Meditácia na 04.07.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Streda 13. týždňa v Cezročnom období | Mt 8, 28 - 34
Keď Ježiš prišiel na druhý breh do gadarského kraja, vybehli oproti nemu dvaja posadnutí zlými duchmi; vyšli z hrobov a boli takí zúriví, že sa nik neodvážil chodiť tou cestou. Zrazu skríkli: „Čo ťa do nás, Syn Boží?! Prišiel si sem predčasne nás mučiť?" Neďaleko nich sa pásla veľká črieda svíň. Zlí duchovia ho prosili: „Ak nás už vyháňaš, pošli nás do čriedy svíň!" On im povedal: „Choďte." A oni vyšli a vošli do svíň. Vtom sa celá črieda prudko hnala dolu svahom do mora a zahynula vo vodách. Pastieri ušli, a keď prišli do mesta, vyrozprávali všetko, aj o tých, čo boli posadnutí zlými duchmi. Tu celé mesto vyšlo oproti Ježišovi a keď ho uvideli, prosili ho, aby odišiel z ich kraja.
Kristus - zmysel života
Istá matka rozpráva o príhode svojej dcéry: So svojím chlapcom šla na diskotéku, na ktorej si chlapec začal ku nej viacej dovoľovať. A viete, aká bola jej reakcia? Rozhodné nie! A to s takýmto vysvetlením: Chcem, aby si vedel, že všade kam idem, ide so mnou i Pán Ježiš. Mládenec sa jej vysmial a zriekol sa jej. Nejaký čas to oplakávala. Neskôr však pochopila, že žiť bez hriechu, a tak svedčiť o Ježišovi, nie je vždy ľahké.
Možno si teraz poviete: Začiatok je taký neobvyklý ako dnešné evanjelium, v ktorom posadnutí dávajú Ježišovi nezmyselné otázky: „Čo ťa do nás, Syn Boží?! Prišiel si sem predčasne nás mučiť?" (Mt 8,29).
Mnohí z nás si nevedia na tieto otázky dať odpoveď. Mnohých tieto otázky len obťažujú, ba dosť je takých, ktorí sú nimi zaťažení, neslobodní. Sú to predsa otázky, od ktorých závisí náš život, naše šťastie, večné šťastie. A kľúč k tomuto šťastiu je skrytý v otázke. Kto je Kristus pre vás? Už jeho učeníci-apoštoli vymenovali niekoľko ľudských mienok o Kristovi. Veď sa ich predsa pýtal: „Za koho ma pokladajú zástupy?" (Lk 9,18).
A odpovede? Tak ako v minulosti, aj dnes sú rôzne. Najbežnejšie: Kristus je Mesiáš. Odpoveď, ktorá si žiada žiť podľa Kristovho učenia. Toto učenie praktizovať v skutkoch každodenného života, a tak sa zbavovať svojich nedokonalostí. To, že to nie je odpoveď všetkých, svedčí už doba, keď žil Kristus na zemi. Vedúce vrstvy národa ho považovali za nepríjemného buriča, priateľa hriešnikov a mýtnikov.
V dnešnej dobe s touto odpoveďou súhlasia tí, ktorých vedúce postavenie, peniaze a majetok je viac ako Kristus. Ľud v ňom videl proroka a divotvorcu poslaného od Boha. Pilát ho považoval za spravodlivého, Herodes za čarodejníka. Apoštoli hlásali vieru, že Ježiš Kristus je očakávaný Mesiáš, že je Syn Boží. Boh, ktorý sa stal človekom, ktorý prišiel na tento svet, aby nás na kríži od hriechu vykúpil.
A či o pravdivosti tejto viery mohli dať väčšie svedectvo, ako obetu svich životov? Áno, Kristus prišiel mučiť iba tých, ktorí sa nechcú rozlúčiť so svojím hriechom a ktorí nechcú byť šťastní!
Ak ešte stále neviete, bratia a sestry, kto je Kristus pre vás, počujte, čo hovorí spisovateľ Terďakov v románe Z á z r a č n á i k o n a, v ktorom opisuje denník študentky Táni Ľubkovovej: Spolužiak sa dostane k jej denníku a ukáže ho riaditeľovi. Táňa v denníku uvažovala mnoho o problémoch súvisiacich s vierou a prišla k tomuto záveru: Bez viery nemožno žiť. Človek musí v čosi veriť. Ak verí v dobrotu a spravodlivosť, musí veriť v Boha, ktorý sa za dobrotou a spravodlivosťou skrýva! Nemôže ma uspokojiť s tvrdením, že v mojom živote sa všetko deje náhodou. Znepokojuje ma myšlienka, že smrť značí koniec všetkého. Naozaj sa všetko deje náhodou? Budem tu žiť azda šesťdesiat-sedemdesiat rokov a potom sa navždy stratím v hrobe? Veď sú ľudia, ktorí veria, že smrťou sa všetko nekončí, že duša - najvzácnejšia vec v človeku, bude žiť naveky. Aká by som bola spokojná, keby som žila s takouto vierou! Ak budem žiť navždy, ak je duša nesmrteľná.., tak nezáleží na tom, či som pekná, či čas letí a že ešte neviem, čo je láska. To všetko prejde. Ale ja nemám vieru... A predsa nemožno žiť bez viery...
Nevysloviteľná zvedavosť ju ženie do kostola. Je zvedavá, načo tam ľudia chodia. Rozhodla sa na Veľkú noc. A keď zbor zaintonoval: Kristus vstal z mŕtvych, svojou smrťou smrť premohol..., preniká ma čosi neopísateľné, - pokračuje Táňa. Zatúžila som modliť sa s ľudom. V tej chvíli som pochopila Krista a zmysel života.
Spolužiak, ktorý Táni vzal denník, povedal riaditeľovi: "Keď si to prečítate, pochopíte, že je to tak, ináč to ani nemôže byť, lebo ináč sa nedá žiť."
Pochopili ste v tejto chvíli, že Kristus nás neprišiel mučiť? Vieme už, čo je Ježišovi do nás? Chápeš, brat, sestra, kde je naše šťastie? Je tu, a to uprostred nás. Kto žije s Kristom a v Kristovi, ten musí byť šťastný. Áno, šťastný, ak sa nám podarí nájsť Krista, ktorý žije v našich blížnych. A jednota v Kristovi je niečo celkom zvláštne. Prináša so sebou mimoriadne bohatstvo. Totiž prítomnosť Krista stane sa nám dôvodom, prečo žiť a cieľom, ku ktorému máme smerovať.
Skúsme si urobiť predsavzatie, že pôjdeme týmto smerom, aj keď vieme, alebo časom pochopíme, že ísť za ním nie je vždy ľahké. Lebo ísť za Ježišom, znamená zbaviť sa hriechu, a tak svedčiť o ňom. Veď sám povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma" (Mt 16,24). Amen.