovstvo? Vy hovoríte, že ja mocou Belzebula vyháňam zlých duchov. No ak ja vyháňam zlých duchov mocou Belzebula, čou mocou ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami.
Ale ak ja Božím prstom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo.
Keď silný ozbrojený človek stráži svoj dvor, jeho majetok je v bezpečí. Ale keď ho prepadne silnejší ako on, premôže ho, vezme mu zbrane na ktoré sa spoliehal, a korisť rozdelí.
Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje."
Nepodceňujme moc zla
Kto spočíta, koľko ľudských životov vyhaslo napríklad pri precenení schopností vodiča auta? Kto spočíta, koľko sa dopláca na podceňovanie bezpečnostných predpisov? Po úraze, nešťastí je už často neskoro, a preto musíme tomu predchádzať.
A toto platí nielen na pracoviskách, na cestách, ale toto si musíme uvedomiť aj v duchovnej oblasti, keď sa jedná o našu spásu, a práve na to nás upozorňuje aj evanjelium.
Ťažké obvinenie sa dostalo na adresu Pána Ježiša. Podozrievajú ho zo spolupráce s mocnosťami zla - s diablom.
Len povrchný pohľad na dnešný text evanjelia nestačí. Všetci cítime, že Pánu Ježišovi v evanjeliu ide o veľa, preto sa nad jeho počínaním zamyslíme. Je skutočným faktom, že vo svete vládne zápas medzi mocou dobra a zla. Tento boj má korene od stvorenia prvého človeka. Diabol vtedy zvíťazil nad prvými ľuďmi a túži zvíťaziť i nad nami. Naším poslaním však je, aby sme s pomocou Pána Ježiša zvíťazili nad zlom. Tak nám to hovorí on sám. Zaujíma sa o každého, či mu niekto praje dobre, alebo zle, či ho niekto miluje, alebo nenávidí, či ho niekto chce skompromitovať, alebo mu prejavuje úctu.
Farizeji z evanjelia chcú Ježiša skompromitovať. Nemohli zniesť jeho popularitu, a preto hľadali spôsob, ako sa ho zbaviť. Preto si vymyslia, že s pomocou Belzebula vyháňa zlých duchov. To je aj hlavná myšlienka z evanjelia: Ježiš spolupracuje s diablom. Ježiš vraj od neho má svoj moc a silu.
Ako na to zareagoval Pán Ježiš? Predovšetkým si musíme uvedomiť, že Pán Ježiš potvrdzuje, že zlý duch existuje a nemôžeme ho teda ani podceňovať. Ako existuje dobro, existuje i zlo. To vidíme v rôznych udalostiach a formách. V raji sa objavuje diabol v podobe hada, aby tak naviedol človeka na hriech. Nevieme, v akej podobe počas štyridsaťdňového pôstu bol pokúšaný Pán Ježiš diablom. Jedno je isté, že ho chcel nahovoriť na pýchu. Vieme, ako na to zareagoval Pán Ježiš. Poučil nás, že s diablom nesmieme viesť žiadnu diskusiu. Musíme ho nasledovať v tom, čo mu Ježiš povedal: „Odíď satan, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť" (Mt 4,10).
Diabol neprestáva konať. Poúča nás o tom svätý Peter vo svojom Prvom liste: „Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral" (1 Pt 5,8).
Nemôžeme sa preto k tomuto správať ľahkovážne a prenáhlene. Ak on sám nemôže niečo podniknúť, použije na to svoje prostriedky i ľudí. Je veľmi dôsledný a vytrvalý. Ak ho raz odoženieme, vracia sa tisíckrát a všetko podnikne len preto, aby si odniesol svoju obeť, aby dosiahol svoje víťazstvo.
V dnešnej dobe sa tak často pod pokrývkou dobra ponúka zlo. Napríklad: Kupuješ výrobok dobrej kvality a zistíš, že ťa oklamali. Výsledok? Ostražitosť!
Aj na našu vieru dokážu niektorí ľudia povedať, že nie je pravdou, čo učí Cirkev. Vraj každý človek môže mať svoju morálku, a nemusí zachovávať Desatoro. Niektorí dokonca tvrdia, že všetko je dobré, čo nám v danej chvíli vyhovuje. Aké prevrátené je takéto uvažovanie! Diabol skrýva to, čo povedal Pán Ježiš: „Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje" (Mt 12,30). Nie je možné zároveň byť priateľom Krista i diabla. Každý sa musí rozhodnúť pre jedno alebo druhé. My si musíme však vedieť v každej situácii vybrať Krista a postupovať tak, ako by postupoval Kristus na našom mieste.
V rozhovore s farizejmi Pán Ježiš použil v praxi logiku. Najprv im ukázal, že jeho skutky sú nositeľmi dobra, že chce zachrániť ľudí nielen od smrti telesnej, ale i duševnej. Zlý duch nás nikdy neobohatí dobrom. A preto Kristus nemôže konať v jeho mene, a teda i jeho mocou. On je predsa mocnejší ako diabol. Veď vieme i zo slov svätého Marka: „... keď ho nečistí duchovia zbadali, padali pred ním a kričali: Ty si Boží Syn!" (Mk 3,11). Oni v Ježišovi videli Mesiáša i Syna Božieho, ale žiaľbohu, toho si nevšimli farizeji. A možno si toho aj povšimli, ale nechceli to uznať. Ťažko je niekedy poznať skutočnú pravdu, keď sa nezhoduje s naším uvažovaním.
Tak tomu bolo a je i dnes. Farizeji prestali už dávno existovať, ale ešte i dnes žije ich idea, nimi vymyslená, ktorá vedie do mylných názorov. Toto evanjelium nás teda vedie k jednému a pravdivému poznaniu, a preto ho prijímame. V ďalšej časti diskusie Ježiša s Farizejmi išlo Ježišovi o to, aby im jasne vysvetlil omyl v ich uvažovaní a použil príklad zo života. Povedal im: „Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a dom na dom sa zrúti" (Lk 11,17). Nechceli však porozumieť. Možno, že aj porozumeli, ale nechceli toto učenie prijať, nemali odvahy prijať jeho náuku.
Preto bol pre nich Pán Ježiš žriedlom nepokoja. Nechceli sa pokoriť, nechceli sa otvorene priznať k svojmu omylu, volili si preto radšej pretvárku, klamstvo, faloš. Preto sa od Krista vzdialili. Zatvrdlivosť sa stala pre nich žriedlom hriechov proti Duchu Svätému. A to je v zhode s učením Pána Ježiša, že tento hriech nebude odpustený ani v tomto, ani v budúcom živote. Nie preto, že by Pán Ježiš nechcel odpustiť, ale preto, že tí, čo ho páchajú, sú tak zaujatí vo svojej zatvrdlivosti, že neprijímajú Božie milosrdenstvo, odpustenie.
Rozprával istý kňaz o svojom farníkovi, ktorý bol dobrý, čestný, ale veľmi útočil na Cirkev, hoci veľakrát sa presvedčil o tom, že robí tým zle. Žene často hovoril, že on to oľutuje, hovoril, že on sa vyspovedá - a skončilo to samovraždou. Viacerí vedeli, že sa nevie vyrovnať sám so sebou, že robí starosti sebe samému, ale nechcel priznať, že on sa mýlil.
Uznajme moc Pána Ježiša, skloňme svoje kolená a prosme o posilu až do konca nášho života.
Veľa ľudí doplatilo na podceňovanie učenia Krista. Nepodceňujme jeho učenie, sviatosti, hodnotu svätej omše! Kto sa vysmieva, prípadne verejne útočí, a nie je presvedčený skutočne o svojej pravde, nech si dá pozor a my sa modlime za neho. Amen.