Meditácia na 02.06.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Sobota 8. týždňa v Cezročnom období | Mk 11, 27 - 33
Ježiš a jeho učeníci prišli znova do Jeruzalema. Ako chodil po chráme, pristúpili k nemu veľkňazi, zákonníci a starší a pýtali sa ho: „Akou mocou toto robíš? Alebo kto ti dal moc, aby si to robil?" Ježiš im povedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Odpovedzte mi, potom vám poviem, akou mocou toto robím. Jánov krst bol z neba, či od ľudí? Odpovedzte mi!" Oni rozmýšľali a hovorili si: „Ak povieme: Z neba, povie: ‚Prečo ste mu teda neuverili?` ale ak povieme: Od ľudí," to sa báli ľudu, lebo všetci pokladali Jána za ozajstného proroka. Odpovedali teda Ježišovi: „Nevieme." A Ježiš im odvetil: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím."
Duchovná moc veriacich
„Ani ja vám nepoviem, ako mocou toto robím" (Mk 11,33). Takto odpovedá Ježiš v dnešnom evanjeliu na ľstivú otázku veľkňazov a zákonníkov. Podchytiť niekoho v reči, alebo postaviť otázku tak, aby som niekoho dostal, nie je problémom ani dnes. Odpovedať však na ňu správne, to znamená - vyhnúť sa tejto pasci (ľsti), je umením.
Veľkňazi odpovedali Ježišovi: „Nevieme" (Mk 11,33). Ježiš ich teda dobehol.
Ustavičná snaha veľkňazov a zákonníkov Ježiša podchytiť v reči a dostať ho pred súd, nie je nič nové. Opäť neuspeli, lebo podcenili, že Ježiš je Boží Syn, ktorý vie všetko. Mysleli si, že ho dostanú ľstivou otázkou. Ježiš im však dáva svoju otázku o Jánovom krste a na nej ich dostáva. A to tak, že začali špekulovať, čo mu majú odpovedať. Odchádzajú teda bez Ježišovej odpovede. Otázka „...akou mocou toto robíš" (Mk 11, 28), nebola na mieste.
V zmysle slov proroka Izaiáša, keď príde Mesiáš, budú ho sprevádzať znamenia, že mŕtvych bude kriesiť, malomocných očisťovať, hluchí budú počuť, nemí hovoriť a chudobným sa bude hlásať evanjelium, nedokázali rozoznať, že je to už tu. Nechápali súvislosti, nechápali to, že Mesiáš bude takýto a že nebude politik. Preto ho brali ako obyčajného smrteľníka a tomu prispôsobili aj správanie.
Akou mocou robíme svoju činnosť my, drahí moji, ako veriaci v Cirkvi? Mocou, ktorú sme dostali od samého Krista - „Iďte do celého sveta, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal." (Mt 28,19-20)
Sv. Pavol píše, že Caritas Christi urget nos - Kristova láska nás poháňa. (porov. 2 Kor 5,14) Takže naša práca na budovaní Božieho kráľovstva má pevný základ. A touto mocou premáhame svet, hoci to možno hneď nevidíme. Lebo láska víťazí nad nenávisťou a dobro nad zlom. Premáhame to, čo nás odpútava od Pána a rozmnožujeme to, čo nás k nemu priťahuje. A napokon, keď vydýchneme posledný raz, v Pánovi spočinieme.
Svätí ľudia - to sú takí, ktorí spolupracovali s Bohom a dovolili mu, aby v nich mohol pôsobiť: Pane, staň sa tvoja vôľa.
Sv. Ján Bosco tiež spolupracoval s Bohom cez Pannu Máriu, ktorá mu dokázala všetko vyprosiť. Nešpekuloval ako veľkňazi :..."ako mocou toto robíš"..., on sa priamo dal Bohu do služieb. A Boh požehnával jeho dielo pri práci s mládežou z ulíc Turína, pri stavbách či prestavbách budov pre nich, kostolov, škôl.
Aj my sa pevne držme Krista spolupracujme s ním. On nechce, aby sme s od neho odtrhli, lebo nás chce mať pri sebe v nebi. Konajme, čo od nás chce, a budeme s ním.
Kdesi som počul takýto výrok: „Kto sa drží Krista, cesta do neba istá!" Je veľmi pravdivý, držme sa ho aj my. Amen.