Meditácia na 09.05.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Streda po 5. veľkonočnej nedeli | Jn 15, 1 - 8
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria.
Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to. Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi."
Snažme sa udržať spojenie s Kristom
Vieme, že prerušením elektrického vedenia sa nám nerozsvietia žiarovky, lampy, neroztočia motory. Vieme, že prerušené vodovodné potrubie neuhasí smäd. Vieme, že to, čo je prerušené, nespĺňa svoj účel a že skôr či neskôr, poznáme skutočné následky prerušenia.
Aj v duchovnom živote je to podobné. Prerušenie kontaktu s Bohom, Cirkvou znamená to, že sa prestaneme modliť, zúčastňovať sa na bohoslužbách, pristupovať ku sviatostiam. Skôr či neskôr tiež zistíme, že sa mnoho zmenilo a pre nás veriacich v tom prípade len k horšiemu. Skúsme sa dnes nad touto témou zamyslieť.
Evanjelium nám rozpráva o krásnom prirovnaní, ktoré svojim poslucháčom povedal Pán Ježiš krátko pred svojim umučením. Pán Ježiš chcel všetkým pripomenúť, teda i nám, čo je najvzácnejšie v živote kresťana. Je to úplné a čo najdokonalejšie spojenie človeka s Bohom. Túto pravdu nemohol lepšie zobraziť ako prirovnaním, ktoré bolo všetkým poslucháčom známe. Izraeliti mali veľa viníc. Keď pozeral Pán Ježiš na viničné kry, povedal: „Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť" (Jn 15,5).
Pán Ježiš sa prirovnáva k viničnému kru a nás k ratolesti. Jeho reč je mnohovravná. Hovorí nám, že tak ako vetvička žije iba vtedy, keď je spojená s krom, tak aj človek môže žiť plným životom len vtedy, keď je dokonale spojený s Bohom.
Čo z toho vyplýva? Predovšetkým to, že napojenie nemôže byť len polovičaté. Nalomená vetvička ešte čerpá potrebnú výživu z kra, ale už len čiastočne. Môžeme povedať, že ešte žije, ale je nedokrvená. Skôr alebo neskôr jej hrozí odťatie od kra a spálenie. Tak spôsobí sebe, ale i kru ťažkosť. Podobne môžeme hovoriť o vetvičke, ktorá je celkom odtrhnutá a chcela by žiť samostatným životom. Jej osud je už spečatený. Zvädne, uschne. Uschne preto, lebo je pozbavená životodarnej šťavy, ktorá sa dá čerpať jedine z materinského kra.
Najkrajšie je to vtedy, keď je vetvička neporušená a je spojená s krom. Pretože len on jej môže dať to, čo potrebuje k životu i k tomu, aby mohla priniesť úrodu. Pánu Ježišovi veľmi záleží, aby sme boli živými, kvitnúcimi ratolesťami na kre, ktorým je on sám. Ide mu o úplné spojenie. Môžeme to povedať aj tak, že máme byť čo najdokonalejšie spojení s Kristom.
Pán Ježiš hovorí: „Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to. Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi" (Jn 15,7).
Tieto Ježišove slová sú jednoznačné. Ježiš teda túži po úplnom našom zjednotení s ním. Pri takomto zjednotení sa na nás splnila slová sv. Pavla apoštola: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus" (Gal 2,20). Je to tým vážnejšie, že nás o to prosí sám Ježiš. A uvedomme si, že keď Ježiš prosí, odporovať by sme nemali. [oto je jeho vôľa. Sú to slová, ktoré Pánu Ježišovi veľmi ležali na srdci. A preto vytrvajme v plnom zjednotení s ním.
Aké ovocie z tohoto zjednotenia môžeme čakať? Predovšetkým veľkú imunitu proti našim vnútorným zlým sklonom. Kto žije s Ježišom, tomu ani diabol, ani hriech, ani svet so všetkými svojimi zvodmi neuškodí. Taký človek sa cíti silným, pretože v ňom je Ježiš a on je v ňom. Môžeme tiež povedať, že Ježiš za neho myslí, robí i rozhoduje. Kto sa opiera o Krista, opiera sa o nevyvrátiteľnú skalu. Oplatí sa preto byť zjednotený s Kristom.
Ďalší dôsledok tohoto zjednotenia je posilnenie našej viery. Človek, ktorý je zjednotený, je si viacej vedomý svojej viery než ktokoľvek iný. Taký môže povedať so sv. Pavlom: „Viem, komu som uveril..." (2 Tim 1,12). Taký človek svoju vieru ukazuje v skutkoch. Môžeme povedať, že denne žije svoju vieru. V jeho živote nie je rozdiel medzi tým čo hovorí a čo koná. Zjednotenie robí z jeho života život podobný Pánu Ježišovi.
Ďalší dôsledok nášho zjednotenia s Kristom je rozmnoženie našej lásky. Vďaka tomuto zjednoteniu láska rastie, stáva sa mocnou ako smrť. Takáto láska sa preto stáva pre nás obohatením a pomáha nám získať veľa zásluh. Vďaka nej potom žijeme plným životom Božích detí. Obohatení takouto láskou nepočítame, či sa nám takéto zjednotenie vyplatí alebo nie, lebo veríme Kristovi, že on je jediný, ktorý nám pomôže rozvinúť náš kresťanský život. Taký život, do ktorého nás pozýva sám Pán Ježiš a v ktorom on sám vidí opravdivý zmysel života.
Žijeme vo veľkom zhone. Často hovoríme: Nemám čas. Preto sa stáva, že niečo prospešné pre náš život si nevšimneme, lebo nám to prejde cez ruky bez vážnejšej chvíle zastavenia. Aj toto evanjelium hovorí o vážnej a potrebnej veci pre každého z nás. Ježiš si tak veľmi praje, aby sme boli nerozlučiteľne spolu.
V májovom čísle roku 1987 časopisu F a t i m a R u f t, bol uverejnený jednoduchý článok L i s t J e ž i š a. Prosím, vypočujte si ho:
Milý môj priateľ!
Musel som Ti napísať, aby si vedel, čo pre mňa znamenáš. Včera som Ťa pozoroval, ako sa rozprávaš so svojimi priateľmi. Celý deň som čakal, že sa aj so mnou porozprávaš. Na sklonku dňa som Ti dal západ slnka a osviežujúci vetrík, a čakal som. Neprišiel si. Veľmi ma to bolelo, ale neotriaslo to mnou - mojou láskou k Tebe, pretože som Tvojím priateľom. Keď som Ťa minulej noci pozoroval v spánku, rozlial som po Tvojej tvári mesačné svetlo. Čakal som až do rána a chcel som potom prísť rýchle za Tebou, aby sme sa porozprávali. Mám pre Teba aj veľa darov. Ale keď si sa zobudil, ponáhľal si sa do roboty. Moje slzy sa pomiešali s dažďom...
Keby si ma len chcel vypočuť! Mám Ťa rád!
Pokúšam sa Ti to dať na vedomie modrou oblohou, mäkkou zelenou trávičkou. Šepkám Ti do lístia stromov a nechávam žiariť farbami kvetov, privolávam Ti to horskými pramienkami a vtáčkovia spievajú pre Teba piesne lásky. Zahaľujem Ťa teplým slnečným jasom a vzduch napĺňam vôňami prírody. Moja láska k Tebe je hlbšia ako more a väčšia než tieseň Tvojho srdca. Klaď mi otázky, predkladaj prosby! Rozprávaj sa so mnou.
Prosím, nezabúdaj na mňa! Mám Ti toľko čo rozprávať a chcel by som sa s Tebou o tak veľa podeliť! Ale nechcem sa Ti vnucovať. Rozhodni sa sám. Zvoľ si, ako Ty chceš. Daroval som Ti slobodnú vôľu a rešpektujem ju. Ja som si Ťa vyvolil a budem čakať, pretože Ťa mám rád...
- Tvoj priateľ Ježiš.
Ježiš nás pozýva k najužšiemu spojeniu s ním. Ako je vetvička spojená s krom, tak dokonale máme byť spojení s Ježišom. Kde sa preruší spojenie, nastáva vážna vec. Lampa sa nemôže rozsvietiť, hoci by bola moderná, bez chyby a krásna, pretože sila elektrickej energie do nej neprichádza. Keď sa preruší prítok vody, smäd sa neuhasí.
Keď kresťan sa uspokojí s povrchnosťou, už je to začiatok neslávneho konca. Ak je naša ratolesť poškodená, nalomená, mali by sme sa dnes posilniť.
Obviažme, posilnime a zaceľme ranu, aby sme mohli byť Ježišovi. Amen.