Meditácia na 26.07.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Štvrtok 16. týždňa v Cezročnom období | Mt 13, 10 - 17
K Ježišovi pristúpili učeníci a spýtali sa ho: „Prečo im hovoríš v podobenstvách?" On im odpovedal: „Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané. Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. Im hovorím v podobenstvách, lebo hľadia, a nevidia, počúvajú, a nepočujú, ani nechápu. Tak sa na nich spĺňa Izaiášovo proroctvo: "Budete počúvať, a nepochopíte, budete hľadieť, a neuvidíte. Lebo otupelo srdce tohto ľudu: ušami ťažko počujú a oči si zavreli, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nechápali a neobrátili sa - aby som ich nemohol uzdraviť." „Ale blahoslavené sú vaše oči, že vidia, aj vaše uši, že počujú. Veru, hovorím vám: Mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli."
Prečo Pán Ježiš hovorí v podobenstvách?
Prednedávnom som mal možnosť stretnúť sa s človekom - znalcom počítačov. Nejeden vlastník dokáže stráviť hodiny pred počítačom. Tento znalec však dokáže s počítačom priam malé zázraky, ktoré môžu človeku pomôcť, získať čas i peniaze. Nerozumel som mnohým veciam, a preto mi na otázky odpovedal rôznymi vysvetlivkami a prirovnaniami.
Aj Pán Ježiš, keď chcel apoštolom vysvetliť niečo podstatné a dôležité, často používal podobenstvá. Apoštoli sa ho preto raz pýtali na túto vec a on im odpovedal: „Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané..." (Mt 13,11).
Tieto slová Pána Ježiša tiež potrebujú vysvetlenie. Môžeme sa preto pýtať: Čo rozhoduje v tejto veci? Na jednej strane je to Boží dar a na druhej strane úprimnosť a ochota prijať Božie slovo. To znamená, že tam, kde táto ochota chýba, tam sa „tajomstvo" Božieho kráľovstva pre človeka neotvorí. Preto Pán Ježiš hovorí, že kde niet tejto ochoty, tam človek pozerá, a nevidí, počúva, a nerozumie.
Takto môžeme pochopiť aj široké masy ľudí, ktorí počúvajú učenie Pána Ježiša, ale nerozumejú mu, a to len preto, že na všetko dokážu pozerať len materiálnymi očami, prípadne pozerajú na Ježiša len ako na Mesiáša - politika, ktorý by obnovil Božie kráľovstvo na zemi.
Bola to ťažká doba pre Židov. Národ okupovaný, ale aj zle spravovaný a vedený, keď zákonníci a farizeji, ktorí si privlastňovali kľúč viesť národ, skreslili poslanie očakávaného Mesiáša. Prorok toto ich počínanie prirovnal slovami: Ich srdce obrástlo tukom. Preto keď prichádza Pán Ježiš a je takáto nepriaznivá situácia pri dôležitých pravdách jeho učenia, používa rôzne prirovnania, obrazy a pritom zostáva podstata Božieho tajomstva poslucháčom ukrytá. Pán Ježiš však pri udalostiach, keď je sám so svojimi učeníkmi, vysvetľuje im podstatu a zmysel tajomstiev viery. Pred učeníkmi Pán Ježiš hovorí otvorene a často sa vracia k veciam, ktoré raz budú musieť títo apoštoli šíriť a učiť po jeho nanebovstúpení. Preto im aj často vyčíta, že im hovorí otvorene a oni to nechápu.
Len si uvedomme, koľko zvukov, obrazov a pocitov cez jeden deň pôsobí na naše zmysly. Tak sa často môže stať, že sa ocitneme v nebezpečenstve, že sa iba pozeráme, ale nevidíme; počúvame, a predsa nerozumieme.
Aspoň jedno prirovnanie: Je obdobie dovoleniek a prázdnin. Predstavme si len jednu cestu autom niekoľko hodín. Čo všetko za ten čas zažijeme! Keď zbadáme políciu pred sebou, hlavnou nám preletí myšlienka: Aká bola značka pred chvíľou? Čo sa stalo? Možno tú štyridsiatku videl a prehliadol ju. Možno sa ponáhľal a prešiel cez plnú čiaru jedným kolesom.... Videl, a predsa akoby nevidel.
Alebo iný príklad: Máte starosti. Niekto vám čosi povie a vy mu aj odpoviete, že dobre. Po chvíli ste ochotní sa hádať, že ste to nepočuli. Prečo? Človek bol zaujatý niečím iným, počul slovo od druhého, ale v zápätí sa venoval svojmu problému.
Vráťme sa k duchovnému. Pýtajme sa sami seba: Sme ešte ochotní počuť to, čo nám prišiel povedať Pán Ježiš v evanjeliu? Máme ešte otvorené oči pre veľkolepé horizonty Božích plánov, ktoré vedú človeka a svet k večnému šťastiu? Ako sa otvárame Božiemu slovu, ktoré počúvame pri svätých omšiach? Počúvame ho, alebo len registrujeme? Práve toto si máme dnes uvedomiť a neuspokojiť sa len s fyzickou prítomnosťou, ale naša prítomnosť musí byť aktívna. Slovami Pána Ježiša povedané: „ale blahoslavené sú vaše oči, že vidia, aj vaše uši, že počujú" (Mt 13,16).
Túžme byť šťastní, teda prežiť stretnutie s Pánom Ježišom naplno, opravdivo. Povrchnosť a pasivita nech sa naším pričinením od nás vzdialia, pretože neboli by sme učeníci Pána Ježiša, ale zástup pri Kristovi, ktorý počúva, ale nerozumie; ktorý vidí, a predsa nechápe. V modernej dobe sa človek nezaobíde bez podobenstiev. Veď i prednedávnom v jednom článku som čítal, že mali by sme sa i v hovorovej reči vyjadrovať aj v podobenstvách. Obohatí to náš duchovný život. Amen.