Meditácia na 08.09.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sobota 22. týždňa v Cezročnom období | Mt 1, 18 - 23
.png){kind=small}
S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov." To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel," čo v preklade znamená: Boh s nami.
Radostné prežívanie Božej prítomnosti v našom živote
„Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel," čo v preklade znamená: Boh s nami.
Prisľúbenie nie je dané len nám, alebo súčasníkom Panny Márie, ale odznelo oveľa skôr a to z úst proroka Izaiáša, ako sme počuli v prvom čítaní, ktorý svojím prorockým duchom, už okolo r.735 pred Kristom, videl pannu, ktorá porodí syna a napriek tomu ostáva naďalej pannou. Toto proroctvo bolo veľmi významné a dôležité, preto si ho Židia často pripomínali.
Proroctvo malo posilniť vieru Izraelitov, že Boh ich neopustil a je stále s nimi. Jahve bol vždy so svojím ľudom. Ostal verný svojmu národu a úžasne zázračným spôsobom naplnil tento prísľub v Panne Márii. Ona je tou, ktorá v pokore svojho srdca privolila a stala sa tak matkou Emanuela. Hľa, panna počne..., aké veľké a zároveň tajomné je to slovo, v ktorom Cirkev už od svojho zrodu vidí splnenie Božieho prisľúbenia. Veď koľko dcér Izraela chcelo a túžilo stať sa matkou prisľúbeného Mesiáša...! Hľa, to je tá panna, ktorá sa svojím „áno", stane sa matkou nás všetkých. Akú radosť cítiť v tomto sľube. Židia žili v nádeji a radostnom očakávaní, kedy príde ten deň, v ktorom sa narodí sľúbený Emanuel. Táto radosť a nádej ich živili a pomáhali prekonávať útrapy a ťažkosti, ktoré každodenne zažívali. Pomáhala im prekonať a vydržať babylonské zajatie. Nádej sa stala ich silou a vzpruhou, keď sa zdalo, že je všetko stratené, že ich Boh - Jahve mlčí, že zabudol na nich, že sa skryl. No nebeský Otec nezabudol a dáva svetu Emanuela, ktorého meno značí: Boh s nami.
Izraelsky národ mal určite ťažkosť ako si vysvetliť, že panna počne a pritom naďalej ostáva pannou. K tomuto prísľubu mohol pristupovať len s vierou. Svätý Augustín vyznáva: „Mária zostala pannou pri počatí, keď ho nosila, pannou keď ho porodila, pannou vždy." Veď Bohu nič nie je nemožné. On sám si najprv vyvolil židovský národ a na ňom ukázal svoju moc a potom si z tohto národa vyvolil devu, ktorá sa stala matkou Boha. Je to privilégium, ktoré určite napĺňa radosťou a odvahou, hoci sa zdalo, že sa tento prísľub dlho nevypĺňa. Preto proroci povzbudzovali svojich krajanov, vracali sa k tomuto zasľúbeniu, aby neochabovala ich viera a nádej v Boha.
Mária bola pripravená a odhodlaná splniť to, čo Boh Izraela sľúbil ústami proroka Izaiáša... Tu si môžeme položiť otázku: Ako sme my pripravení na príchod Boha na stretnutie sa s Ježišom? Nechajme sa inšpirovať príkladom Panny Márie, jej úprimným a radostným prijatím Božieho posolstva. Je to výzva aj pre nás, aby sme si pripravili svoje vnútro na príchod a stretnutie sa s dieťaťom Ježišom. Otvorme svoje srdcia, očisťme si ich, aby sme ich mali pripravené na prijatie Ježiša. Veď on je `Boh s nami`, ktorý nás neopustí, kráča s nami každý deň naším životom a posilňuje nás. Neprepasme túto šancu, chopme sa jej a využime túto ponuku Boha a príležitosť, aby sme ho spoznali ako svojho osobného Pána a Spasiteľa.
Môže nás pritom povzbudiť aj výzva, ktorú predniesol v blahej pamäti Boží sluha Ján Pavol II., hneď po svojom zvolení za pápeža. „Nebojte sa a otvorte dokorán dvere Kristovi." Áno, otvorme svoje srdcia nášmu Spasiteľovi, aby sme tak nanovo a hlbšie prežili radosť z jeho príchodu k nám. Nebojme sa a prijmime ho aj napriek starostiam a ťažkostiam, ktoré sa na nás valia. Čo očakávame tento rok? Nostalgické spomienky na detstvo? Rodinnú pohodu? Alebo očakávame aj niečo nové, hlbšie? Boh nám dáva znamenie, aby sme videli, čo robí, čo nám chce dať a predovšetkým to, ako sa o nás stará a miluje nás. Chce, aby sme znamenie vyzerali, videli ho a prijali. Dovoľme Ježišovi, nech on sám zapáli naše srdcia, lebo len s ním dokážeme prekonať všetky prekážky a ťažkosti. Emanuel, ktorého prijmeme v Eucharistii, naplní celé naše vnútro svojou prítomnosťou, bude prebývať v nás, zaplaví nás svojou láskou. Príchod Emanuela na tento svet je pre nás veľkým Božím darom.
Preto sa teraz spolu modlime: Ježišu, ďakujeme ti za tvoj príchod na tento svet, medzi nás. Otvárame ti teraz dvere svojho srdca, aby si sa mohol narodiť aj v našom srdci. Prijímame ťa za svojho Pána a Spasiteľa a odovzdávame ti celý svoj život. Napĺňaj nás svojou láskou, milosťou a pokojom. Amen.