Meditácia na 25.05.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Piatok po 7. veľkonočnej nedeli | Jn 21, 15 - 19
Keď sa Ježiš zjavil svojim učeníkom a jedol s nimi, opýtal sa Šimona Petra: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo?"
Odpovedal mu: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád."
Ježiš mu povedal: „Pas moje baránky!"
Opýtal sa ho aj druhý raz: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma?"
On mu odpovedal: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád."
Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce!"
Pýtal sa ho tretí raz: „Šimon, syn Jánov, máš ma rád?"
Petra zarmútilo, že sa ho tretí raz spýtal: „Máš ma rád?", a povedal mu: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád."
Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce!
Veru, veru, hovorím ti: Keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš." To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha.
Ako to povedal, vyzval ho: „Poď za mnou!"
Peter sa stáva hlavou Cirkvi
Vo svete matérie sa často hovorí: Niečo za niečo. Aj keď by sa na prvý pohľad zdalo, že to platí aj v oblasti viery, nie je tomu tak. Pretože v oblasti viery sa hovorí o láske a v oblasti matérie sa hovorí o egoizme.
Posúďme to sami pomocou evanjelia. Po tri razy opakovanej otázke Pána Ježiša Petrovi: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo?" Po tri razy vyznanom: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád"... vyzval ho: „Poď za mnou!" (Jn 21,15-19).
Končí sa veľkonočné obdobie. Niekoľko dní sme venovali pozornosť Ježišovej veľkňazskej modlitbe, ktorá je jeho testamentárnou rečou a dnes sme počuli, ako Pán Ježiš ustanovuje Petra za hlavu Cirkvi, za najvyššieho pastiera - pápeža.
Ježiš najprv poukázal svojim apoštolom na jednotu vo viere a láske, a to preto, lebo to sa má stať ohniskom v osobe Petra, ktorému Pán Ježiš chce zveriť svoju Cirkev, stádo, svoje ovečky, to znamená svojich veriacich. Je to preto samozrejmé, lebo Pán Ježiš neskúma Petrove vlohy k tomuto úradu, ani jeho organizačný talent, ani jeho teologické znalosti, ani jeho právnický talent, ale pýta sa ho na jeho lásku k nemu. Predtým častejšie Pán Ježiš zdôraznil vo svojom učení, že prvým medzi apoštolmi môže byť len ten, kto má najviac odvahy slúžiť a najviac milovať. Preto sa spytuje Petra: „.. miluješ ma?" (Jn 21,15). A dokonca to zopakuje tri razy, a to nie preto, že stará právna norma žiadala k platnosti trojnásobnú výpoveď svedkov, a tiež nie preto, aby tým zdôraznil význam tejto chvíle, ale preto, aby Petra upozornil, že ho tri razy zaprel. A neurobil to preto, aby ho pokoril, ale aby mu ukázal, že mu odpustil a zároveň ho upozorňuje, že pri svojom zodpovednom poslaní, keď bude riadiť Cirkev, sa nesmie spoliehať len na seba, pretože to by mohlo viesť k novému pádu, ako sa o tom Peter mohol presvedčiť, ale aby sa spoliehal jedine na Boha. To, že Peter pochopil výčitku Pána Ježiša, cítime po treťom opýtaní sa Pána Ježiša, keď Peter odpovedá: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád!" (Jn 21,17). Vidíme, že Peter sa už nespolieha na seba, ale volá samého Pána Ježiša za svedka svojej lásky. To sa stane útechou Petrovi, ale i ostatným apoštolom. Pán Ježiš pozná ich slabosti, ale pozná aj ich lásku. To znamená i to, že nikto nebude môcť v Cirkvi vytýkať chyby druhému po udalosti, keď mu tieto chyby odpustil Ježiš Kristus, teda po sviatosti zmierenia.
Otázka: "Miluješ ma?", sa netýka len Petra, prípadne predstavených v Cirkvi, ale týka sa aj nás všetkých. Pán Ježiš si nás chce všetkých spútať láskou. To cítime zo slov Petrovi: „Keď si bol mladší, sám si sa opásala chodil si, kde si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš" (Jn 21,18). Šimon Peter bol muž prudkej povahy, a predsa Ježišova láska ho spútala.
Keď sa človek narodí, vynúti si od rodičov všeličo. Keď je človek mladý, tiež si ide kam chce, mnoho sa mu odpúšťa, prepáči, mnoho samu toleruje. Ale raz príde deň, že budeme musieť ísť všetci tam, kde sa nám moc nechce. Človek má však slobodnú vôľu, môže odmietnuť, ba dokonca aj Bohu povedať nie. Ak však máme skutočnú lásku, tak toto nikdy nepovieme. Ježiš sa aj dnes pýta každého z nás: Miluješ ma? Kiež by sme odpovedali ako Peter! „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád!" (Jn 21,17).
Takto vyznaná naša láska nám zväzuje ruky, srdcia a celé naše životy a my chceme ísť len tam, kde nás chce mať Boh a čo je jeho vôľa. My vieme, že vôľa nášho nebeského Otca je, aby sme šli a hlásali Evanjelium a podľa neho aj skutočne žili. Dnes by sme si mali viac uvedomiť aj to, aby sme sa skutočne čo najpevnejšie spájali s viditeľnou hlavou Cirkvi - pápežom, s našimi biskupmi a kňazmi, aby sme vytvorili skutočnú jednotu v láske, o čom nás tak dôrazne učil Pán Ježiš. Všetci veriaci spojení s Rímom sa modlíme za Svätého Otca, aby ako nástupca Petra apoštola viedol nás šťastne do prístavu večnosti. Naša oddanosť, naše modlitby - to je silná zbraň proti zlu a isté víťazstvo!
Nečakáme za to odmenu tu na zemi, ako čakajú neveriaci nebo tu na zemi. Čakáme odmenu v láske, ktorú obsiahneme úplne len po stretnutí s Bohom vo večnosti. Amen.