Meditácia na 15.08.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Nanebovzatie Panny Márie | Lk 1, 39 - 56

V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu.
Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán." Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno. Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky." Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.

Mária sa ponáhľa na cestu

Sviatok Nanebovzatia Panny Márie je /ak nie najkrajší/ , tak jeden z najkrajších sviatkov Panny Márie, keď za svoju službu bola vzatá do neba.
Mali sme svoje pracovné a rodinné povinnosti, a predsa sme sa na toto stretnutie pripravovali a tešili. Preto môžeme smelo povedať Panne Márii: "Mária, Matka naša, tu sme, aby sme pri pohľade na teba načerpali síl, pookriali a smelšie znova vykročili k cieľu, ktorý nám dnes svojím sviatkom ukazuješ."

Evanjelista Lukáš poznamenáva: „V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji" (Lk 1,39).

V dome Zachariáša a Alžbety sa začala služba Márie, ktorá pokračovala cez Betlehem, Egypt, Nazaret i ďalšie mestá a dedinky. Jej služba pokračovala ďalej, keď zomrel jej Syn, odišiel k Otcovi, keď ju apoštol Ján vzal k sebe, ako si to prial Pán Ježiš na kríži, keď povedal: „Hľa, tvoja matka!" (Jn 19,27). A svojej matke povedal: „Žena, hľa, tvoj syn!" (Jn 19,26).
Ján potom odišiel do Efezu, kde ohlasuje učenie svojho Majstra. Tu prežila s ním zvyšok svojho života i Panna Mária. Mesto malo v tej dobe okolo 200 tisíc obyvateľov. Panna Mária žila neďaleko Efezu a ako tvrdí tradícia, nazývalo sa to Mária Meryem Ana. Stojí v zalesnenom údolí, v príjemne tienenom prostredí. Je to jednoduchá kamenná stavba, vedľa ktorej pod holým nebom je postavený oltár. Na ňom sa slúžia sväté omše. Prichádzajú sem nielen katolíci, ale aj veriaci iných vierovyznaní. Niektorí však tvrdia, že Panna Mária ako 63-ročná zomrela v Jeruzaleme, kde dokonca záujemcom ukazujú aj jej domnelý hrob.
Vráťme sa však do Efezu k Meryem Ane. V Efeze sa v roku 431 konal koncil, ktorý uznal Pannu Máriu za Bohorodičku a súčasne potvrdil, že Panna Mária prišla do Efezu s apoštolom Jánom, miláčikom Pána Ježiša, a že tu aj zomrela. Tvrdia to aj prastaré sýrske texty z 10. - 13. storočia.

Katarína Emmerichová, ktorá zomrela v roku 1824, mala zvláštne vízie. Pri týchto chvíľach opísala presne miestnosti a ich zariadenie, ale aj miesto na úbočí hory pri Efeze, kde stál pôvodne domček. Katarína Emmerichová, pravda, nikdy na tomto mieste nebola. Na základe jej vízií vedci skúmali skutočne označované údolie a našli tam zrúcaniny antického objektu, ktorý svojím pôdorysom zodpovedal víziám. Išlo o budovu, ktorá mala základy postavené už v prvom storočí po Kristovi a bola dostavaná v byzantskom období. Bola to kopulovitá kamenná stavba, v pôvodnom pôdoryse jednoduchá, v priebehu storočí viackrát renovovaná. Domček má malú predsieň, z ktorej sa vchádza do hlavného priestoru ukončeného apsidou. V nej je postavený jednoduchý oltár. Bohoslužobné predmety sa dnes uchovávajú vo vedľajšej miestnosti, v ktorej bola údajne spálňa Panny Márie. Tiež sa vie, že lokalita bola obývaná ľuďmi niekoľko storočí.

V minulosti tu ortodoxní Gréci vždy 15. augusta slávili deň smrti Panny Márie. Dnes na okolí Gréci nežijú. Boli odsunutí po grécko-tureckej vojne. Napriek tomu sa však pri domčeku slúžia 15. augusta kresťanské bohoslužby. Turci, ktorým dnes lokalita patrí, sú zhovievaví. Aj Turci uznávajú Pannu Máriu ako matku proroka Ježiša. Preto neboli Turci ani proti tomu, aby v roku 1967 navštívil Efez aj Svätý Otec Pavol VI. Môžeme povedať, že Mária ukončila svoju pozemskú púť v Efeze. To však nie je vec viery a nie je potrebné ku spáse našej duše, ale veríme, že Panna Mária bola po svojej smrti vzatá s telom a dušou do neba. Jej život, služba Pánu Ježišovi bola odmenená hneď po smrti - a toto čaká každého z nás, keď vytrváme v konaní dobra a v plnení vôle Božej.

V nádhernom hymnickom speve Panna Mária spomína to, čo sa na nej živote páčilo Bohu: Zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Za toto jej slobodne, vedome a dobrovoľne prijaté gesto sa jej Boh rozhodol dať tú najväčšiu a najkrajšiu odmenu, akú si vieme vôbec predstaviť.
Jej život nebol prechádzkou v kvetinovej záhrade, ale bol plný bolestí, odriekania a obetí. Preto môžeme v nej vidieť skutočne každý svoj vzor a príklad hodný nasledovania. Aj keď ju Boh pre zásluhy svojho Syna ochránil od dedičného hriechu, Mária musela tvrdo znášať ľudskú zlobu, aby spolu so svojím Synom sa stala pre nás spoluvykupiteľkou. Cirkev si je vedomá jej významného postavenia a úcty Boha voči nej a na jej príhovor už obdržala nejednu milosť a požehnanie. Aj napriek tomu sa jej neklaniame ako Bohu, ale si ju len uctievame. Jej Syn ju vzal do neba s telom i dušou, bola „nanebovzatá".

Hoci dnešný sviatok je novšieho dáta, keď pápež Pius XII. v roku 1950 na sviatok Všetkých svätých ju vyhlásil za „nanebovzatú", je pre nás veriacich ako záväzný článok viery. Vtedy v dogmatickej bule Munificentissimus Deus Sv. Otec zdôvodnil, že celé učenie Písma sa opiera o to, že Panna Mária bola s telom i dušou vzatá do neba. Kto dobre pozná Sväté Písmo, nemôže sa zbaviť dojmu, že Panna Mária stojí veľmi blízko Ježiša a je s ním úzko spojená. Preto sa zdá priam nemožnosťou, že tá, ktorá žila len a len pre neho a slúžila mu svojím životom, že by bola od neho odlúčená. Pán Ježiš ukončil svoje poslanie zmŕtvychvstaním a nedovolí, aby telo tej, ktorá mu dala život, podľahlo zákonu rozpadu.

Keď sa zahľadíme na sochu Panny Márie, máme vo svojom vnútri pocit, že jej oči a ruky, ktoré sú zdvihnuté mierne do výšky, akoby chceli osloviť i nás: Pozri aj ty viac hore! Nájdi si čas viac sa dívať za hranicu svojho života ....
Často sme snáď Panne Márii i ublížili svojou nevšímavosťou, povrchnosťou, neláskou. Koľko urážok vypovedali ústa človeka na adresu našej Matky, a to často bez príčiny. Chýba nám cit, alebo sme zlomyseľní..?

Otrasný prípad zo súčasnosti: Mladá rodinka si kúpila závesy na okná. Pokiaľ mladý otec pripravoval veci, ich malý trojročný synček stačil niečo z nich postrihať. Otec ho tak zbil po ručičkách, že mu ich museli amputovať v nemocnici. A chlapček sľubuje: "Ocko, keď mi narastú ručičky, ja už budem dobrý." A ocko sa doma obesil...

Naša nebeská Matka nám odpúšťa. Znova a znova. Je ochotná ako jej Syn znova nám uveriť, keď jej sľubujeme, že sa polepšíme, vrátime sa na správnu cestu života.

My sme často ako otec tohoto dieťaťa. Ubližujeme jej mrzačíme jej čistotu, jej lásku a pritom vrháme sa do nešťastia, z ktorého vidíme ten najhroznejší koniec. Zadívajme sa preto na našu Matku správnym pohľadom. Dôverujme jej príhovoru, zverme jej svoje plány i bolesti. Nasledujme jej životný príklad.
Zamyslime sa a prežime slová: Nebolo ešte počuť, že by ten, kto sa pod jej ochranu utiekal a o pomoc prosil, alebo o príhovor žiadal, že by bol opustený...
Slúžme si navzájom medzi sebou. Slúžme si vo vedomí, že táto naša námaha bude raz odmenená, a to vstupom do večnej blaženosti s osláveným telom a dušou.

Tešme sa, že patríme k verným synom a dcéram Cirkvi. Amen.

YouTube | Gloria.tv