Meditácia na 15.06.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Najsvätejšieho Srdca Ježišovho | Jn 19, 31 - 37
Viac o BOHU / Ježišovi / Duchu Svätom sa dozviete TU
Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda. A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: „Kosť mu nebude zlomená." A na inom mieste Písmo hovorí: „Uvidia, koho prebodli."
Božské Srdce nás miluje
Medzi ľudí, ktorým bolo transplantované srdce, parí i E. Vitria z Marseille, ktorý sa dožil dvadsať rokov. Väčšina ľudí s novým srdcom sa však dožíva oveľa menej. Nedávno na klinike v Montpellier sa odohrala takáto príhoda. Pani Maurin pri autonehode stratila svojho syna. Nebolo pre neho záchrany, hoci mal zdravé srdce. Matka sa rozhodla pre transplantáciu srdca svojho syna pre pani Laval, ktorá po pôrode dvojčiat bola na hranici smrti. Vďaka transplantácii srdca matka dvojičiek sa cítila dobre. Keď sa stretli tieto dve ženy, matka strateného syna položila svoju ruku na hruď pani Laval a povedala jej: "Cítim, že srdce bije, je živé. To je srdce môjho syna, ktorý už nežije, ale celkom predsa nezomrel, lebo jeho srdce bije." (Biblioteka Kaznodziejska 3-4, str. 187, r. 1989)
Srdce. Zastavme sa a pouvažujme nad srdcom Boha-človeka. Srdce Bohočloveka je plné tajomstiev, ktoré vychádzajú z nekonečnej lásky. Tajomstvo a od vekov trvajúca vôľa Boha-Otca si praje, aby v osobe Krista jeho svätým človečenstvom bola absolútne naplnená. Žriedlom všetkej lásky je srdce Pána Ježiša. Ak čítame Sväté písmo veľmi pozorne, zistíme, že láska k človeku je hlbokým hybným prvkom, a to nielen nebeského, ale i pozemského života Božieho Syna, ktorý sa stal človekom, nie však z túžby po sláve. K šťastiu a sláve Boha nik nemôže ničím prispieť, pretože k nekonečnému nemôžeme už nič doložiť. Už samotný príchod Ježiša Krista na svet je úkonom lásky. Taktiež jeho život je dielom lásky.
Vieme, že bol poddaný Jozefovi a Márii, keď žil v skromnosti v Nazarete. Činnosť Ježiša Krista je preniknutá láskou. Od krstu v rieke Jordán, cez prvý zázrak v Káne Galilejskej, vidíme jeho lásku k ľuďom, keď hneď na začiatku premieňa vodu na víno, aby potešil nielen svadobčanov, ale predovšetkým chcel spôsobiť radosť novomanželom. Keď nasycuje na púšti zástup chlebami a rybami, opäť tu vidíme jeho lásku. Keď prichádzajú za ním chorí a prosia o zdravie, stretávame sa znova s jeho láskou. On však v nejednom prípade navracia nielen telesné zdravie, ale v nekonečnej láske dáva aj druhé zdravie, a to zdravie duše. Odpúšťa hriechy. Keď prichádza do styku s mŕtvymi, jeho láska sa prejavuje činnou službou. Naimskej vdove vracia syna, sestrám Marte Márii brata Lazára. Vieme, že zaplakal.
Srdce Ježišovo teda veľmi milovalo a miluje. Ježišova láska sa pred nikým neuzatvára. Vidíme to na príklade mýtnika Léviho, ktorým pohŕda jeho okolie, a Ježiš sa zastavuje pri ňom s výzvou: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!" (Lk 19,5). V evanjeliách sa presviedčame, že nič z lásky si nenecháva na náhodu. Vrcholom jeho lásky je smrť na kríži, ktorej predchádza pri Poslednej večeri ustanovenie Eucharistie, kde sa dáva Boh človekovi, ako pokrm na ceste do večnosti, slovami: „Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov... Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom" (Jn 15,12-17). Uvedomujeme si, že Pán Ježiš nám nedal len príkaz lásky, ale tento príkaz lásky uskutočňuje na svojom tele. Jeho smrť na kríži a prebodnutie boku kopijou vojaka nás presviedča o úžasne veľkej láske Božského Srdca Ježišovho voči nám. Tu si však uvedomujeme ešte niečo viac. Kým bije srdce človeka, vieme, že v ňom môže byť láska. Keď prestane biť, je koniec. U Pána Ježiša toto neplatí preto, lebo on vstáva z mŕtvych a miluje nás ešte väčšou láskou. Na kríži prestalo srdce biť, ale neprestalo milovať. Vieme, že srdce Pána Ježiša zostáva stále otvorené od tohto okamžiku jeho smrti navždy a pre každého.
Mesto Oran je nielen veľkým mestom, ale i dôležitým prístavom v Alžírsku. Na úbočiach mesta rastú palmy, olivy a iné stromy. K tomuto miestu sa viaže i táto legenda. Keď raz zomrel jeden veľký prorok, všetky stromy na znak smútku stratili svoje listy. Iba strom olivy nie. Ostatné stromy to nechápali a divili sa jej počínaniu, a preto jej to vyčítali. Oliva sa bránila a povedala: "Vám od žiaľu opadlo lístie, mne však od veľkého smútku puklo srdce." Toto je obsah legendy. A teraz od tohto stručného obsahu legendy prejdime do fantastickej skutočnosti. V dejinách sveta sa odohrala chvíľa, keď srdce Pána Ježiša bolo zničené, otvorené, ak to môžeme tak obrazne a voľne povedať. Aj srdce Krista „puklo" z lásky k nebeskému Otcovi a k nám. To Srdce je žriedlom všetkých milostí, žriedlo všetkých nadprirodzených darov a všetkých čností. A toto Srdce nás učí pravej láske, ktorá sa vie obetovať. Srdce Pána Ježiša čaká od nášho srdca iskierku lásky.
A práve dnes, na sviatok Božského Srdca Ježišovho, si pripomeňme: BOH JE LÁSKA! Každá svätá omša nám pripomína túto lásku, a preto si pripomeňme slová, ktoré odzneli vo večeradle z Ježišových úst: „Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske!" (Jn 15,9). Preto šepkajme si často slová: "Ježišu tichý a pokorný srdcom, sprav srdce moje podľa Srdca tvojho. Amen."