Meditácia na 08.05.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Utorok po 5. veľkonočnej nedeli | Jn 14, 27 - 31a
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje. Počuli ste, že som vám povedal: Odchádzam a prídem k vám. Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že idem k Otcovi, lebo Otec je väčší ako ja. A povedal som vám to teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane. Už s vami nebudem veľa hovoriť, lebo prichádza knieža sveta. Nado mnou nemá nijakú moc, ale svet má poznať, že milujem Otca a robím, ako mi prikázal Otec."
Pokoj má úžasnú moc
Rozprával mi raz jeden chlapec: Boli Vianoce. Ale neboli to sviatky pokoja. Otec si ako obyčajne viac vypil. Keď sa vrátil domov, bolo zle. Všetko mu stálo v ceste. Večer sme všetci plakali, súrodenci i mama. A otec spal na gauči. Toto mali byť sviatky pokoja?
Iný príbeh: Pokiaľ kolegyňa je mimo kancelárie, sme ako v raji. Tešíme sa, keď je nemocná, prípadne má dovolenku, pretože keď je s nami, je stále oheň na streche. Nepokoj. Vždy si nájde príčinu a obetného baránka.
Na druhej strane ako radi si spomíname na miesta, na ľudí, kde sme mali úžasný zážitok, z ktorého sme si odniesli veľký poklad - pokoj.
Ježiš apoštolom, ale i nám želá, aby sme takýchto zážitkov, kde vládne a víťazí pokoj, mali čo najviac. Ježiš nám praje pokoj: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva" (Jn 14,27).
Na Východe je zvykom, že keď sa ľudia lúčia, prajú si pokoj: Šalom, lechém! Pokoj vám! Alebo: Nech vás sprevádza pokoj! Keď sa Ježiš lúči so svojimi učeníkmi, na konci svojej prvej časti príhovoru praje im pokoj. Tento pokoj však nie je čosi povrchné, bezvýznamné, čosi klamlivé, čo často zažijeme vo svojom živote, ale Ježiš tu hovorí o pokoji, ktorý pochádza zhora - od Boha. Ježiš je ním naplnený, a preto ho chce dať aj svojim apoštolom. Medzi Ježišom a Otcom je úžasný pokoj lásky. Tento pokoj môže apoštolom priniesť duševnú rovnováhu a dôveru.
Ježiš poveril apoštolov šírením svojho učenia. Preto apoštoli majú niesť do sveta aj Ježišov pokoj. Majú učiť svet pokoju. A preto vo svojich slovách im Ježiš vysvetľuje, že tento pokoj je od nebeského Otca, ktorý stvoril tento svet.
Vedci zo všetkých oblastí makro či mikrokozmu hovoria, že okolo nás je úžasný pohyb. Hovoria však i to, že tento pohyb je iný ako ten, ktorý prežívame vo svojom živote. Hovoria, že aj keď je úžasný pohyb, ale z neho priam cítiť pokoj. Všetko je na svojom mieste. Všetko má svoje poslanie, postavenie, funkciu. Hovoríme, že Boh Otec stvoril tento svet tak nesmierne krásny a dokonalý, pred ktorým snímajú svoje klobúky vedci svetového mena, keď hovoria o Zákonodarcovi tejto úžasnej prírody.
O takomto pokoji nemôžeme hovoriť vo svojom živote. Neustále napätie, zhon, náhlenie sa. Áno, je to pohyb. ale tento pohyb, toto náhlenie človeka nevie uspokojiť. Človek nenachádza pokoj, obohatenie, ba práve naopak. Slovo pokoj sa prestalo nielenže vyslovovať, ale svet už stráca aj pravý obsah tohoto slova. Slovo pokoj musí najprv nájsť svoj pôvodný obsah a až potom môžeme pokračovať ďalej.
My veriaci hovoríme, že pokoj Kristov je dar Boží. Preto sa človek môže pripraviť na jeho prijatie, a to láskou a poslušnosťou voči Bohu. Kto popiera Kristov pokoj, nemôže hovoriť o pravom pokoji. Kristus nás učí o pokoji, ktorý je založený na láske. Sv. Ján apoštol napísal: Boh je láska, a to znamená, že tam, kde niet lásky, nemôže byť ani pokoj.
Darmo budeme hovoriť o odzbrojení, o pomoci druhým, keď v našom vnútri nebude skutočná a opravdivá láska. Je potrebné a žiadúce starať sa, aby vo svete zavládol pokoj. Musíme si však uvedomiť, že v prvom rade sa musíme snažiť o pokoj vo vlastnom srdci, v rodine a tam, kde žijeme. Bez tejto postupnosti nikdy nebudeme môcť povedať o skutočnom pokoji, o tom, že existuje, alebo že sa oň snažíme.
Aj dnes platia slová: Aký som ja, taká je i moja rodina. aká je moja rodina, také je mesto či dedina, kde žijem. Aká je dedina, taký je štát. Aké sú štáty, taký je svet.
Pokoj sa nikdy neznesie s pretvárkou, egoizmom, snahou podriadiť si násilne brata. Pokoj znamená darovať sa. Vedieť zabudnúť, prepáčiť, odpustiť, vedieť vidieť vo svojom blížnom Boha. Čo to teda znamená pre nás v praxi?
Videl otec vo svojich deťoch a manželke Boha? Nie. Preto zaspal na lavici a jeho najbližší nemohli povedať, že pre nich Vianoce boli sviatkami pokoja.
Môže niektorý z kolegov povedať o svojej spolupracovníčke, že je kresťankou, keď si stále nachádza príčinu a dôvod ku šíreniu nepokoja na pracovisku?
Nech o nás zajtra budú ľudia hovoriť viac ako dnes, že v našej blízkosti sa cítia dobre. Svojím prístupom k životu ukážme pokoj nielen na tvári, ale predovšetkým ho majme vo svojom srdci. Amen.