Meditácia na 14.08.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Utorok 19. týždňa v Cezročnom období | Mt 18, 1 - 5; 10.12 - 14
V tú hodinu pristúpili k Ježišovi učeníci a pýtali sa: „Kto je podľa teba najväčší v nebeskom kráľovstve?" On zavolal k sebe dieťa, postavil ho medzi nich a povedal: „Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva. Kto sa teda poníži ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve. A kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Čo myslíte? Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila? A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám: Bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili. Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých."
Nie je dieťa ako dieťa
Neraz sa stáva, že zmýšľanie dieťaťa podceníme mysliac si, že keď je malé, veci nerozumie, že je neskúsené a podobne. A často je to aj pravda. A predsa, aj na deťoch sa môže poučiť ten, kto si myslí, že je múdry.
Aj nám Pán Ježiš hovorí: „Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva..." (Mt 18,3).
Úryvok z evanjelia sa začína zaoberať cirkevnou hierarchiou. Na túto tému Matúš zozbieral viac výrokov Pána Ježiša. Vieme, že apoštoli sa dohadovali, ktorý z nich je prvý. Keď Pán Ježiš ustanovil Petra za hlavu apoštolov, oni sa dohadujú. Pán Ježiš preto odsudzuje takéto zmýšľanie, pretože tu sa jedná o sebecké presadzovanie sa. A od toho ich chce Pán Ježiš oslobodiť. Používa pritom prirovnanie dieťaťa, ktoré práve stojí vedľa neho. Apoštolom tak vysvetlil jasnú vec, že ten, kto sa chce dostať do nebeského kráľovstva, musí byť ako dieťa.
Dieťa si je vedomé svojej malosti. Najtypickejšou vlastnosťou dieťaťa je, že potrebuje pomoc druhého a je na nej celkom závislé.
Ale ako sa stať dieťaťom, keď som už dospelý? Ježiš poukázal na dieťa. Každý by si mal na dieťati všimnúť niečo cenné, a to: čistý a úprimný vzťah k druhému. V kráľovstve nebeskom neexistuje žiadna veľkosť, ku ktorej by sa človek mohol prepracovať z vlastných síl, ale iba z pokorného prijatia nezaslúženej milosti a uprednostnenie Božou láskou.
Všetci dobre vieme, že vyvyšovanie sa a žiarlivosť už veľa prekazili v práci na kráľovstve Božom! Svätí boli vždy tými najpokornejšími, pretože vedeli, čo je milosť. Pre nás to znamená toľko, že si máme uvedomiť, že pravý učeník sa nesmie tlačiť do popredia, ale svoju úlohu musí vidieť aj v tom, aby sa rytiersky ujal maličkých, a to nielen detí, ale všetkých slabých, ktorých svet tak surovo často prehliada. Veď pohľad na Pána Ježiša je pohľad na maličkého, ktorý prichádza na svet ako dieťa. A nielen to. Aj pohľad na kríž hovorí o „malom Kristovi".
Text jasne a vážne hovorí, že kto sa nestane znova dieťaťom, kto radikálne nezačne žiť nový život, ten sa do nebeského kráľovstva nedostane.
Aký je nový život? Je to dar Boží. Človek ho musí prijať ako pravdu a lásku od Pána Boha. Ak uzná svoju závislosť na Bohu a naplní ju vierou a láskou, je to ten nový život. Stane sa akoby malým dieťaťom závislým na Bohu, odkázaným na jeho pomoc. A tým sa zároveň stáva najväčším v Božom kráľovstve. To preto, že tam platia iné zákony ako na tomto svete. Kto je vo svete malý, pred Bohom je veľký. A naopak, kto si myslí, že je vo svete veľký, pred Bohom je malý.
Preto aj predstavení Cirkvi si musia uvedomiť, že pred svetom majú byť malí, ak chcú byť pred Bohom veľkí. Preto ten, čo riadi, musí sa dať riadiť samým Bohom. A tak popredné miesto v Cirkvi zohráva poslušnosť.
Učme sa mať nielen správny vzťah k deťom, ale učme sa od nich, aby smel mali správny vzťah k Bohu. Amen.