Meditácia na 14.07.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Sobota 14. týždňa v Cezročnom období | Mt 10, 24 - 33
Ježiš povedal svojim apoštolom: Žiak nie je nad učiteľa ani sluha nad svojho pána. Stačí, keď je žiak ako jeho učiteľ a sluha ako jeho pán. Keď pána domu nazvali Belzebulom, o čo skôr jeho domácich?! Nebojte sa ich teda. Lebo nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Čo vám hovorím vo tme, hovorte na svetle, a čo počujete do ucha, rozhlasujte zo striech. Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle. Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov. Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach."
Nebojme sa tých, čo zabíjajú telo
13. mája 1981 na námestí pred Bazilikou sv. Petra v Ríme sa ozvali výstrely z pištole. Strely boli namierené na Sv. Otca! Strieľalo sa na Jána Pavla II., ktorý prechádzal námestím na otvorenom aute cez tlačiace sa zástupy pútnikov, ktorých žehnal. Zlí ľudia chceli zabiť pápeža, nástupcu sv. Petra. Dlhé hodiny v nemocnici Gemelli trval zápas lekárov o život zraneného pápeža. Zachránili ho. Po tomto čine si veľa ľudí myslelo, že Sv. Otec bude ostražitejší, viac si bude dávať pozor, prestane sa stretávať so zástupmi veriacich. Hovorili, že sa uzatvorí vo Vatikáne a odtiaľ bude riadiť Cirkev. Nič takého sa nestalo. Pápež má posilnenú ochranu, auto s nepriestrelným sklom, ale Sv. Otec nezanechal stretávanie sa s veriacimi. Naďalej prichádzal medzi veriacich a hovoril im o Ježišovi Kristovi. Je pravdou, že jeho život bol neustále vystavený nebezpečenstvu pri všetkých bezpečnostných opatreniach.
Čo nám tým chcel Sv. Otec povedať? Hlásanie pravdy o Bohu je vážnejšia vec ako jeho vlastný život a toto nám hovorí i evanjelium: „Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu" (Mt 10,28).
Odkiaľ čerpal Sv. Otec túto odvahu? Ľudia, ktorí žijú v pápežovej blízkosti, hovoria, že Sv. Otec veľa času strávil kľačiac pred bohostánkom. Veľmi často sa v modlitbe stretáva s Pánom Ježišom v Eucharistii a s Pannou Máriou v modlitbe ruženca.
Zamysleli ste sa niekedy, aké boli prvé slová Pána Ježiša k ľuďom po jeho zmŕtvychvstaní?
„Pokoj vám!" (Lk 24,36). Ježiš to povedal dvakrát, zaiste zdôrazňujúc to, že je to úspech, víťazstvo jeho zmŕtvychvstania, víťazstvo nad strachom a obdarenie ľudských sŕdc pokojom. Prekonal smrť v sebe, ale pre nás umrel a vstal z mŕtvych, ako to vyznávame vo Verím v Boha.
Kierkegaard, jeden z hlavných súčasných filozofov, povedal: "Človek len vtedy sa skutočne prestane báť, keď prekoná najväčší strach, a to je strach pred smrťou." (Bib. Kazno. 5/87, str. 281).
Pre nás kresťanov by to nemalo byť veľmi ťažké, pretože Kristus povedal, že ako on vstal z mŕtvych, že aj my vstaneme. Preto slová z evanjelia: „Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu" (Mt 10,28) chápeme ako posilu. Smrť na zemi je len jedna epizóda v živote, a preto strach z nej nemôže ovplyvniť naše konanie.
Všimnime si však viac slová: „Skôr sa bojte toho, ktorý môže dušu i telo zahubiť v pekle" (Mt 10,28) - čiže bojme sa Boha, Pána života tu na zemi, ale i večného, spravodlivého Boha, ktorý za dobré odmeňuje a za zlé trestá, ako to vyznávame v jednej z hlavných právd našej viery. Niektorí ľudia v takomto Bohu vidia viac „strašiaka" na človeka, ktorý ho ujarmuje a praje si jeho smrť, ale opak je pravdou.
Boh chce obdarovať človeka voľnosťou. Takým filozofom bol napríklad nemecký filozof Nietzsche, ktorý učením o usmrtení Boha sľuboval slobodu človeka. Toto sa už usilovalo realizovať veľa systémov, ale vďaka Bohu, ľudia sa mali už možnosť presvedčiť, do akého oslobodenia to privádza. Stačí si spomenúť na nacizmus. Človek, oslobodený od Boha, upadá do opravdivej neslobody - otroctva rôznych závislostí, ujarmení a je zbavený všetkých hodnôt k hraniciam možnosti. Strach a ťažkosti týkajúce sa každodenného života tak často ochromujú voľnosť a nezávislosť človeka. Naučme sa ich zdolávať a premáhať.
Svätý Pavol Píše: Nie k strachu, ale k slobode nás stvoril Boh.
V tomto zápase o slobodu a vnútornú nezávislosť nám je na pomoci sám Boh. Koľkokrát na stránkach evanjelií dodáva nám odvahu! „Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov" (Mt 10,30).
Ťažkosti. Koľko ich máme na ceste životom! Každý deň nám stoja v ceste, v škole, v zamestnaní, v rodine. Treba si však znova a znova uvedomovať, že Boh nechce, aby sme mali strach. Boh si praje, aby sme boli mužmi odvahy a vytrvali v živote na ceste: cesty, pravdy a života. Do toho nás on určil a sľúbil pomoc: Verte, ja som zvíťazil! Musíme byť silnejší tou mocou, ktorú nám dáva viera. Musíme byť mocní vo viere. Dnes nám je veľmi treba tejto posily, hádam viac než kedykoľvek predtým. Musíme byť silnejší v nádeji, ktorá prináša radosť zo života a nedáva súhlas zarmucovať ducha Svätého. Musíme byť silnejší mocou milosti, ktorá je mohutnejšia ako smrť.
Chcel by som vám teraz predstaviť chlapca, siedmaka Jacka. Jack o vysoký, pracovitý chlapec, ale je nesmelý. Pre túto nesmelosť mal mnoho problémov. Cez prestávku v šatni, pred hodinou telocviku, z Jackovho vrecka vypadol ruženec. Chlapci, hoci neboli zlí, začali si z Jacka robiť posmech. Nazvali ho „farárom". Bolo to na úrok Jackovej nesmelosti. Vysmievali sa mu stále viac. No netrvalo to dlho. Všetci razom stíchli, keď im Jack tichým, ale ráznym hlasom povedal:
"A tak, ak by ste chceli vedieť, nosím pri sebe nielen ruženec, ale i retiazku a medailónik. Okrem toho každý deň chodím na májovú pobožnosť a cez zimu nevynechám ani jedny roráty. Okrem toho sa ráno i večer doma modlievam, pred kostolom si dávam dolu čiapku. Čo by ste chceli ešte vedieť?"
Všetci chlapci zvesili hlavy. Jack zvíťazil. Táto udalosť vzbudila pozornosť v celej škole. Od toho času si chlapci Jacka vážili, hoci bol málovravný, nesmelý, ale okrem toho nepovedal spolužiakom, že vždy, keď ide do školy, zastaví sa na chvíľku v kostole.
Toto je príbeh, ktorý mi rozprával priateľ - kňaz.
Na Jackovi sa spĺňajú slová, ktoré povedal Pán Ježiš v evanjeliu: „Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach" (Mt 10,32). To, čo hovorí Pán Ježiš v evanjeliu, netreba veľmi vysvetľovať. Nie je a nemôže byť v živote človeka niečo vážnejšie než je Boh! O všetko môžeme prísť, len nie o Boha. Všetkého je možné zrieknuť sa, ale nie Boha. Ak bude Ježiš tvojím najväčším pokladom, tak zaiste budeš dobrým človekom a kresťanom.
Učme sa už dnes tej odvahe priznať sa k Ježišovi, a to aj v takých udalostiach a príhodách, akú mal Jack. Lebo v budúcnosti zaiste prídu také chvíle, že zlí ľudia budú žiadať od teba zaprieť alebo zriecť sa Boha. Bolo by to strašné, keby sa na niekoho z nás vzťahovali slová Pána Ježiša z evanjelia: „Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach" (Mt 10,33).
Najlepšou školou odvahy je to, že patríme Ježišovi. Je ňou i časté stretávanie sa s Ježišom v Eucharistii, sväté omše, sväté prijímanie, adorácie, modlitba pred bohostánkom... Zbadali ste, že túto školu výstižne rozpoznal tak spomínaný Jack, ako aj Svätý Otec Ján Pavol II.?
Skúsme a od dnešného dňa nech je pre nás Pán Ježiš v Eucharistii nielen hosťom, ale i veľkým priateľom. Amen.