Meditácia na 12.09.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Streda 23. týždňa v Cezročnom období | Lk 6, 20 - 26
Ježiš uprel oči na svojich učeníkov a hovoril: „Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo.
Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení.
Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať.
Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi! Veď to isté robili ich otcovia prorokom.
Ale beda vám, boháči, lebo už máte svoju útechu!
Beda vám, čo ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať!
Beda vám, čo sa teraz smejete, lebo budete žialiť a plakať!
Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť, lebo to isté robili ich otcovia falošným prorokom!"
Návod na šťastný život
Boli ste už niekedy u bylinkára? Nie? Tak ste fit! Ale zaiste viete o čínskom zázračnom koreni žen-šeň či švédskych bylinách. Popri hľadaní elixíru života ľudstvo nezabudlo obracať svoju pozornosť i na elixír šťastia. Šťastie ľudského života a jeho nadobudnutie bolo neraz a ešte je aj teraz, predmetom filozofických polemík. Každé hnutie podáva zaručene najlepší recept pre šťastný život. Sami sme ale svedkami toho, ako končia mladé životy známych hercov i spevákov, pretože svoje šťastie videli v drogách a omamných jedoch. Keď sa vrátime do sveta rozprávok, zistíme, že obsahom každej rozprávky je získanie životného šťastia. Tak to bolo, keď sa rozpamätáte na obsah rozprávky O rybárovi a zlatej rybke. Tri želania, a mal byť šťastný! Ale ľudské šťastie je vrtkavé a s veľkou rýchlosťou sa dokáže aj rozplynúť... A to všetko iba preto, lebo si nevieme plne zvážiť ponúkané hodnoty.
Budeme na strane pravdy, ak sa všetci zameriame na ponúkané hodnoty, ktoré Ježiš predniesol v horskej reči. Sme ľudia. Akí sme? Dobre nám robí, ak iným môžeme rozkázať, dirigovať ich, povyšovať sa nad nich, pohŕdať slabšími. Sú to vlastne egoisti. Priviedol už egoizmus niekoho ku šťastiu?! Ježišova horská reč a slovo Božie nás pred takýmito degenerujúcimi sklonmi chce ochrániť. Cestu, ktorou nás vedie kresťanstvo, nie je až také jednoduché pochopiť. Tento spôsob života má mňa i ľudí okolo mňa viesť k radosti, k blaženosti a šťastiu. Ono to nie je iba iný svet, to je skutočne iný svet! Je to svet plnej a opravdivej ľudskosti, do ktorého nás vovádza kresťanstvo. Svet ľudí blažených a šťastných, a to preto, lebo v sebe ovládajú živočíšne pudy, a tak dávajú rozlet svojej plnosti v Bohu. Učme sa preto chápať túto múdrosť života, ktorá je síce svetu na smiech, ale ktorá naučí človeka smiať sa šťastne! Pokúsme sa pretlmočiť Blahoslavenstvá do dnešnej myšlienkovej a slovnej podoby:
- Blažene je tým, ktorí sú chudobní zmýšľaním, lebo táto chudoba ich robí slobodnými. Nemajú starosť čo a kam schovať.
- Blažene je tým, ktorí sú smutní pre svoje hriechy a snažia sa ich napraviť. Potom zakúsia radosť.
- Blažene je tým, ktorí nepoužívajú násilie. Všetko im bude darované.
- Blažene je tým, ktorí túžia byť lepšími ako sú teraz, aby sa čo najväčšmi podobali Bohu a k nemu i došli.
- Blažene je tým, ktorí milosrdne odpúšťajú, lebo im bude odpustené.
- Blažene je tým, ktorí si zachovávajú srdcia detí, lebo oni sa budú dívať na tvár nebeského Otca.
- Blažene je tým, ktorí milujú uzmierenie a pokoj, pretože sami obsiahnu mier i pokoj.
- Blažene je vám, keď vás budú pre vieru a kresťanský život prenasledovať, lebo budete patriť medzi deti Božie.
Bývalý americký prezident Truman povedal: "Keby ľudia zachovávali pravidlá horskej reči, na zemi by iste zavládol raj. Ale ..."
Skupina asi 35 mužov zotrvávala s kňazom v družnom rozhovore, ktorý bol skutočne pestrý. Kládli mu rôzne otázky, aké si len vôbec dokázali vymyslieť.
- Pán farár, hovoríte, že Boh je všemohúci. Môže Boh urobiť taký veľký kameň, ktorý by sám nezdvihol? – spýtal sa jeden muž.
No skôr, akoby pýtajúci dostal odpoveď, prihrmela ďalšia otázka:
- Prečo váš Boh, ktorý je vševediaci, stvoril človeka, aj keď vedel, že to s človekom pôjde dole kopcom?
Kňaz sa nadýchol, ale oni sa len stále pýtali a nečakali na odpoveď. Vtedy sa prihlásil o slovo najstarší pán.
- Mládenci, to, na čo sa stále vypytujete, sú hlúposti. Takýmito otázkami som aj ja otupoval kedysi svoje svedomie. Bolo to vtedy, keď som utekal pred Bohom. Na okamih sa zamyslel, prešiel si mozoľnatou rukou po čele a začal rozprávať svoj príbeh:
- Pochádzam z východného Pruska a na malom hospodárstve môjho otca som to ďaleko dotiahnuť nemohol. A vtedy sa rozletela správa, že v Porúri sa peniaze váľajú po uliciach. Len ich treba zbierať. Vybral som sa preto na cestu. No sklamal som sa. V Porúri na uliciach ležala len špina, a tak som sa ocitol v hlbokej núdzi. Peniaze som chytro utratil a prácu som nedostal. Nakoniec som začal bývať medzi žobrákmi, ktorí ma nahovorili na krádež. Svedomie sa vo mne búrilo. ale čo mi ostávalo?! Jedného večera som prechádzal ulicami hladný a zúfalý. Ak teraz nenájdem pomoc, ostáva mi jedna možnosť, na ktorú ma mnohí a toľkí a toľko navádzajú. Naraz som začul svoje meno: - Henrich! – Už-už som sa chcel otočiť, ale povedal som si: V tomto neznámom svete ma predsa nikto nepozná, nuž ktože by ma volal, veď v takom veľkom meste je predsa toľko Henrichov... a šiel som ďalej. Ale to volanie sa ozvalo znova:- Henrich! – Nevšímal som si to a pokračoval som v ceste. Zreteľne som počul volať moje meno i po tretí raz. Otočil som sa. Niekto mi mával rukou. Spoznal som ho. Chodili sme spolu do školy. Rýchle som sa rozbehol a vyliezol na voz. Keď sme sedeli vedľa seba, priateľ mi vyčítal:
- Volal som tak hlasno za tebou, prečo si sa neotočil? Ešte pár sekúnd a potom by sme sa boli sotva stretli! Vrav, ako sa ti darí?
Všetko som mu porozprával; do akej biedy som sa dostal, aj to, na čo ma nahovárajú ostatní. Kamaráta moje rozprávanie dojalo a pritúlil ma do svojho domu. Dal mi jesť a ošatil ma. A teraz dávajte pozor! Pochopili ste, že budúcnosť môjho života visela v týchto sekundách na vlásku? Prvé i druhé volanie som počul, ale som naň nereagoval. Keby som nezareagoval ani na to tretie, ktovie, ako by som bol dopadol vo svojom živote! Všetko závisí na tom, či volanie počujeme a ideme za ním...
Poslucháči sedeli bez dychu. Pochopili. Starec však pokračoval:
- Všetko záležalo od toho, či zareagujem aspoň na tretie volanie. A tak to bolo aj vo vzťahu k Bohu. Volal ma pri krste, ale to som ešte nechápal. Potom ma volal pri prvom svätom prijímaní a pri birmovke, ale z tohto volania som si nič nerobil. Keď ma zavolal tretí raz, tak som si uvedomil: teraz musím poslúchať! Ináč i Boh môže takto zmiznúť za rohom a už ho nikdy viac nezačujem! A tak som sa na jeho volanie obrátil. Čo som vám všetkým tým chcel povedať? To, že vôbec tu nejde o vaše „múdre" otázky, ktoré dávate, ale ide o to, či na Božie volanie chcete reagovať a či ho chcete nasledovať. Starec sa posadil a v miestnosti zavládlo hlboké ticho.
Povedzte, koľkokrát sme už počuli návod na šťastný, spokojný a správny život v Ježišovej horskej reči? Zareagovali sme vo svojom živote na prvé, druhé, tretie, dvadsiate Božie volanie? Neváhajme sa obzrieť. Tá cesta je tvrdá, ale je vyskúšaná vekmi a ľuďmi. Po nej prešiel i sám Ježiš. Dnes, keď počujeme Pánov hlas, nezatvrdzujme si srdcia, ale ich ochotne a s úprimnosťou otvorme! Amen.