Meditácia na 19.07.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Štvrtok 15. týždňa v Cezročnom období | Mt 11, 28 - 30
Ježiš povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké."
Kde hľadať skutočný odpočinok?
Je čas prázdnin, na ktorý sa naši žiaci a študenti tak tešili a túžobne ho očakávali. Je tu aj čas letných dovoleniek. áno, čas dovoleniek, oddychu a odpočinku. Istotne mnohí z vás už máte naplánované, kde a ako strávite tú tohoročnú dovolenku, aby ste si pri nej čo najlepšie odpočinuli. A je to potrebné. To nik nepopiera. Človek potrebuje odpočinok a najmä v dnešnom uponáhľanom svete.
Ak ste sa náhodou ešte nerozhodli, ako stráviť tú tohoročnú dovolenku, tak ešte vždy máte príležitosť vybrať si z mnohých ponúk cestovných kancelárií, ktoré vám ich ponúkajú cez reklamy v rozhlase, televízii, či rôznymi pútačmi a plagátmi.
Pri dobrom a pozornom počúvaní evanjelia vám istotne neuniklo, že aj v ňom bola ponuka, kde hľadať odpočinok. Veď Ježiš sa nám v dnešnom evanjeliu prihovára takto: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním... a nájdete odpočinok pre svoju dušu!" (Mt 11,28-29).
Bratia a sestry, nie je však odpočinok ako odpočinok. Cestovné kancelárie nám ponúkajú odpočinok na dovolenkách, či je to už niekde pri mori, v horách, na chate a podobne. Dovolenka nás vytrhne z problémov a ťažkostí na dva-tri týždne a potom opäť znova vpadneme do kolotoča zhonu a práce. A opäť sú tu tie isté problémy, opäť sú tu tie isté starosti, opäť sa s nimi musíme boriť. Dovolenka tieto starosti nevyrieši. Odpočinok je len relatívny. Dovolenka nám pomôže iba v tom, že sme na pár dní pozabudli na ten-onen problém, starosť. Čiže nie riešenie, ale len zabudnutie. Je to ale potom skutočný odpočinok? Myslím, že všetci uznáte, že takýto odpočinok je naozaj len relatívny.
Človek však túži po skutočnom odpočinku. To znamená, že ak má nejaké starosti a problémy, ktoré ho tlačia, tak ich chce vyriešiť a prekonať, aby ho viacej netlačili, a nie iba na ne zabudnúť. Len vtedy môže človek dosiahnuť skutočný pokoj a odpočinok, keď sa zbaví starostí a problémov natrvalo. Čo bolo pre človeka tou najväčšou starosťou a tým najväčším problémom, ktorý mu bránil, aby bol naozaj trvalo spokojný a aby mohol mať skutočný odpočinok? Čo ho asi najviac zožieralo, trápi a hryzie aj dnes, a tak mu zapríčiňuje ustavičný nepokoj?
Možno v túto chvíľku správne uvažujete - áno, je to hriech!
Hriech narušil harmóniu medzi Bohom a človekom, vyvolal nepokoj v človeku samotnom. A tým, že vinou človeka prišiel na svet hriech, nedá sa viac hovoriť o skutočnom odpočinku, lebo človek sa stále s niečím trápi, stále má akési výčitky, nepokoj v duši. Nemohol a nemôže nájsť ten pravý pokoj, skutočný odpočinok.
Ale tu prichádza „niekto", kto sa tomu sužovanému, unavenému a trpiacemu človekovi prihovára takto: Poď ku mne, poď so všetkými svojimi hriechmi, ktoré ťa trápia, sužujú a vyvolávajú v tebe ustavičný nepokoj. Poď ku mne so všetkými svojimi námahami, starosťami, so všetkými svojimi problémami a bremenami, u mňa nájdeš ten skutočný odpočinok; len ja ti dám ten skutočný pokoj !
Mohol ti ten „niekto" takto povedať? Neboli to prázdne slová? Áno, mohol to takto povedať. Veď ten „niekto" bol sám Boží Syn a on prišiel na tento svet, aby smrťou na kríži uzmieril Božiu spravodlivosť a osvedčil Bohu menom človeka svoju pôvodnú poslušnosť. Boh sa už nemusí hnevať na človeka, ale prijíma ho skutočne v priateľskej láske. Pokoj v Bohu je predpokladom pokoja v človeku samom. Odstránením hriechu sa odstránilo všetko, čo rozkladá ľudskú bytosť a vytvorilo možnosť harmónie a skutočného pokoja, a z toho vyplývajúceho skutočného odpočinku v srdci človeka.
Teraz už iste chápeme, prečo môže Ježiš tak smelo povedať, že on nám dá a zaistí ten pravý pokoj. Veď tým, že odstránil hlavnú prekážku pokoja, ktorou bol pre človeka hriech, odstránil i tie vedľajšie, ktoré vlastne z toho hriechu vyplývajú, a to či už priamo, alebo nepriamo.
Bratia a sestry, niekto z vás by však mohol teraz povedať takto: Mne sa to akosi nezdá. Naozaj aj dnes platia tieto Ježišove slová, že kto prichádza k nemu, nájde u neho pokoj a odpočinok? Nie je to práve naopak? Veď ak idem za Ježišom, bývam potom terčom výsmechu, pohŕdania a zaznávania. Možno sa na mňa pozerajú ako na zaostalého spiatočníka. Mňa to mrzí a trápi. Môj kolega, ktorý už za Ježišom nekráča, ten dosiahol už vyššie postavenie a plat, a ja to dosiahnuť nemôžem, moje deti sa nedostali na školu. A to všetko len preto, že ja ešte stále kráčam za Ježišom. Ale kde je potom ten jeho sľúbený pokoj a odpočinok?
Wilhelm Busch vo svojej knihe Ž i v o t b e z v š e d n ý ch d n í rozpráva:
Na jednom veľkom zhromaždení nejaký učenec celé dve hodiny rozprával a dokazoval, že Boh neexistuje. V Miestnosti bolo plno ľudí. Mnohí nešetrili chválou a s nadšením volali:
- Bravo! Keď nie je Boh, môžeme si robiť čo chceme!
Keď rečník po dvoch hodinách skončil, predseda zhromaždenia vstal a povedal:
- Teraz bude diskusia. Keď chce niekto vystúpiť, nech sa prihlási.
Ale nikto nemal odvahu. Každý si myslel, že takému učenému mužovi sotva môže odporovať. Istotne tam boli i takí, ktorí s jeho výkladom nesúhlasili, ale kto by mal odvahu vystúpiť na pódium, keď mu toľkí pritakávali.
A predsa. Vzadu sa hlási babička.
Predseda sa spýtal:
- Babička, chcete niečo povedať?
- Áno, chcela by som niečo povedať, - odpovedala babička.
- Potom ale musíte prísť sem, dopredu!
- Áno, áno, už idem – a babička skutočne prišla až na pódium, postavila sa smelo za rečnícky pult a začala:
- Pán rečník, hovorili ste dve hodiny o svojej nevere. dovoľte mi, aby som ja hovorila päť minút o svojej viere. Rada by som vám povedala, čo pre mňa urobil môj Pán. Keď som bola mladá, prihodilo sa môjmu mužovi v bani nešťastie. Priniesli mi ho domov mŕtveho. Zostala som sama s troma malými deťmi. Vtedy bolo sociálne zabezpečenie veľmi skromné. Keď som stála nad manželovou mŕtvolou, bola som úplne zúfalá. A predsa, Boh ma začal tešiť tak, ako to nikto z ľudí nedokáže. To, čo mi hovorili ľudia, boli len prázdne slová. Ale on, živý Boh, ma potešil.
Povedala som mu: Pane, teraz musíš byť otcom mojich detí ty. Často som večer nevedela, kde vezmem peniaze, aby som na druhý deň nasýtila deti. Vtedy som opäť povedala Spasiteľovi: "Pane, ty predsa vieš, ako som na tom biedne. Pomôž mi!" A on ma nikdy nesklamal a neopustil. Mali sme mnoho ťažkostí, ale nikdy nás nenechal v tiesni. Boh spravil ešte ďaleko viac, veď poslal svojho Syna, ten zomrel za nás a vstal z mŕtvych, a v jeho obeti som našla očistenie od všetkých mojich hriechov.
Teraz som už stará. Skoro umriem. A predsa, on mi dal istú nádej večného života a odpočinku. Až zavriem oči, ocitnem sa v nebi, lebo patrím Ježišovi. Toto všetko Ježiš spravil pre mňa. A teraz sa vás, pán rečník, pýtam: Čo spravila pre vás vaša nevera?
Tu sa rečník postavil, poklepal babičku po pleci a povedal:
Ach, takej starej žene nechcem predsa brať vieru. Pre starých ľudí je viera celkom dobrá.
Mali ste však vidieť starenku. Energicky ho odmietla a povedala:
- Nie, nie! Takto si na mňa neprídete! Položila som vám otázku a chcem počuť vašu odpoveď! Povedala som vám, čo pre mňa spravil môj Pán. Teraz povedzte vy, čo pre vás spravila vaša nevera!
Rečník upadol do rozpakov a mlčal...
Bratia a sestry, snáď po tomto príbehu už lepšie chápeme dnešné Ježišove slová: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním... a nájdete odpočinok pre svoju dušu" (Mt 11,28-29).
Ježiš nechce, aby sme len zabudli na naše problémy, starosti, námahy a ťažkosti, ale chce nás posilniť, tak ako posilňoval i tú babičku, aby sme aj my, tak ako ona s jeho pomocou, prekonali všetky ťažkosti, a tak si získali ten pravý pokoj a odpočinok už tu na zemi, a potom aj vo večnosti.
Čo všetko som už od Ježiša dostal! Zamyslel som sa vôbec niekedy nad tým? Ale to najväčšie, čo mohol mi vôbec dať, bolo to, že sa sám dal za pokrm. Dal mi svoje vlastné Telo a Krv, denne prichádza ku mne na oltár a volá: Poď, posilním ťa! Poď, tu nájdeš pokoj, tu nájdeš skutočný odpočinok! Lebo keď mňa prijímeš, budeš dostatočne silný, obrnený a vyzbrojený proti všetkému zlu, ktoré na teba číha a keď ja budem v tebe, tak potom určite bude i pokoj v tvojej duši a ty nájdeš ten pravý odpočinok, ktorý ti už nič a nik nebude môcť zobrať. Len poď! Príď! Prichádzaj! Čím častejšie prichádzaj!
Áno, Ježiš je balzamom pre naše doráňané duše. Nie ópium, ktoré len uspáva a na krátky čas dáva zabudnúť, ale balzam, ktorý lieči, uzdravuje a posilňuje natrvalo.
A preto, bratia a sestry, nezabúdajme ani na našich dovolenkách na stretnutia s Ježišom. Nezabúdajme, že i cez prázdniny a dovolenku nás viaže cirkevný príkaz ísť v nedeľu na svätú omšu. Ale prichádzajme sem nielen preto, že to od nás žiada Cirkev, ale predovšetkým preto, že sa tu chceme stretnúť so živým Ježišom a prijímať ho do svojho srdca, a tak si zabezpečiť ten trvalý pokoj, časný i večný odpočinok. Amen.