Meditácia na 03.07.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Utorok 13. týždňa v Cezročnom období | Jn 20, 24 - 29
Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána." Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím." O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!" Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!" Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!" Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili."
Láskou v srdci - pokoj v duši
Pohľad na naše hriechy vyvoláva v nás smútok, sklamanie, otázniky... Ako rýchlo vieme upadnúť do hriechu, prečo sme tak slabí a páchame znova a znova hriech, keď tak urážame Boha, keď si uvedomujeme veľkosť svojich hriechov, neveru, ľahostajnosť, neopätovanú lásku Boha ...odpustí nám Boh, nájdeme milosť v Božích očiach...?
Apoštol Tomáš pri stretnutí so zmŕtvychvstalým Ježišom povedal: „Pán môj a Boh môj" (Jn 20,28). Problém Tomáša, ktorý neveril apoštolom, že sa stretli so živým Ježišom, končí nádherne. Známa Tomášova podmienka, aby uveril: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím" (Jn 20,25), je zodpovedaná samým Ježišom na ôsmy deň, keď po Ježišovom pozdrave: „Pokoj vám" (Jn 20, 26), bez toho, aby Tomášovu podmienku niekto vyslovil, či o nej Ježiša informoval, Ježiš povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci" (Jn 20, 27)! Tomáš nevložil prst a ani ruku do rán. Tomáš však povedal historické slová: „Pán môj a Boh môj" (Jn 20,28).
Tieto Tomášove slová vyslovené s vierou sa znova a znova stávajú nádejou, milosrdenstvom. Ježiš tak môže obdarovať vyznávajúceho jeho božstvo odpustením hriechov a novými milosťami.
V prvých slovách po zmrŕvychvstaní „pokoj vám", Ježiš poukazuje na nenahraditeľnú hodnotu, aby sme žili bez hriechu. Jedine Ježiš nám môže odpustiť, darovať pokoj, obdarovať nás svojou láskou a milosrdenstvom.
Slová „vidieť a veriť", „veriť a vidieť" pripomínajú, že nijaký človek nežije sám a nijaký človek neverí sám. Ježiš adresuje svoje slovo nám a keď ho vyslovuje, zvoláva nás do spoločenstva - utvára z nás svoju obec, svoj ľud, svoju Cirkev. A Cirkev skrze kňaza, až do konca čias, má moc odpúšťať hriechy. Ježiš „večer v ten istý prvý deň... prišiel, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!" ... A znova im povedal: Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás." Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané" (Jn 20,19.21-23).
Ježiš vystrašeným učeníkom daruje svoju moc. Tak veríme, že Kristova smrť je obeta, prejav lásky za naše hriechy, a Ježišovo víťazstvo nad smrťou je pre nás najväčšia nádej na nový život. K darom, ktorými nás obdaroval pred svojou smrťou, k Eucharistii a sviatosti kňazstva, svätej omši, pripája po zmŕtvychvstaní sviatosť zmierenia.
Kňaz dostal od študenta otázku: „Tvrdíte, že človek, ktorý by celý život žil v hriechoch a pred smrťou by poprosil Boha o odpustenie, že bude spasený. A tvrdíte, že ten, kto by sa dopustil za života len jedného ťažkého hriechu a neoľutuje ho a tak zomrie, že skončí v pekle. Je to spravodlivé? Či množstvo hriechov je ľahších ako jeden hriech?" Kňaz dal túto odpoveď. „Keď položím jeden kamienok na hladinu jazera, potopí sa, alebo ostane na hladine?" „Potopí sa," znie odpoveď. A keď vezmem sto veľkých kameňov, naložím ich na loď a vyplávam s ňou na jazero, potopia sa, alebo ostanú na hladine na lodi?" Odpoved znie: „Nepotopia sa." „Je teda sto tažkých kameňov i s loďou ľahších ako jeden kamienok?" Kňaz študentovi vysvetlil. „I človek, ktorý síce veľmi hrešil, ale opiera sa o Boha, nedostane sa do pekla. Zatiaľ, čo človek, ktorý sa len raz dopustil hriechu a nežiada o Božie milosrdenstvo, bude zatratený." (B. Ferrero: Další príbehy pro potechu duše. Portál, Praha 1997, s. 68).
Dnes - príklad sv. apoštola Tomáša - nás upevňuje v tom, aby sme nepohŕdali Božím milosrdenstvom. Boh je nekonečný vo svojom milosrdenstve, avšak aj vo svojej spravodlivosti. Naše hriechy majú svoj počet a svoju mieru, avšak milosrdenstvo Božie mieru nemá.
Istý muž pozoroval chlapčeka, ako si na lúke púšťa šarkana. Bolo mu však čudné, že nikdy sa nepozrie hore, ako sa šarkan vznáša v oblakoch. Prišiel teda bližšie a zistil, že chlapček je slepý. Spýtal sa: „Rád sa hráš so šarkanom?"„Áno, velmi rád." Muž však nemohol potlačit svoju zvedavosť. Spýtal sa: „Ako to? Veď ho nevidíš..." Chlapec odpovedal: „Nevidím ho, ale cítim ako pošklbáva za povrázok."
Aj keď nie vždy sme schopní vidieť Božiu lásku a milosrdenstvo na tomto svete, ale môžeme ho spoznať podľa množstva účinkov. Vyprosujme si, nech aj nás Pán naplní svojim pokojom, láskou a milosrdenstvom, aby sme tak mohli zažiť predsieň neba už tu na Zemi. Amen.