Meditácia na 07.07.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Sobota 13. týždňa v Cezročnom období | Mt 9,14 - 17
K Ježišovi prišli Jánovi učeníci a hovorili: „Prečo sa my a farizeji často postíme, a tvoji učeníci sa nepostia?" Ježiš im povedal: „Vari môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi? No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť. Nik predsa neprišíva na starý odev záplatu z novej látky, lebo záplata sa z odevu vytrhne a diera bude ešte väčšia. Ani nové víno nevlievajú do starých mechov, lebo mechy sa roztrhnú a aj víno vytečie, aj mechy sa zničia. Ale nové víno vlievajú do nových mechov, a tak sa oboje zachová."
Vedieť prejaviť svoju vďaku
Bratia a sestry, iste vám nie je neznáma atmosféra v divadle, alebo po inom úspešnom predstavení či opere. Obecenstvo tlieska a na javisko vystupujú tí, ktorí sa o tento úspech najviac zaslúžili. Ale často vidíme aj to, ako umelec, dirigent alebo iní úspešní umelci sa uklonia a rukou ukážu na zbor, orchester alebo ostatných hercov. Toto gesto každý dobre pozná a znamená, že pomocou ich snahy sa dosiahol tento spoločný výkon. On týmto gestom ďakuje spoluúčinkujúcim. Ba môžeme vidieť i to, že keď dostane kvety, venuje ich niekomu z tých, ktorí mu dopomohli k úspechu.
Vďaku vidieť i v deň svätenia na kňazov, kedy novokňazi dostanú veľa kvetov a oni tieto kvety prinesú do kaplnky v seminári ako prejav vďaky.
V mestách nie je nezvyčajnou udalosťou, že po úspešnom absolvovaní vysokoškolského štúdia absolventi prinesú darované kvety do kostola a položia ich na oltár. Tým vyjadria svoju vďaku za pomoc pri skúškach.
Bratia a sestry, aj v našom živote je ešte mnoho iných takýchto a podobných prípadov, keď sú naše srdcia naplnené vďačnosťou a s vďakou sa približujú ku Kristovi.
Kresťan si často uvedomuje svoju ľudskú slabosť. Aj v dnešnom evanjeliu nám to pripomína Pán Ježiš: „Nik predsa neprišíva na starý odev záplatu z novej látky..." (Mt 9,16).
Pred nedávnom mi rozprával jeden mladý muž, že jeho život bol ako stroj, ktorý bol naprogramovaný. Ráno vstal, obliekol sa, zjedol dve žemle, zamkol bránku a prešiel tých dvesto metrov ku trolejbusu. Stále chodil tým istým spojom. Až jedno ráno tento spoj zmeškal. Veľmi sa rozhneval. Zdržal ho gombík, ktorý sa mu odtrhol a musel si ho prišiť. Trolejbus, ktorým cestoval a ktorý v to ráno zmeškal, sa na jednej križovatke zrazil s autom. Bilancia: osem mŕtvych. A práve vtedy si tento muž uvedomil, že sa o neho „niekto" stará, že „niekomu" na ňom záleží. A okrem toho čítal v novinách o zomierajúcich hladom v Indii a kladie si otázku: Prečo som sa nenarodil tam a prečo tam ja nezomieram od hladu? Niekto ma potrebuje tu, kde som, kde žijem. Koľko ľudí žije v opustenosti, bez priateľov! A ja mám toľko priateľov, na ktorých sa môžem spoľahnúť. A okrem toho mám dievča, ktoré si chcem zobrať a je veľmi dobré. Keď o tom premýšľam, stále mám na mysli len jedno: musím ďakovať, stále ďakovať tomu, kto má o mňa starosť - Ježišovi, ktorý ma chce mať tam, kde som.
Všetci máme za čo ďakovať:
Deti - za rodičov, zdravie, školu...
Rodičia - za deti, za partnerov, za pomoc Božiu a ochranu...
Snúbenci - za krásu a čistú lásku, vzájomnú dôveru...
Starci a starenky - za život, ktorého sa dožili, za požehnanú starobu, za zdravú myseľ...
Celá farnosť - za všetky milosti, ktorých sa jej dostáva, za dar kresťanstva, za život...
Pane, ďakujeme ti. Amen.
YouTube | Gloria.tv | Viac o knihe si môžete prečítať kliknutím na odkaz: RECENZIA na knihu ZOBUĎ SA SLOVOM