Meditácia na 14.06.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Štvrtok 10. týždňa v Cezročnom období | Mt 5, 20 - 26
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva. Počuli ste, že otcom bolo povedané: ‚Nezabiješ!` Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: ‚Hlupák,` pôjde pred veľradu. A kto mu povie: ‚Ty bohapustý blázon,` pôjde do pekelného ohňa. Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar. Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste, aby ťa protivník nevydal sudcovi a sudca strážnikovi a aby ťa neuvrhli do väzenia. Veru, hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera."
Poďme s úprimnosťou k Ježišovi!
Zaiste nikomu z nás sa nepáči pretvárka. A kto má priamu chrbtovú kosť, ten ju priam neznáša. A to je správne. Ak takto zmýšľame, berieme si k srdcu slová Pána Ježiša: „Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva" (Mt 5,20).
Farizeji sa snažili zachovávať prikázania, ale ako? Len navonok. Konali to len pre pochvalu, uznanie. Skrátka, len aby sa ukázali, akí sú „dokonalí". V srdci ináč a navonok tiež ináč. Im stačilo, len keď pekne vyzerali pred ľuďmi, ale o svoje vnútro sa vôbec nestarali. A tým sa hnali do záhuby, lebo ich srdce bolo ďaleko od Boha. A práve preto Ježiš pripomína, ba porovnáva vonkajšiu spravodlivosť s vnútornou. Dovtedy sa mnohí nazdávali, že stačí byť navonok pekným a pritom si mysleli, že aj tak im nikto do srdca nevidí.
Bratia a sestry, vidí nám niekto do srdca? Veru vidí. I keď ľudial nie, ale Boh nám každému veľmi jasne vidí do srdca a on hodnotí naše skutky z pohľadu srdca. Preto je veľmi dôležité už to, čo sa skrýva v našom srdci, čo kujeme a pripravujeme vo svojom vnútri. A to nie sú prázdne a bezvýznamné slová, ale je to skutočnosť. A práve dnes, keď vidíme, ako sa zaznávajú morálne hodnoty, pošliapavajú a nivočia, keď sa beztrestne vykonáva vražda nenarodených detí. Lenže je to beztrestné i u Boha?
Kto sa hnevá, zaslúži si súd. Takže už hnev si zaslúži potrestanie a vražda, vražda nenarodeného v matkinom lone, to by malo byť bez súdu, bez trestu?! Kto dovoľuje takéto podlosti a kto ich prevádza, či nechá si ich previesť sám, ten len ukazuje, že nič mu nie je sväté a nemá štipku zodpovednosti, ani zdravého úsudku!
A každý jeden z nás, bratia a sestry, kto si chce zachrániť dušu pred večným nešťastím, ten taktiež odsúdi tieto zločiny, ktoré sa okolo nás prevádzajú. A práve preto Pán Ježiš ide na koreň týchto vrážd, ide na myšlienku, keď žiadostivo hľadíš na ženu a môžeme doplniť: i keď žiadostivo hľadíš na muža, pretože tieto hriechy sú rovnako závažné u žien i u mužov. Keď niekto tvrdí, že to nie je nič zlého, tým len dokazuje, ako je vzdialený od morálnych zásad.
Čo myslíte, kedy sa stáva zlodej zlodejom? Či až vtedy, keď niečo ukradne? Či nie už vtedy, keď si robí plán? Veru, už myšlienkou na krádež stáva sa človek vnútorne zlodejom. I vtedy ním ostáva, keby sa mu nepodarilo krádež previesť i navonok, azda preto, že na mieste bol policajt, ale už v srdci spáchal vážny hriech. A tak isto je to s hnevom i so žiadostivou myšlienkou či pohľadom. Veď k uskutočneniu myšlienky, túžby či žiadosti stačí mnohokrát len vhodná príležitosť a stane sa to aj skutkom. Možno ste niekedy počuli hovoriť: Ja by som ho najradšej zabil. Alebo ste videli, ako sa deti hrajú s puškami a mieria na seba, akoby strieľali. Alebo v hostinci ste boli svedkom reči: Ja by som sa s tou Ferovou ženou... I keď sú to všetko len myšlienky, slová, túžby, ale či ich možno považovať za bezhriešene? Čo ak sa naskytne príležitosť? Aj vtedy to bude nevinné?!
Možno ste videli film Prežiť si svoje peklo: Matka ostala so synom sama a po rokoch sa opäť vydala. Syn mal vtedy 12 rokov. S novým manželom sa im narodila dcérka. Keď malo dievčatko sedem rokov, niekto ju uniesol a zavraždil. Viete, kto to urobil? Sotva 20-ročný syn, ktorý to vykonal zo žiarlivosti na matku, otca i malú sestru. Keď sa matka opäť vydala, vnútorne ho to zožieralo. Robil si plány na pomstu, ako ich potrestať, ako sa pomstiť matke, ktorá sa delila o lásku a starostlivosť s viacerými. A po siedmich rokoch plánov, vnútorného hnevu, žiarlivosti a zlosti - vražda! Kde sa to začalo, bratia a sestry? Čo predchádzalo hroznému skutku? Boli to myšlienky, plány, túžby.
Je tu ešte niekto taký, čo by tvrdil, že myšlienky, hnev, žiadostivé pohľady a vraždy nenarodených - nie je nič zlého?! Zaiste, nik so zdravým rozumom také niečo tvrdiť nebude. Ježiš vedel, že bude to od nás vyžadovať i obety, sebaovládanie, pevnú vôľu i chrbtovú kosť, aby sme dokázali žiť podľa jeho slov, preto nám pomáha svojou silou i dnes, aby sme dokázali svoje myšlienky, vnútro a srdce zachovať si čisté.
Pri každej svätej omši sa nám ponúka ako chlieb života, ktorý keď budeme často prijímať do svojho čistého srdca, najlepšie posilníme svoje vnútro. Najlepšie sa pripravíme, ak odoláme zlým vplyvom okolia, ktoré zaznáva všetko, čo je sväté. Pán Ježiš na nás čaká. Chce nám pomôcť. Chce k nám prísť. Otvoríme si svoje srdce pre neho. Aby sme však mali srdce pripravené pre neho, modlime sa spolu: "Ježišu, ja viem, že akákoľvek pretvárka, akékoľvek farizejstvo je tebe odporné. Chcem upraviť svoje vnútro podľa tvojich slov. Buď mi na pomoci, aby som i v dnešnom svete dokázal, že žiť s tebou je zisk, že žiť s tebou je šťastie, radosť, skutočná istota. Často ťa budem prijímať do svojho čistého srdca vo svätom prijímaní, aby moje srdce bolo plné teba a nič iného sa nedostalo do neho. Chcem žiť s tebou. Chcem sa dostať do nebeského kráľovstva. Amen."