Meditácia na 16.08.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Štvrtok 19. týždňa v Cezročnom období | Mt 18, 21 - 19, 1
Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?" Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz. Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: ‚Pozhovej mi a všetko ti vrátim.` A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: ‚Vráť, čo mi dlhuješ!` Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: ‚Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.` On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí. Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. A tak si ho pán predvolal a povedal mu: ‚Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?` A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi." Keď Ježiš skončil tieto reči, odišiel z Galiley a prešiel do judejského kraja za Jordán.
Správny pohľad na odpustenie
Môžeme povedať, že ľudská povaha, ľudská prirodzenosť je už raz taká, že skôr nám bijú do očí chyby iných ľudí ako naše vlastné nedostatky. Počujeme alebo čítame o veľmi vážnych priestupkoch proti Božím zákonom, čítame o krádežiach, o vraždách, o vojnách, o manželskej nevere. Popri týchto vážnych nedostatkoch, ktoré vidíme na iných ľuďoch, naše vlastné chyby nám pripadajú celkom malé, nepatrné a naša vina proti Bohu sa nám javí ako zanedbateľná.
Takýto pohľad na ľudí akoby nám dával právo hnevať sa na tých, čo sú v našich očiach ďaleko pod nami, odsudzovať ich počínanie, pohŕdať nimi.
Ježiš Kristus však takémuto pohľadu na svet urobil koniec. Podobenstvom o dvoch sluhoch povedal, že voči Bohu sme všetci dlžníkmi, ktorí nedokážu splatiť svoj dlh. Boh však na našu jednoduchú prosbu nám všetko odpúšťa. Žiada však, aby sme aj my tak jednali a odpúšťali blížnemu hoci i 77-krát.
Aby sme mohli lepšie porozumieť Ježišovmu podobenstvu, žiada sa, aby sme uviedli jednu udalosť z Biblie. V nej sa uchovala jedna pieseň, ktorú spieval bezbožný a pyšný Lamech, potomok Kaina. Spieval ju svojím dvom manželkám:
Ada a Leta,
naslúchajte reči mojej,
počujte hlas môj, ženy Lamechove.
Zabijem muža, ktorý ma poraní
a mládenca, ktorý ma udrie.
Sedem ráz bude pomstený Kain.
Lamech však 77-krát.
Číslo sedem v Biblii znamená úplnosť. Odpustiť sedemkrát znamená neustálu ochotu odpúšťať. V Starom zákone Boh si vyhradil sedemnásobnú pomstu pre toho, kto zabije Kaina. Lamech si vyhradil 77-násobnú pomstu. Vidíme, ako v prvom hriechu sa zlo a neprávosť úžasne rozmnožili. Rástlo takpovediac, geometrickým radom. Proti tejto lavíne bolo možno postaviť len rovnako veľkú hrádzu dobra. Odpustiť 77-krát znamená neohraničenú ochotu odpúšťať. Iba takto možno zastaviť lavínu zla.
V nás sa však niekedy bráni prirodzenosť, keď máme niečo blížnemu odpustiť: Tomu jamám odpustiť? Veď to by nebolo ani spravodlivé! To, čo on vykonal, na to ja nemôžem zabudnúť a ja mu to raz spočítam! Aj takto rozprávajú kresťania! Pritom si ani neuvedomujú, akého strašného rúhania sa dopúšťajú.
Dlh prvého sluhu voči pánovi je taký veľký, že žiadny sluha ho nemôže zaplatiť. 10 000 talentov. To je na dnešné pomery asi 24 miliónov (mariek). Ježiš však náročky použil takúto závratnú sumu.
A takýmto dlžníkom voči Bohu je každý človek. Ako je to možné? Snáď vám napadne: Veď sa ani nepamätám, že by som sa nejako vážne previnil voči Bohu. A predsa - aj ten najmenší hriech je tak veľkou urážkou Boha, že človek to nemôže splatiť.
Veľkosť urážky sa počíta nielen podľa toho, čo vykonáme, ale aj podľa toho, koho urazíme. Je rozdiel, či urazíme kamaráta, rodičov, alebo hlavu štátu. Veľkosť urážky stúpa podľa hodnosti osobnosti.
Boh je nekonečný, preto každá urážka Boha, hoci aj celkom malá, je nekonečná.
Podobne je rozdiel, či nám povie zlé slovo neznáma predavačka, alebo vlastná matka. Teda urážka je závislá aj od vzájomného vzťahu. Od lásky, ktorú má osoba voči nám. Boh nás miluje nekonečne. Preto je také strašné uraziť boha, lebo nás nesmierne miluje. A Boh nám každú túto urážku odpustí na jednoduchú prosbu. Táto veľkosť Božej lásky má človeka priviesť k tomu, aby aj on bol ochotný neustále odpúšťať druhým. Ak však človek odmietne jednať podľa vzoru, ktorý dal Boh, Boh použije pre neho vlastné miery. Božie miery znamenajú: nekonečné milosrdenstvo. Ak človek neodpustí, potom ani Boh mu nemôže odpustiť. V Ježišových slovách o treste môžeme cítiť predzvesť večného zatratenia.
A teraz sa na chvíľu zastavme a prenesme sa do každodenného života. Máme opravdivú kresťanskú lásku? Alebo ešte stále zmýšľame ako pohania, ktorí nič nevedia o veľkosti Božej lásky?
Rozdiel medzi pohanskou a kresťanskou láskou krásne vysvetľuje Gilbert Chesterton vo svojom vrcholnom diele O r t o d o x i a.
Rozumný pohan by povedal, že sú ľudia, ktorým je možno odpustiť a ľudia, ktorým nemožno odpustiť. Otrokovi, ktorý ukradne trochu vína, bolo možné sa zasmiať, ale otrok, ktorý zradil svojho dobrodincu, mohol byť aj zabitý a prekliaty ešte aj po smrti. Pokiaľ bolo možné odpustiť sám čin, bolo možné odpustiť aj človekovi. A bolo to celkom rozumné.
Kresťanstvo tu zasiahlo prudko, akoby ranou meča a oddelilo jednu vec od druhej. Oddelilo previnenie do previnilca. Previnilcovi máme odpustiť 77-krát. Previnenie nesmieme odpustiť vôbec. Musíme sa hnevať viac ako predtým na krádež, a predsa musíme byť ku zlodejom láskavejší. Hnevu a láske bola úplne povolená uzda. Inými slovami povedané: Hriech musíme nenávidieť, ale hriešnika milovať.
Takto zachádza s nami Pán Boh. Niet hriešnika, ktorému by Boh nebol ochotný odpustiť. Uveriť v túto veľkosť Božej lásky je prvou požiadavkou obrátenia a svätosti. Dávajme si preto pozor, aby naša kajúcnosť, naša spoveď nebola len túžbou "byť v poriadku". Ísť na spoveď znamená ísť bližšie k Bohu a milovať ho. Ísť si dať znovu povedať, že Boh nás miluje a začať tomu veriť.
Pred veľkosťou Božej lásky je nedôstojné hnevať sa na druhých, byť tvrdým voči ich nedostatkom a voči nim. To znamená, že ešte stále sme neuverili vo veľkosť Božej lásky a svoju spravodlivosť hľadáme len pred ľuďmi a nestojíme o Božie milosrdenstvo. Najväčším dôkazom nášho skutočného obrátenia k Bohu je ochota neustále odpúšťať iným. Takto dokážeme svetu, že sme uverili v Božiu lásku, ktorá je bez hraníc. Amen.