Meditácia na 23.07.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Pondelok 16. týždňa v Cezročnom období | Jn 15, 1 - 8
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria. Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to. Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi."
Ostaňme verní Kristovi
Často sa nám možno stáva, že sa pokúšame s Ježišom vyjednávať a to možno i spôsobom: „Ja mám všetkých ľudí rád. Nechci však odo mňa, aby som dobré robil susedovi... aby som sa ja musel stále `obetovať` v rodine... v práci ma tiež všetci len využívajú..." ...a mnohé ďalšie iné otázky sa človeku denno-denne vynárajú v mysli.
Aj pre nás je potrebné si uvedomiť, aby sme mali svoj život zakorenený a nasmerovaný jedine na Boha. Veď práve dnes nás vyzýva: „Ostaňte vo mne a ja vo vás.... lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť." A ďalej hovorí: „Kto ostáva vo mne, prináša veľa ovocia." (Jn 15,4.5). Môžeme povedať, prečo taký radikálny príkaz nám Ježiš hovorí `ostaňte vo mne`? Áno, Ježiš vie, že svet je preplnený nenávisťou, zlobou a to človeka môže stiahnuť na túto stranu. Ostať u Ježiša znamená: prijať jeho náuku a ísť za ním. Ochotne mu slúžiť a byť jeho učeníkom. Ostať pri Ježišovi neznamená len, aby sme zostali prítomní, ani to, aby sme jednoducho vykonali určité skutky, o ktorých si myslíme, že splnia náš záväzok voči Bohu. Ostať v Ježišovi je predovšetkým vecou srdca - odpoveďou na jeho lásku voči nám a to osobne a presvedčivo.
Často sa aj nám stáva, že sme tolerantní iba zriedkavo a zriedkavo prijímame pravdu tých druhých. Azda najväčším faktom zostáva, že my ľudia v dnešnej dobe sme veľmi jednostranní. Chceme, aby všetci mysleli tak, ako my, lebo sme presvedčení, že náš pohľad je ten najsprávnejší. Ježiš chce, aby sme boli účastníkmi samotného Božieho života. Pri krste sme sa stali Božími deťmi a údmi jeho tela, ktorým je Cirkev. Ježiš chce, aby sme mali účasť na tom, čo má on sám v plnosti.
Skúsme sa zahľadieť na kmeň stromu a ratolesti. Oni spolu tvoria to isté bytie - jednotu, spolu sa živia aj konajú a vydávajú to isté ovocie, pretože ich živí tá istá miazga. Aj my sa máme neustále živiť miazgou Krista - jeho telom a krvou, lebo iba v ňom sa hýbeme a sme. Iba v ňom môžeme povedať: „Pán môj a Boh môj." Iba on je naša viera, nádej i láska.
Sväté písmo nám hovorí: „Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, vernosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť." (Gal 5,22). A presne tak ako strom prináša ovocie natoľko, nakoľko je zakorenený v dobrej pôde, aj my prinášame ovocie v takej miere, v akej sme zakorenení v Kristovi. V našom živote sa prejaví ovocie Ducha, ak sa naučíme zotrvávať v Ježišovej láske a moci. Iba vtedy budeme milovať tých druhých, ak sami zakúsime Božiu lásku. Veď zotrvať v Kristovi teda znamená, ponúknuť svoje srdce Pánovi a dovoliť jeho Duchu, aby cez nás slúžil iným.
Veď sv. Ján dostal zjavenie, keď dovolil Ježišovi, aby naplnil jeho myseľ a srdce. Sv. Ján Bosco bol talianskym sedliakom so slabým vzdelaním, ale vďaka tomu, že podriadil svoj život Duchu, mohol evanjelizovať tisíce mladých chlapcov a zachrániť ich pred životom v chudobe a násilia.
Vzdelaný pohan, ktorý cestoval po Európe, stretol sa vo vlaku s katolíckym kňazom a skôr zo zvedavosti, než z úprimného záujmu, sa ho spýtal: „Ktoré sú základné zásady vášho náboženstva a kresťanského učenia?" Kňaz namiesto odpovede siahol po Katechizme a podal ho cudzincovi. Tento si knihu prehliadol, ale potom namietal: „Nemám kedy, aby som všetko prečítal a preštudoval. Nemohli by ste mi podať kratší obsah kresťanského náboženstva?"
Kňaz chvíľu premýšľal, potom mu ukázal na jedno miesto v katechizme: "Verím v Boha"...
Cudzinec si to prečítal, ale hneď zase namietal: „I tieto zásady, tak stručné a obsažné by potrebovali bližší výklad a my sa za chvíľu rozídeme. Nemohli by ste mi vyjadriť ešte kratšie a ešte jasnejšie podstatu svojho náboženstva?"
Kňaz zase chvíľku premýšľal a potom vážne, skoro slávnostne odpovedal slovami Pána Ježiša zo sv. evanjelia: „Milovať budeš svojho Boha nadovšetko a blížneho ako seba samého!" Cudzinec bol prekvapený. Premýšľal a nič nehovoril. Za chvíľu, keď sa kňaz chystal vystúpiť z vlaku, stisol mu ruku a povedal: "Veruže nemôže byť krajšieho náboženstva, než je vaše, ktoré má také zásady!"
Isteže, tento cudzinec možno pochopil slová, že ostať u Ježiša znamená, prijať jeho náuku a ísť za ním, ochotne mu slúžiť a byť jeho učeníkom. Áno, je potrebné, mať radikálne stanoviská a neustále sa zasadzovať za Božiu pravdu.
Je namieste, teraz si povedať: „Potrebujem sa zakoreniť a zdokonaliť v Božej dokonalosti. Pane Ježišu, moja duša sa pri tebe upokojuje. Svoju nádej vkladám do teba, ktorý všetko vieš, všetko vidíš, všetko miluješ a všetko napĺňaš. Pane Ježišu, ponúkam ti svoje srdce - prenikni ho svojou prítomnosťou a láskou. Amen."