Meditácia na 02.04.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Pondelok Veľkého týždňa | Jn 12, 1 - 11
Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. Pripravili mu tam hostinu. Marta obsluhovala a Lazár bol jedným z tých, čo s ním stolovali. Mária vzala libru pravého vzácneho nardového oleja, pomazala ním Ježišove nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi; a dom sa naplnil vôňou oleja. Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal: „Prečo nepredali tento olej za tristo denárov a nerozdali ich chudobným?" Lenže to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale že bol zlodej. Mal mešec a nosil to, čo doň vkladali. Ježiš povedal: „Nechaj ju, nech to zachová na deň môjho pohrebu! Veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy." Veľké množstvo Židov sa dozvedelo, že je tam, a prišli nielen kvôli Ježišovi, ale aby videli aj Lazára, ktorého vzkriesil z mŕtvych. A veľkňazi sa rozhodli, že zabijú aj Lazára, lebo preň mnohí Židia odchádzali a uverili v Ježiša.
Poďakujme sa Ježišovi
Týždeň, ktorý prežívame, voláme Veľkým týždňom alebo aj Svätým týždňom. Začali sme ho včera spomienkou na vstup Pána Ježiša do Jeruzalema, keď rozjasaný zástup s palmami v rukách volal: Hosanna! a pozdravoval s nadšením Ježiša. Tento zástup však čoskoro zmenil svoje zmýšľanie a na Pilátovom nádvorí neskôr volal: Smrť, ukrižuj ho!
Človek rýchlo mení svoje zmýšľanie. V tomto týždni sa však presvedčíme, že Ježiš povedal: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto obetuje svoj život za svojich priateľov" (Jn 15,13) a Ježiš svoj život obetuje ešte aj za svojich nepriateľov. Náš hriech, naše slabosti a nedokonalosti priviedli Ježiša k úkonu vykúpenia ľudstva. Za toto by sme sa mali Ježišovi poďakovať. Keď je to také samozrejmé, že za preukázanú službu vieme povedať ďakujem, tým viac by to malo platiť za našu večnú záchranu.
K tomuto nás inšpiruje aj počínanie Márie, sestry Lazárovej. Mária bola vďačná Ježišovi za vzkriesenie brata Lazára a pri jednej príležitosti vzala libru vzácnej pravej nardovej masti, natrela ňou Ježišovi nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi. Toto bola vďaka za Ježišovu lásku. Vieme, že cena tejto masti, ktorú použila na Ježišove nohy, mala cenu, ktorá sa rovnala asi ročnému príjmu vtedajšieho robotníka. Ježiš ticho prijíma jej službu, a tak dáva najavo, že sa mu páči počínanie Márie. Je tu však jeden z jeho učeníkov - Judáš, správca spoločnej pokladníčky a tomu sa počínanie Márie nepáči, a nesúhlasí ani s Ježišom, že si to dá od tejto ženy spraviť. Preto povie: „Prečo nepredali tento olej za tristo denárov a nerozdali ich chudobným?" (Jn 12,5). Pravda, nepovedal to preto, že by mu šlo o chudobných, ale že bol zlodej, lebo bral zo spoločnej pokladničky to, čo do nej všetci vkladali.
Počínanie Márie by nás malo viesť k tomu, aby sme sa vo svojom vnútri poďakovali Ježišovi. Máme za čo ďakovať. Poznáme svoje slabosti, chyby, svoje omyly a pády. Patrilo by sa pokľaknúť k Ježišovým nohám a namiesto vzácnej masti, ktorú použila Mária, položiť k Ježišo vým nohám svoju dobrú vôľu, že chceme zmeniť svoj život. Zároveň sa poďakovať Ježišovi, že sa rozhodol pre taký bolestný a pre nás dôležitý úkon - slobodne a dobrovoľne sa vydal mučiteľom, a to len preto, aby zotrel naše hriechy. Odprosenie a poďakovanie v tejto pôstnej dobe je tak čestné a potrebné od každého z nás.
Kto nám v dennom živote preukázal priateľskú službu, kto nám pomohol v núdzi, tomu sme vďační, a preto mu poďakujeme, ako najlepšie vieme. Uvedomujeme si, že sme ľudia slabí a často nestáli. Preto tým viac mali by sme ďakovať a prosiť. Na túto myšlienku nás môže upozorniť aj prirovnanie kazateľa Johanna Taulera, ktorý poukazuje názorne, na čo môžu slúžiť ľudské chyby: Kôň narobí v maštali hnoj a hoci je to zapchajúca nečistota, musí sa s veľkou námahou vyviesť na pole, kde z pohnojenej zeme rastie obilie. Veru, nestalo by sa tak, keby nebolo hnoja. Nuž a tvojím hnojom sú nedostatky, ktoré nemôžeš ani odstrániť, ani odložiť - tak ich s námahou zanes na pole Božej vôle v pokore a miernosti. Bezpochyby z nej vzíde ušľachtilá úroda.
V tomto týždni je naše miesto pred krížom na kolenách... Za toto gesto sa nikto nemusí hanbiť, práve naopak, čím viac milujeme, tým viac pre nás toto gesto znamená spásu a odmenu. Nesmieme sa stať zástupom, ktorý volá: "Hosanna!" a vzápätí: "Smrť, ukrižuj ho!" Našou snahou musí byť, aby sme vedome a dobrovoľne kráčali za svojím cieľom: Kristom a v tejto pôstnej dobe sa mu poďakovali ako Mária, Lazárova sestra. Amen.