Meditácia na 09.07.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Pondelok 14. týždňa v Cezročnom období | Mt 9, 18 - 26
Keď Ježiš rozprával, pristúpil k nemu istý popredný muž, poklonil sa mu a povedal: „Pred chvíľkou mi zomrela dcéra; ale poď, vlož na ňu ruku a ožije." Ježiš vstal a šiel za ním i so svojimi učeníkmi. Vtedy k nemu odzadu pristúpila istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, a dotkla sa obruby jeho odevu. Povedala si totiž v duchu: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem." Ježiš sa obrátil a keď ju zazrel, povedal: „Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila." A žena bola od tej hodiny zdravá. Keď potom Ježiš prišiel do domu popredného muža a videl pískajúcich na píšťalách a rozrušený dav, povedal: „Odíďte! Dievča neumrelo, ale spí." Oni ho vysmiali. Ale keď dav rozohnali, vošiel dnu, chytil dievča za ruku a ono vstalo. A chýr o tom sa rozniesol po celej krajine.
Stretnutie s Kristom
Priatelia, predstavte si ten okamih, tú senzáciu, keď sa svetom rozletí správa, že sa vynašiel liek na nevyliečiteľnú chorobu! Bude to uragán so senzáciami. Každý bude zvedavý; kto, kde, ako, kedy, za akých okolností na to prišiel. Ani sa veľmi nečudujete, len sa možno pýtate, načo toľký krik.
Chápem vás, že sa tomu veľmi nedivíte, lebo samozrejme, vás sa to až tak netýka. Ale ten, kto rakovinu má, ten by sa konečne dožil dňa, kedy mu svitla nádej zachrániť sa, žiť! Vidíte, aký rozdiel pri jednej veci? Pre jedných by bol objav lieku senzáciou, pre druhých by znamenal život!
Niečo podobné by sme mohli povedať o dnešnom Ježišovom stretnutí so ženou, ktorá trpela dvanásť rokov na krvotok a ktorej povedal: „Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila" (Mt 9,22).
Uzdravenie chorej ženy v evanjeliu je viac, viac ako jednou epizódou Ježišovho ohlasovania. Je typom, vzorom toho, ako sa môže každý človek stretnúť s Ježišom. Zaraďme sa v tejto chvíli do zástupu i my. Možno sa spoznáme v utrápenom otcovi, ktorý prosí za svojich najdrahších, alebo prichádzame so skrytou chorobou ako tá žena a chceli by sme sa potajomky dotknúť Ježiša. Alebo sme vedení iba obyčajnou zvedavosťou? To by bolo ešte horšie... Tým viac potrebujeme záchranu. Chorá žena sa stretá na svojej životnej ceste s Ježišom. Nezaberali lieky, nepomáhali rady. Teraz s veľkou vierou a nádejou sa dotýka okraja Ježišovho rúcha - a je uzdravená.
Táto žena a jej príbeh sú obrazom nášho stretnutia s Kristom. Prichádzame sem k Pánu Ježišovi, do tohto nášho chrámu ako duchovne chorí, uniká z nás krv, strácame dych života, sme unavení, nepochopení, bolí nás nepokoj v rodine, v susedských vzťahoch, napätie na pracovisku... Skúšali ste všetky možnosti, vyhľadali mnohých lekárov srdca. Len si spomeňte na ich rady. Kto má peniaze, má všetko! Jedzme a pime, veď zajtra zomrieme! Čas všetko zahojí. Možno ste po takýchto lekároch rozhádzali všetok duchovný majetok a vaše srdcia zostávajú i naďalej choré, nepokojné a bezradne sa pýtate: Prečo si nespokojné srdce, prečo sa búriš vo mne?
Zastav slová, brat, sestra, priateľ, priateľka, ak takto chceš povedať! Ježiš je tu osobitným spôsobom prítomný medzi nami. Využi šancu vzácneho stretnutia, nasleduj prosiaceho otca, chorú ženu! Využi dnešnú svätú omšu, aby si sa s ním stretol, a to tak ako ešte nikdy vo svojom živote! Stačí otvoriť srdce, vzbudiť si vieru a zapáliť sa láskou. Teš sa teraz s Ježišom tak, ako sa tešíš s najlepším priateľom, alebo s tým, koho máš najradšej. Ale teš sa ešte viac! Pred Ježišom nemaj strach. Hovor, ako vieš hovoriť. On nehľadí na osobu. On rozumie i tomu, kto má problém s vyjadrovaním. Ó, aká veľká viera sa vo vás budí. Vidím to na vašich očiach, tichu, že túžite po priateľskom stretnutí s Ježišom... Teraz už poznáte, ako sa stretnúť s Ježišom.
Počas teologických štúdií som sa rozprával s mužom, ktorý sa stretol s Ježišom ako dnešná žena z evanjelia. Rozdiel bol v tom, že Ježiš sa chcel stretnúť s ním, lebo on si neuvedomoval svoju chorobu. Počujme muža, ako rozpráva o tomto stretnutí: "Mal som slušné postavenie vo vedení jedného podniku. Mal som dom, auto, chatu; všetko primerane k môjmu postaveniu. Materiálne som mal všetko. Ja i moja rodina. A predsa, manželka bola nespokojná. Dovolenka v Taliansku sa jej nepáčila a dvaja synovia zneužívali moju zaneprázdnenosť. A dcéra? tá mi robila najviac starostí! Jedného hmlistého októbrového dňa sa udialo niečo, čo znamenalo pre mňa i pre celú moju rodinu zmenu života. So synom sme skúšali nový mercedes. Na klzkej ceste v miernej zákrute - šmyk! Prebral som sa o štyri dni v nemocnici. Synovi sa nestalo nič. U mňa nastali komplikácie. Ohlásila sa beznádej a zúfalstvo, a to vtedy, keď som si začal uvedomovať svoje postavenie. Ak aj budem žiť, budem do smrti mrzákom. Manželka sa o mňa svedomite starala. Bola ale tiež na pokraji zúfalstva.
Na izbe so mnou ležal jeden mladík. Napriek tomu, že sa nemohol pohnúť z postele, bol sále veselý. Začal som skúmať pôvod jeho veselej povahy a nálady. Navštevoval ho kňaz, ktorý mu sprostredkoval liek: stretnutie s eucharistickým Kristom. Túžil som po zdraví, a tak som poprosil kňaza o rozhovor. Vtedy som sa stretol s Ježišom. Od detstva som sa s ním nestretol. Nastala u mňa zmena, ktorú čoskoro zbadal i ošetrujúci lekár, ba i celý personál. Začal som žiť zo stretnutí s Kristom a nielen ja, ale aj moja manželka a predstavte si, že i synovia a dcéra zatúžili po takom stretnutí. Najprv to robili ticho a vidiac účinok, začali sa denne s ním stretávať v Eucharistii. A naša roky chorá rodina duchovne vyzdravela."
Bratia, vtedy som sa pozrel na muža a až potom som si uvedomil, že ten ochrnutý, chorý muž predo mnou je na tele i na duši zdravý! Prosil ma, aby som ich príbeh raz povedal vám. Ale teraz nechajme muža, nech rozpráva ďalej: "Dnes verím v Krista, pretože som sa s ním stretol a vy, čo o tomto počujete, prestaňte s predsudkami, zatvrdlivosťou, ľudskými ohľadmi a nechajte všetko, čo vám bráni stretnutiu! Nájdete pokoj duše a ak je to vôľa Božia, tak aj zdravie tela."
Bratia a sestry, či ste sa i vy nestretli s Kristom pri podobných situáciách ako tento muž? Zaiste. Lenže pre rôzne ohľady ste nemohli tak krásne vyjadriť Krista ako tento muž. Bratia, priatelia a či sa chcete s Kristom stretať len vtedy, keď vás navštívi nejakým krížom? Myslím, že nie. Viem, že máte bolestí dosť, preto stačí si uvedomiť, že viera to nie sú veľké slová, učené reči, vznešený obrad. Viera, to je ponížený úkon pred Ježišom, úctivý dotyk jeho tajomstva, úprimné vyznanie Petrovo: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha" (Mt 16,16).
Takáto viera je tým víťazstvom, ktoré premáha svet. Svet ľahostajnosti, svet chorôb a smrti. S takouto vierou v srdci možno kráčať životom v pokoji.
Žena z evanjelia sa dotkla rúcha a odvtedy kráčala v sprievode Ježišovom. Či aj my nemáme kráčať za Ježišom? Preto nech nikto neodíde z kostola, aby sa s ním nestretol a nech sa nikto neuspokojí s jediným stretnutím, ale nech túži po stálom a častom stretnutí. Verím, že sa budete chcieť s Ježišom stretnúť nielen dnes, ale i doma po svätej omši, i všade tam, kde vás povinnosti postavia.
Pane, dnes sme objavili senzačný liek. Liek stretnutia s tebou v našom živote. Naša duchovná rakovina - smrť hriechu - je vyliečená. Čo na tom, že sa nám svet smeje, že sa vôbec niekomu zdôveríme so slabosťami, keď máme pocit uzdravenia od strašnej choroby - večnej smrti. Hlavná vec, že sme pochopili zmysel stretnutia s tebou. Amen.