Meditácia na 18.08.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Sobota 19. týždňa v Cezročnom období | Mt 19, 13 - 15
Ježišovi priniesli deti, aby na ne položil ruky a pomodlil sa. Ale učeníci ich okrikovali. Ježiš im povedal: „Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo." Potom na ne kládol ruky a odišiel odtiaľ.
Manželstvo a deti
Čítal som o psovi, ktorý po úmrtí svojho pána tiež zdochol. Našli ho pri hrobe svojho domáceho. Zaiste pri čítaní/počúvaní tejto správičky sa mnohí pousmiali. Ale tento pes nám môže byť vzorom a príkladom vo vernosti.
Slovo "vernosť" ani dnes nestratilo na význame. Sme svedkami, že sa vypláca vernostný podiel tým, čo určitý čas pracovali v jednom podniku a podobne.
V poslednom čase sme však svedkami nepríjemnej veci, že slovo "vernosť" stráca na kráse, význame, a to či už vo vernosti manželskej alebo rodičovskej lásky. Zdalo by sa, že slová, ktoré sme počuli v evanjeliu z úst samého Krista, už akoby neplatili, alebo boli "rezervované len pre vyvolených".
Čo chcel Pán Ježiš povedať apoštolom slovami: „Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne" (Mt 19,14).
Je to problém veľmi vážny. To si uvedomovali aj farizeji, a preto Ježišovi predostreli túto otázku, či smie muž prepustiť manželku.
Ježiš odpovedal historicky, ale i teologicky. Skúsme zachytiť priebeh jeho vysvetľovania.
Najprv sa zastavme pri historickej otázke. Farizeji sa odvolávali na Mojžiša a na jeho povolenie ohľadom rozlukového listu. No vysvetľovali si ho po svojom. Pripomínali Ježišovi, že boli i také prípady, keď sa to robilo rýchlo - prípad cudzoložstva. Ježiš to potvrdil, ale zdôraznil, že to boli len výnimky. Mojžiš, zaťažovaný nezvyčajnými okolnosťami života, najmä počas putovania púšťou, povolil mužovi prepustiť ženu. Pán Ježiš však hneď zdôraznil, že tomu tak od počiatku nebolo. Od začiatku tomu bolo ináč. Vtedy, keď Boh stvoril človeka a umiestnil ho v raji, vtedy ustanovil jediné manželstvo medzi mužom a ženou, teda jedným mužom a jednou ženou a toto sa nemohlo zrušiť, preto povedal: „Preto muž zanechá otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele" (Ef 6,31) a pripája vysvetlenie: „Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje" (Mt 19,6).
Historické vysvetlenie Pána Ježiša môžeme chápať v tej línii, že niečo iné je prikázanei Božie a niečo iné je ľudská krehkosť a slabosť. Pán Ježiš neodsudzuje ľudskú slabosť, ale akoby chcel povedať, že človek je iba človekom, ale nemôže zmeniť večné právo Boha. To zaväzuje všetkých ľudí po všetky časy. Skrze toto právo nás chce poučiť, že manželstvo je jeden nerozlučiteľný zväzok.
Cirkev dnes s veľkým smútkom pozerá na rozbité a nešťastné manželstvá a v rámci svojich možností sa im snaží pomáhať. Nemôže však zmeniť to, čo vo svojej láske amilosti rozhodol sám Boh. Prosí Boha o lásku a milosrdenstvo pre tých, ktorí tejto posily najviac potrebujú.
Odpoveď teologická: Pán Ježiš vidí vyliečenie z tohto problému iba v praktizovaní jednej čnosti a tou je: LÁSKA.
Láska je najdokonalejšia forma manželstva. Kto hľadá posilu v tejto čnosti, posilňuje manželstvo. Kto je verný tejto láske, ten bude šťastný. Láska v manželstve, ako všetko na svete, podlieha istému vývoju.
V láske rozlišujeme štyri etapy:
1. Láska ohnivá ako vulkán horúca
Táto láska viac chce, ako môže a musí byť vždy na začiatku manželstva. Vlastne o ňu sa opierajúc, môže byť manželstvo uzavreté. Takáto láska to nie je len pozeranie sama seba, ale pozeranie sa do seba. To znamená vedieť dávať seba samého.
Sv. Augustín to pekne vyjadril sloami: "Kto miluje, ten dáva. Kto viac dáva, ten viac miluje a kto najviac miluje, ten najviac dáva, lebo dáva seba samého." Ak manželia dávajú seba sebe, to je vtedy tá skutočnosť, že sa skutočne milujú.
2. Láska rodičovská
Táto láska nastáva vtedy, keď do rodiny príde dieťatko. Vtedy nasleduje ľahšie presunutie lásky zo seba na dieťa. Manželia menej pozerajú na seba a viac na svoje plody lásky.Vtedy predmetom plnej lásky je rodina. Ona je a skutočne bude trvalá, ak bude budovaná na tejto čnosti.
Preto je potrebné položiť si otázku ešte pred uzavretím manželstva: Som skutočne zamilovaný do snúbenice? Viem skutočne milovať rodinu? Túžim po nej? Chcem mať skutočne svoju vlastnú rodinu. Ak áno, tak zostaň spokojný.
3. Láska mužská
Musíme počítať, že v tom čase prídu ťažkosti, môžu prísť nezhody a nepríjemnosti, ale ak je tam skutočne láska, ona všetko prekoná. V tom čase je potrebné viac sa modliť o vytrvanie v láske. Boh takúto modlitbu zaiste vypočuje.
4. Láska zrelá
Túto lásku môžeme prirovnať k zapadajúcemu slnku. Slnko slabšie hreje, ale je a pokračuje. Vtedy sa láska prejavuje veľkou starostlivosťou o dobro, zdravie a šťastie druhého partnera. Takáto láska predbieha uvažovanie dopredu a zastavuje sa pri tom, ako by tej druhej strane - partnerovi uľahčila život. To je v plnom zmysle slova dôkaz vernej lásky.
Predstavme si priestrannú halu Rex v Turíne, ktorá je preplnená. Koná sa tu verejná dišputa o rozvode. Na tribúne sa vystriedali už viacerí rečníci. Prítomné obecenstvo je rozdelené na dve skupiny: jedni sú za rozvod, druhí proti.
Katolícki rečníci sa odvolávajú na Evanjelium. Jeden z rečníkov ostro proti nim vystúpi. Vraj, čo si tento židovský mysliteľ spred dvetisíc rokov namýšľa vnucovať svoje prežité idey ľuďom atómového veku!
Vášnivú reč preruší predseda zhromaždenia: "Prosím, prešlo desať minút! Prosím o slovo ďalšieho."
Do diskusie sa prihlásil mladý univerzitný študent Albert Pruma. Pevným hlasom a so žiariacimi očami prehlasuje: "Verím v toho Ježiša Krista, ktorý prišiel pred dvetisíc rokmi, aby priniesol posolstvo pravdy! A verím aj v jeho Evanjelium, pretože táto pravda je od Boha. Bez nej náš svet by sa bol už dávno stal obrovským blázincom, alebo klietkou s divými zvermi. Čo sa týka rozvodu, pýtam sa seba samého a všetkých tu prítomných: Keby ste sa mali ženiť, vzali by ste si radšej za manželku rozvedenú, alebo ženu, ktorá verí v Ježiša Krista?!" Burácajúci potlesk zhromaždenia odmenil odvahu mladého študenta.
Mal by som aj ja odvahu takto svedčiť o Kristovi?
Láska je najlepším liekom na všetky choroby a nedokonalosti manželského života. Preto, keď je medzi manželmi skutočná láska, nie je tam miesto na slovo rozvod. Keď je jej nedostatok, nedostatok lepidla, ktoré rodiny spája, cementu, ktorý ju spojuje, teplo, ktoré ju zohrieva, nastupuje súmrak rodinného života. A je vecou cti každého člena rodiny, partnerov, detí, priateľov a spoločnosti - urobiť všetko, aby nedochádzalo k takým beznádejným situáciám, aby sme im vedeli predchádzať, zabraňovať a bojovať proti nim.
Cirkev dáva na to osvedčený a účinný liek: modlitbu. Veď sa modlíme: ... odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom...
Svätý Otec Ján Pavol II. pri jednom príhovore novomanželom povedal: "Ak vaša láska má prísť šťastne k záveru, denne sa za seba modlite."
Prosme dnes vrúcne Boha, aby v našom okolí bolo čo najmenej rodín, v ktorých by zapadlo slnko lásky, ktoré by zahalil mrak samolásky a egoizmu, aby náš národ sa vždy tešil šťastiu a láske našich kresťanských rodín. Amen.