Meditácia na 21.05.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Pondelok po 7. veľkonočnej nedeli | Jn 16, 29 - 33
Učeníci povedali Ježišovi: „Teraz už hovoríš otvorene a nehovoríš v obrazoch. Teraz vieme, že vieš všetko a nepotrebuješ, aby sa ťa dakto spytoval. Preto veríme, že si vyšiel od Boha." Ježiš im odvetil: „Teraz veríte? Hľa, prichádza hodina, ba už prišla, keď sa rozpŕchnete, každý svojou stranou, a mňa necháte samého. Ale nie som sám, lebo Otec je so mnou. Toto som vám povedal, aby ste vo mne mali pokoj. Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!"
Dôverovať Ježišovi - prínos pre náš život
Je to úžasne dobrý pocit, keď sa človek ocitne v ťažkosti, keď sa ho začne chytať beznádej, strach, ba i zúfalstvo a on sa môže oprieť o niekoho vedľa neho. Je to úžasné, keď mu dáva nádej, keď mu vlieva silu, keď z jeho úst počuje potrebné slová: "Dúfaj!"
Ježišove slová sú pre človeka, ktorý uverí, úžasnou posilou, a to môžeme cítiť i z evanjelia, keď Ježiš hovorí apoštolom: „Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som zvíťazil nad svetom!" (Jn 16,33).
Ježiš mnohé vysvetlenia podal len apoštolom. Takto si ich pripravoval, aby sa raz aj oni rozišli do sveta a podávali jeho učenie ostatným. Mnoho vecí vysvetlil apoštolom a hoci im hneď nerozumeli, predsa konštatovali, že ku nim hovorí nielen v podobenstvách, to znamená na príkladoch zo života, ktoré boli im známe, napríklad o dobrom pastierovi, stratenej ovečke, ale hovorí im aj otvorene. Rozprával im o svojom vzťahu medzi ním a Otcom, ktorého vôľu sa rozhodol plniť už tu na zemi. Rozprával im aj o utrpení, ktoré ho čaká, ale i o svojom odchode z tohoto sveta. Apoštoli sa mohli presvedčiť, že Ježiš vidí aj do ich sŕdc. On nepotrebuje vypytovať sa ich, o čom sa cestou napríklad rozprávali. On je predsa vševediaci Boh. Preto i dnes v evanjeliu hovoria Ježišovi: „Teraz vieme, že vieš všetko a nepotrebuješ, aby sa ťa dakto spytoval" (Jn 16,30).
Apoštoli postupne uvažovali o tom, čo ich Ježiš učí, rozoberali si všetko, čo sa okolo Ježiša dialo. A tak mohli konštatovať, že Ježiš skutočne vyšiel od Otca a k Otcovi sa zase vráti. Keď sa Ježiš spýtal Petra: „Za koho ma pokladáte vy?" Peter odpovedal: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha" (Mt 16,15-16). To bola Petrova spolupráca s Duchom Svätým, cez ktorého mu toto zjavil Boh Otec. U apoštolov teda dochádza k postupnej viere. Lenže táto ich viera ešte nie je konečná. Vieme, že uverili v Krista a keď príde na nich skúška, sklamú. Peter zaprie, ostatní sa rozutekajú.
Keď sa na to dívame ľudskými očami, povieme, že to nie je nič nezvyčajné. Veď niečo podobné sa stalo, alebo môže sa stať i nám. Nebuďme si príliš istí. Možno si myslíme, že sme dobrí a že sa nám nemôže nič prihodiť, aby sme zradili Ježiša, veď máme skúsenosti, svoj vek, postavenie, a tak my už nezhrešíme, a nemusí prejsť ani dlhšia doba a naša pýcha sa ozve - a nasleduje pád. Dnes si máme uvedomiť, že verný je jedine Boh!
Pán Ježiš nás pozná lepšie, ako sa môžeme poznať my, pretože on stvoril človeka. Pán Ježiš vedel o našich slabostiach, ale i tom, že ho človek zradí, opustí, zaprie. A predsa Boh ostane verný. V evanjeliu nám ponúka svoju lásku, aby sme v neho dúfali.
On stojí pri nás. On je vždy ochotný zasiahnuť, pomôcť, ochrániť nás, potešiť, pravda, keď z našej strany sa nájde dobrá vôľa. Inými slovami, keď budeme v Ježiša veriť a snažiť sa žiť v jeho znamení, zvíťazíme nad svetom. Ježiš zvíťazil nad hriechom krátko trvajúcou porážkou, keď si ľudia mysleli, že jeho smrť na kríži je koniec všetkého. To bolo vlastne Ježišovo víťazstvo, víťazstvo Boha nad celým svetom. Jeho smrť nad všetkým zlom a hriechom v dejinách.
A práve toto nás posilňuje, aby sme dúfali v Krista. Aby náš život nikdy nevošiel do takej uličky života, že by sme si mysleli, že on nám už pomôcť nemôže, nedokáže a o to už ani nestojíme...
A predsa, dnes jasne znejú slová, ktoré s radosťou prijímame. Dúfam v teba, Pane! Dúfame, že on zvíťazí nad naším hriechom. On nám odpúšťa, vracia nám svoje priateľstvo, svoju lásku. On viac miluje, ako milujeme my jeho, a predsa dnes chce znova naše rozhodnutie. Je to úžasný pocit žiť v pokoji s Bohom.
Ďakujeme ti, Pane, za povzbudenie. Posilnil si nás, Pane, že keď sa ocitneme v beznádeji, keď nás naplní strach, nemáme sa čoho báť, veď si s nami. Keď klesáme a cítime porážku, môžeme sa o teba oprieť a zvíťaziť. Za to všetko nech je dnes Bohu chvála. Amen.