Meditácia na 12.04.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Štvrtok vo Veľkonočnej oktáve | Lk 24,35-48
Ježišovi učeníci porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba. Kým o tom hovorili, on sám zastal uprostred nich a povedal im: „Pokoj vám." Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. On im povedal. „Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti a vidíte, že ja mám." Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy. A keď tomu stále od veľkej radosti nemohli uveriť a len sa divili, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?" Oni mu podali kúsok pečenej ryby. I vzal si a jedol pred nimi. Potom im povedal: „Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami, že sa musí splniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, u Prorokov a v Žalmoch." Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu, a povedal im: „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami."
Dielo Krista pokračuje
Kto logicky premýšľa o súčasnej Cirkvi a vidí v nej pokračovanie Kristovho diela, usúdi, že dnešné evanjelium je pre nás veľmi dôležité. Časový sled udalostí nás vedie ďalej. Emauzskí učeníci rozprávajú, ako sa cestou stretli s Kristom a ako ho spoznali pri lámaní chleba. Lukáš ďalej poznamenáva: Kým rozprávali, on sám zastal uprostred nich a povedal im: „Pokoj vám!" (Lk 24,36).
V čom máme vidieť dôležitosť tohto evanjelia? V udalosti, ktorá zatvára stretnutie emauzských učeníkov s Kristom, nám chce povedať, že Kristus skutočne vstal z mŕtvych i s telom. Myslí sa tu na telo, ktoré vidia apoštoli a podľa ktorého ho aj skutočne poznávajú. Lebo keby bol vstal z mŕtvych len duch, neboli by Krista videli. Preto sa Ježiš zámerne zjavil svojim apoštolom, ukazuje im svoje ruky, nohy, svoje telo. Môžu sa presvedčiť, že sú pravé, že nejde o nejaký falzifikát. To znamená, že Ježišovo telo, ktoré vidia, je jeho a nikoho iného. Aj keď má inú kvalitu, to znamená, že pre neho neplatia nijaké zákony prírody, môže prechádzať cez zatvorené dvere, a predsa sa jedná o jeho telo, ktoré v bolestných mukách zomrelo na kríži. Toto stretnutie je preto dôležité, lebo Ježiš ich musí presvedčiť, že skutočne žije, a to už s telom blaženým, ktoré uvidia vo večnej sláve. Ďalej si tiež všimnime, že smrť Pána Ježiša bola predpovedaná už v Starom zákone a vzťahuje sa na Ježiša ako na Mesiáša. Toto je potrebné, aby pochopili apoštoli, preto sa im oslávený Kristus zjavuje, aby presvedčil svojich, že je to on, ktorý zomrel a jeho dielo pokračuje. Vieme, že v Starom zákone sa ľuďom zjavilo všetko o Kristovi, o jeho umučení, smrti, ale i zmŕtvychvstaní. A teraz Kristovo zmŕtvychvstanie osvetlí tieto predpovede prorokov dávnej i blízkej minulosti. Tu vidíme, že Kristus je stredobodom dejín, že je skutočným stredom pre všetkých ľudí. Preto Ježiš musí dokázať apoštolom pravdivosť veľkonočných udalostí.
Táto udalosť teda otvorila bránu, že Cirkev i dielo Ježiša Krista pokračuje ďalej. Rastie a bude sa v dejinách rozmnožovať o ďalších, ktorí uveria v Krista a budú konať skutky pokánia. Apoštoli a celá Cirkev sa tohoto poslania majú zúčastniť ako svedkovia Kristovho utrpenia a smrti i vzkriesenia. Preto sa na Ježišovo zmŕtvychvstanie nepozeráme ako na udalosť, ktorá sa stala kdesi pred dvetisíc rokmi a ktorá sa nás netýka. Naopak, týka sa nás všetkých. Pre nás platia slová Pána Ježiša: „Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili" (Jn 20,29).
Naša viera v Kristovo zmŕtvychvstanie je pre náš život veľmi dôležitá, pretože nás posilňuje, aby sme pevne kráčali k večnému cieľu a nasledovali Krista v jeho utrpení, aby sme tiež mohli obsiahnuť večnú slávu. Neexistuje iná cesta k večnosti, ako je cesta Krista. Táto cesta je totiž osvetlená Kristovým zmŕtvychvstaním. Bez tohoto svetla by naša zem bola zahalená smútkom a beznádejou. A nielen zem, ale každý človek i celé dejiny ľudstva.
Pre nás je to nádherné uistenie. Veríme, že Kristovou smrťou získavame i my svoj cieľ. Od tej najvýznamnejšej udalosti v dejinách sveta, keď Kristus premohol smrť a vstal z mŕtvych, sa naša cesta stala cestou, ktorá nevedie do neznáma, do neistoty, ale do večnej vlasti, do náručia Otca, do stavu, ktorý nazývame nebom či večnou blaženosťou.
A preto sa modlime: Pane, osvieť nás svojím svetlom zmŕtvychvstania, aby sme na ceste za tebou nezablúdili, vytrvali a raz s tebou vstúpili do večnej slávy. Amen.