Meditácia na 01.09.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Sobota 21. týždňa v Cezročnom období | Mt 25, 14 - 30
Ježiš povedal svojim učeníkom toto podobenstvo: „Istý človek sa chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok: jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a odcestoval. Ten, čo dostal päť talentov, hneď šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Podobne aj ten, čo dostal dva, získal ďalšie dva. Ale ten, čo dostal jeden, šiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl. Po dlhom čase sa pán tých sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. Predstúpil ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť talentov a vravel: ‚Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal.` Jeho pán mu povedal: ‚Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.` Predstúpil ten, čo dostal dva talenty, a vravel: ‚Pane, dva talenty si mi odovzdal a hľa, získal som ďalšie dva.` Jeho pán mu povedal: ‚Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.` Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: ‚Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje.` Jeho pán mu povedal: ‚Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal? Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi. Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov. Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.`"
Talenty od Boha a pre Boha
Misionár rozpráva: "Organizovali sme duchovné cvičenia. Na ich realizáciu sme potrebovali aj nejaké prostriedky, ktoré si museli účastníci platiť sami. Keď sa dozvedeli čiastku, jedno dievča ostalo smutné. Odkiaľ zaobstarať peniaze? Mám si ich pýtať od rodičov? Nemožné! Otec do kostola nechodí a matku také veci nezaujímajú. Ona vidí len kaderníctvo, klenoty a domácnosť. Ako sa len tešila, že bude môcť stráviť v tichu s Kristom, ktorého tajne navštevovala v kostole! Keďže sme vedeli, že je viacero detí, ktoré sú v podobnej situácii, vyzvali sme deti, aby napísali, kto koľko môže prispieť na pomoc spolužiakom. Na lístočkoch boli príjemné i menej príjemné odpovede. Jedna mi ale spôsobila veľkú radosť. Mám iba jedno euro a nič viac. Pracovala som, aby som si ich zarobila. Prosím vás, zoberte ma so sebou!" To jedno euro rozhodne získalo ďalšie euro.
Práve sme počuli jedno z najdôležitejších podobenstiev. Je možné, že akonáhle ste po prvých vetách zbadali, že sa číta podobenstvo o talentoch, prestali ste už ďalej vnímať. Veď to už poznáte. A tak ste začali blúdiť v myšlienkach. Premýšľali ste o tom, kde sa pôjdete dnes zabaviť, čo dnes dáva televízia, či sa podarí múčnik podľa nového receptu, kto je to za osoba vedľa mňa, čo robia moji doma....
A práve o tomto podobenstve by sme mali častejšie meditovať. Lebo veľmi ľahko sa môže stať, že si budeme žiť spokojne v presvedčení, akými sme dobrými kresťanmi a na Božom súde sa ukáže opak! Boží meter a náš nie sú rovnaké. My sa posudzujeme z iného hľadiska, ako nás bude posudzovať Boh. V čom je ten rozdiel, to sa dozvedáme práve z evanjelia. Zvykneme sa porovnávať, posudzovať s inými a neposudzujeme sa podľa toho, čo do nás vložil Boh. Komu dal päť talentov, od toho čaká viac ako od toho, kto dostal len dva alebo jeden. Od toho, čo dostal jeden, očakáva, že vráti aspoň niečo.
Bratia a sestry, tu zaiste Kristus prestal a pozrel sa na svojich poslucháčov. Mnohým to stačilo. Chcel tým povedať: Beda ti, brat, sestra, čo si dostal i ten jeden talent, a aj ten si zničil! Si spokojný sám so sebou? Žiješ v usporiadanej rodine? Tvoj kolega sa už druhýkrát rozvádza - a ty sa ešte vyvyšuješ! Hneď si myslíš, že ty si lepší a myslíš si, že tvoja spokojnosť je na mieste? Ale je celkom možné, keby si poznal jeho životné cesty, keby si vedel všetko, čo on v živote zažil, keby sa to dalo vyjadriť v dajakých mierach, čo dostal od Boha on a čo si dostal ty, a teraz by sa k tomu pripojili tvoje a jeho chyby, možno by to vyšlo v tvoj neprospech! Ty si mal asi lepších rodičov ako on, nemal si takých zlých priateľov ako on. Slovom, dostal si viac milostí ako on. Jeho škandály sú verejne známe, a preto je pokornejší. Uvedomuje si svoju hriešnosť, čím sa stáva disponovanejším na nejaký veľký obrat v živote. Možno v poslednej chvíli. A možno tak úprimne, že to vyváži všetko negatívne v jeho živote. Zatiaľ čo ty vo vedomí vlastnej mravnej výšky sa stávaš nekritickým a možno ani nezbadáš, ako sa v tebe rozrastá sebectvo, zlomyseľnosť a predovšetkým pýcha, ktorá ti zahaľuje zrak, ktorá ťa podvádza, alebo obracia tvoj pohľad na ligotavý zovňajšok a skrýva zapáchajúce vnútro.
Je naozaj ťažko pozerať sa na seba Božími očami a spoznávať, čo práve očakáva Boh odo mňa. Bez Božej milosti by to nebolo ani možné. Ten sluha v podobenstve jasne videl, aké talenty dostal. Ale tie naše sú také nekonkrétne. Človek je náchylný k tomu, aby sám seba nesprávne hodnotil. Niečo precení, niečo podcení. Niekto sa cíti ukrátený, ak cíti menej fyzických síl a ten zasa posudzuje toho, že nemá taký dobrý postreh. A z takého jednostranného hodnotenia vlastných schopností potom vyplýva to, že človek nevyužíva a zakopáva svoje talenty, ktoré dostal. Povie si: Keby som mal toľko peňazí ako tamten, koľko ľudí by som nimi obdaril! Ale nemám. A týmto konštatovaním končí jeho spytovanie svedomia o láske k blížnemu. A vôbec mu nenapadne, že má šikovné a zdravé ruky, že môže podať pomocnú ruku pri stavbe, že má zdravé nohy a môže ísť za tým priateľom, s ktorým sa hnevá, že má dar vyjadrovania a premárni ho v zbytočných a nikam nevedúcich debatách, že má peknú postavu, a nie aby sa pritiahol ku Kristovi a povedal, že aj mladého potrebuje Kristus, ale naopak, on ide a Kristovi sa otočí chrbtom až do času, keď jeho čelo pokryjú vrásky a vlasy zbelejú.
Jeden muž rozpráva: Minulý rok som bol v kúpeľoch. Denne som so svojím spolubývajúcim pristupoval k svätému prijímaniu. Priateľ ma len tak náhodou pozval do kostola. Dal som si do poriadku svoju dušu, získal som pokojnú myseľ a s tým sa mi navrátilo aj telesné zdravie.
Môžeme povedať, že tento kúpeľný priateľ využil svoj talent a spomínaný brat - pacient svoj talent vykopal, zanechal strach pred prísnym správcom.
Otec, matka, aj ty, môj milý priateľ, je sa koniec prázdnin. Otvorili sa brány škôl. Dospelí sa vracajú k svojim povinnostiam. Nebolo by dobre vrátiť sa aj ku Kristovi a ak som ho cez prázdniny zanedbal, aby som ho znova našiel? Zveľaďujme svoje talenty! Amen.