Meditácia na 06.07.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Piatok 13. týždňa v Cezročnom období | Mt 9, 9 - 13
Ježiš videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúša a povedal mu: „Poď za mnou!" On vstal a išiel za ním. Keď potom Ježiš sedel v dome za stolom, prišli mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi. Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: „Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?" On to začul a povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Choďte a naučte sa, čo to znamená: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.` Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov."
Sila povolania
Začína žatva. Úroda obohacuje človeka, ktorý cíti plody svojej práce. Poznáme aj inú žatvu - duchovnú, ktorá tiež nie je zanedbateľná.
Vypočuli sme si časť svätého evanjelia podľa Matúša a z tejto state sa dozvedáme, že keď Pán Ježiš prechádzal po krajine izraelskej, zazrel sedieť na mýte istého colníka, ktorý mal meno Matúš. A Pán Ježiš podišiel k tomuto mýtnikovi a vyzal ho: „Poď za mnou!" (Mt 9,9). A evanjelista potom pokračuje vo výpovedi, že mýtnik vstal a nasledoval ho.
Je to zaujímavá udalosť, ktorú nám opísal sv. Matúš evanjelista. Veď tým mýtnikom, verejným hriešnikom, ktorého Pán povolal do svojej služby, je ten Matúš, ktorý potom napísal aj posolstvo o Kristovi. Zaiste niečo tento mýtnik Matúš už počul o Kristovi, lebo zvesť o ňom sa šírila po celom kraji. Veď Ježiš sa prechádzal a dobre robil všetkým. Uzdravoval slepých, kriesil mŕtvych, hriešnikom odpúšťal... A teraz sa tento Ježiš-divotvorca objaví pred ním a jeho, mýtnika, ktorého ľud považovall za veľkého hriešnika, jeho volá Pán, aby šiel za ním. Ba u hriešnikov prijíma aj pohostenie, akoby na pohoršenie ľudu, ktorý odsudzoval takéto počínanie Ježiša. Najviac však proti Ježišovi sú farizeji, ktorí Ježiša odsudzujú a jeho učeníkom vyčítajú: „Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?" (Mt 9,11).
Nevedia to pochopiť. Oni si azda mysleli, že Ježiš by sa mal s nimi stýkať, veď oni sa pokladali za pravých a nábožných Izraelitov! No Pán Ježiš ich svojím duchom prezrel a videl, že sú plní klamstva a pokrytectva. Preto ich často nazýva aj obielenými hrobami, odvracia sa od nich; ide a volá k sebe hriešnikov.
On prichádza potešiť chorých a nevládnych. Preto aj farizejom hovorí: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí" (Mt 9,12). Ježiš týmto zdôrazňuje, že prichádza na svet, aby splnil vôľu svojho Otca, aby nás všetkých, čo sme padli do bahna hriechu, do otroctva temnôt, do moci zlého ducha, pozdvihol, oprášil a očistil. Preto nás volá, aby sme šli za ním, aby sme ho nasledovali, aby sme kráčali jeho cestou. Volá nás, ako aj toho mýtnika z evanjelia.
Nemyslím si, že stojíme mimo tohto povolania. Tieto slová, ktoré sme počuli o povolaní Matúša - mýtnika, platia aj pre nás. Pre nás, a to pre všetkých bez rozdielu. Ku každému z nás prichádza Pán Ježiš a volá nás tými istými slovami: „Poď za mnou!" (Mt 9,9).
Nie všetci, ktorí počuli a počúvajú tento hlas, odhodlajú sa ísť za ním. Čosi ich drží, čo im nedovolí, čo im bráni povedať to rozhodné slovo, slovo súhlasu a odhodlania. Mnohých z nás drží a brzdí bohatstvo tohoto sveta, svetská sláva a kariéra. Preto mnohí z nás radšej zostávajú prízemní a nechcú sa odhodlať zanechať všetko a ísť k výšinám.
Matúš uchvátený slovami Krista vstáva, zanecháva svoje mýto, nechá všetko tak a najdôležitejším sa mu stáva Ježiš. Zaiste ľutuje svoje doterajšie poblúdenie a odteraz sa dáva viesť novým ideálom, svetlom Ježišovej pravej náuky.
Je veľmi potrebné, drahí bratia a sestry, aby sme aj my dali Ježišovi vo svojom živote prvé a hlavné miesto, aby sme ohodili od seba všetko to, čo nás teší a dali sa tiež viesť Ježišom, Ježišovým svetlom, a kráčali po pravej ceste. Pán Ježiš chce, aby sme ho nasledovali, chce, aby sme kráčali v jeho šľapajach, hoci je to často ťažká cesta. Chce, aby sme patrili len jemu, veď všetci sme jeho stádo, vykúpené jeho predrahou krvou. Chce, aby všetky ovečky boli spolu, aby sa ani jedna z tohoto košiara nestratila. On nás volá na dobrú a nezávadnú pastvu. A čo robíme často? Snažíme sa bočiť z tejto dobrej cesty, nechceme sa dať viesť tým dobrým pastierom, ktorým je Pán Ježiš. Nechceme sa nijako odtrhnúť od svojich zlých ciest, od zlej pastvy.
Celkom iný príklad vidíme však u mýtnika Matúša a celkom ináč sa v tejto veci zachoval najmladší brat sv. Bernarda. Zo života svätých zaiste mnohí z vás vedia, že sv. Bernard sa spolu so svojimi bratmi rozhodol slúžiť Pánu Bohu v samote. Prv však, ako odišli do samoty, títo bratia chceli sa rozlúčiť so svojím najmladším bratom, ktorý bol ešte len chlapcom. Povedali mu: "Zostaň s Bohom, drahý náš brat Nivard. My ideme slúžiť Pánu Bohu. Preto ti zanechávame otcovský kaštieľ, všetok majetok, polia, lesy a lúky, toto všetko bude odteraz tvoje.
Najmladší brat Nivard, keď videl svojich bratov vystrojených na cestu, rozplakal sa a so slzami v očiach zvolal: "Nie tak, bratia moji. To nie je spravodlivé delenie. Vy chcete Boží život a mňa zanechávate zemi?! Ja chcem tiež nebo, a preto aj ja tiež idem s vami!" Bratia, dojatí rečou svojho najmladšieho brata, rozdali všetok majetok chudobným a brata Nivarda zobrali so sebou.
Pozrite sa, drahí bratia a sestry, ako smelo sa rozhodol pre Boží život tento chlapec Nivard, keď si mal vyvoliť medzi nebom a zemou. Či by si väčšina z nás, ktorí sa honosíme menom kresťan, nevyvolili radšej zem a bohatstvo tohoto sveta, namiesto Božieho života, teda samého Boha?!
Zaiste kráčať v šľapajach Kristových je často veľmi ťažké a azda preto sa mnohí z nás aj boja tejto namáhavej a tŕnistej cesty. Boh však ťažko skúša svojich verných, aby takto vyskúšal našu lásku k nemu. Lebo tak, ako sa oceľ v ohni vyčistí a stvrdne, tak je to aj s nami. Musíme sa zušľachťovať v láske Božej v tvrdých životných skúškach.
V jednej epizódke o sv. Terézii z Avilly sa hovorí, že raz, idúc cez rieku, strhol ju silný prúd vody a začala sa topiť. Tu sa jej zjaví Pán Ježiš a ona vo veľkom strachu mu vyčíta: "Pane, prečo ma nechávaš takto sa trápiť?" A Pán Ježiš jej hovorí: "Terezka, takto ja skúšam svojich priateľov." Vtedy mu Terezka odpovedá: "Už chápem Pane, prečo máš tak málo priateľov, tak málo tých, čo ťa nasledujú."
Áno, Boh skúša tých, čo ho nasledujú, skúša tých, čo sú odhodlaní ísť za ním. Veľmi pekne to vystihuje aj naše slovenské porekadlo: „Koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje". Aj keď Pán Boh dopustí, ale nikdy neopustí. Nebojme sa preto ani my, drahí moji, vystúpiť na túto cestu. Bude to ťažká a namáhavá cesta, ale bude to cesta, ktorá vedie ľudí k večnému cieľu, k dosiahnutiu samého Pána Boha. a on sám nám pomáha na tejto ceste. Nuž, čohože sa nám treba báť? Kohože sa nám treba strachovať? Veď za nami stojí nie slabý človek, ale sám všemohúci Boh!
Vieme, už čo, žiada od nás Pán Ježiš, čo nám ponúka, tak teda vykročme za ním, vyvoľme si ho! Tu spolu s kňazom obetujme svoje srdcia pri tejto sv. omši Ježišovi. Zasväťme sa mu, staňme sa jeho najlepšími priateľmi. Zanechajme všetko ostatné, veď je to druhoradé. On nech stojí odteraz v našom živote na prvom mieste. Hľadajme najprv Božie kráľovstvo a všetko ostatné nám bude pridané.
Prosme Ježiša, aby nám dal posily, aby sme v tomto predsavzatí vytrvali, patrili len jemu a nikdy ho vo svojom živote nesklamali. Amen.