Meditácia na 25.07.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Streda 16. týždňa v Cezročnom období | Mt 20, 20 - 28
K Ježišovi pristúpila matka Zebedejových synov so svojimi synmi, poklonila sa a o čosi ho prosila. On sa jej opýtal: „Čo chceš?" Vravela mu: „Povedz, aby títo moji dvaja synovia sedeli v tvojom kráľovstve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici." Ježiš odpovedal: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý mám ja piť?"
Oni mu vraveli: „Môžeme." On im povedal: „Môj kalich budete piť, ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo ľavici nepatrí mne; to dostanú tí, ktorým to pripravil môj Otec." Keď to počuli ostatní desiati, namrzeli sa na oboch bratov. Ježiš ich zavolal k sebe a povedal: „Viete, že vládcovia národov panujú nad nimi a mocnári im dávajú cítiť svoju moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude vaším sluhom. Ako ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých."
Cesta k pravej veľkosti
Pán Ježiš nám ukazuje cestu k pravej veľkosti: Kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vaším služobníkom. Túto cestu nám ukázal a osvetlil svojím osobným príkladom. Neprišiel sa dať obsluhovať, ale slúžiť. Slúžil svojou náukou, skutkami milosrdenstva, útechou, pomocou, radou - a predovšetkým, keď za ľudstvo vylial svoju krv do poslednej kvapky; slúži nám i teraz na oltári, obetujúc sa nám a za nás a očakávajúc na každé zavolanie. Vďaka jeho postoju sluhu sa služba stala poctou; slúžiť znamená: nasledovať Božieho Syna. A službou je každá práca, každé plnenie povinností svojho stavu, obetavo podľa Kristovho vzoru, ktorý dáva svoj život za mnohých. Veľkosť človeka sa meria veľkosťou obety, akú prinášame v službe svojim ideálom a svojim blížnym, tiež dávajúc svoj život, ak nie „za" mnohých - tak „pre" mnohých.
Takto pracoval na sebe aj svätý Emerám, rodom z Poitiers vo Francúzsku. Stal sa misionárom. Bavorský vojvoda z Regensburgu ho požiada, aby mu pomohol priviesť ľudí toho kraja k Bohu. Emerám si úspešne počínal. Po čase chcel dať v Ríme pápežovi reláciu o svojej práci. Len čo odišiel, stalo sa čosi hrozné. Teodova dcéra Uta už nemohla zakryť svoj vzťah so sudcovým synom. Zo strachu pred otcom zvalila vinu na biskupa Emeráma. Domnievala sa, že je už ďaleko a prípadne, pokiaľ sa biskup vráti, veci sa urovnajú. Nepredpokladala, že brat sa vyberie s družinou za biskupom. Dohonili ho pri Mníchove. Žoldnieri biskupa oslepili, odťali mu ruky a nohy a takého ho nechali. Sprievodcovia biskupa odviezli ešte živého do kostola, kde zomrel. Je samozrejmé, že Utina faloš vyšla najavo. Vojvoda syna i dcéru vyhnal a mŕtve telo biskupa dal priviesť do Rezna, kde je aj pochovaný.
Podobne si našu úctu, obdiv a nasledovanie zaslúži aj svätý Móric, ktorý ako vojak so svojimi druhmi napíše list, že sú kresťania a sú ochotní ísť aj do najtuhšieho boja, ale pohanským bohom obetu neprinesú. Každého desiateho popravili.
O Jonášovi - mučeníkovi toho vieme ešte menej, ale to, čomu sa naučil u misionára sv. Dionéza, správne investoval. Nezaváhal, keď sa jednalo zomrieť za Krista.
Je práve na nás, na každom z nás, dnes, teraz - nezaváhať. Boh potrebuje naše vyznanie. Poznáme celé učenie Krista. Sme dnes na tom lepšie, ako boli na začiatku apoštoli. Dajme znova všetko Kristovi. Svoj stav, vek a postavenie. To všetko nech hovorí o našej viere, vernosti a láske ku Kristovi. V tom sa odrazí naša veľkosť, ktorá sa tak páči Bohu a po ktorej Boh tak túži. Ježiš nás pozýva pracovať, vydávajme svedectvo o Kristovi. Tak sa stávame podobní Kristovi. Amen.