Meditácia na 03.05.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Štvrtok po 4. veľkonočnej nedeli | Jn 14, 6 - 14
Ježiš povedal Tomášovi: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho." Filip sa ozval: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí." Ježiš mu vravel: „Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: ‚Ukáž nám Otca?!` Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne, koná svoje skutky. Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte! Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi. A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi. Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím.
Kvalita a jednota vzťahu
Bratia a sestry, je veľkou radosťou pre rodičov pozrieť sa do tváre svojho dieťaťa a vidieť v nej aj svoju tvár. Keď drží otec v náručí syna, mimovoľne hľadáme podobnosť čŕt, neskôr aj charakterov. Náš ľudský zrak to všetko chce prenikať. Jednoducho: chceme vidieť.
Aj apoštoli chceli vidieť Otca. A Ježiš začudovane odpovedá: „Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma? Kto vidí mňa, vidí Otca..." (Jn 14,9).
Tento úryvok z Jánovho evanjelia obsahuje opäť jedno až `úsmevné` miesto - nedorozumenie v dialógu medzi Ježišom a jeho učeníkmi. Ježišove myslenie je radikálne iné. Znova sa míňa so svojím okolím. Prevyšuje krátkozrakosť ľudských nápadov. Filip sa iste pýtal úplne úprimne - až prostoreko.
Ale.... najlepšie bude, ak sa na chvíľu oblečieme „do kože" Filipa a predstavíme si, ako aj nás oslovuje Ježiš menom a pýta sa: „Tak dlho si so mnou a nepoznáš ma?"
Naozaj, tak dlho si už s nami Pane - roky, desaťročia... Tak dlho sa už k tebe modlíme, snažíme sa s tebou komunikovať, prosiť ťa.... Mnohí z nás by mohli osobne vyznať svoju osobnú skúsenosť s Kristom, a napriek tomu ho ešte nepoznáme, pochybujeme... Chceme vidieť Otca, akoby by nám Syn nestačil. A to je ten menší problém nášho vzťahu.
Zvlášť v 90-tych rokoch minulého storočia, sa v našom životnom priestore začali ako huby po daždi objavovať firmy typu „Otec & syn". To, čo je v západných ekonomikách už desaťročná i viacročná tradícia. Otec a syn - kontinuita života, myšlienok, práce... Aká prirodzená záležitosť. Celkom blízko nás.
Niečo podobné, ale v úplne inej kvalite vzťahu nám dnes predkladá Ježiš. Aj naša kvalita vzťahu k Ježišovi je postavená na pochopení vety: „Kto vidí mňa, vidí Otca." Všimnime si, že všetko, čo podniká Ježiš, to buduje v srdciach ľudí a neviaže len na svoju osobu. Neustále hovorí o Otcovi. A vždy cítime vrúcnosť vzťahu medzi ním a Otcom - cítime to v jeho slovách, postojoch. Celý život Otca je určovaný jednotou so Synom a naopak.
Dnešný deň je nová výzva našej viery. Viery, ktorá prekoná parciálnosť na osoby, ale ktorá je vierou v Trojicu - vo vzťahu, ktorý plodí lásku. Kto miluje, je veľmi blízko, aby videl viac ako videl Filip. Aby videl v Synovi Otca. Aby nebol zvedený pokušením našej skúsenosti, ktorá nám predkladá vzťah otca a syna ako boj, konkurenciu, ba niekedy aj nenávisť.
Ježiš predniesol apoštolom i nám, ďalšiu lekciu evanjelia, ktorá má pre nás zásadný význam. Veď vzťah Otec - Syn je večný, a my sme povolaní žiť jeho obraz už tu na Zemi. Vzťah otec - syn je pre každého z nás existenciálny. V určitom zmysle: určuje celý náš život. Nebojme sa prijať toto tajomstvo vzťahu Otca a Syna, lebo len ten nás naučí správne žiť svoje otcovstvo i synovstvo. Veď každý z nás je otec i syn. Ak to tak nie je, je pred nami ešte dlhá cesta...
Dnes mimoriadne prajem všetkým otcom i synom jednotu, ktorú dnes predstavil Ježiš. Jednotu, ktorá je svedectvom vzťahu. Amen.