Meditácia na 19.09.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Streda 24. týždňa v Cezročnom období | Lk 7, 31 - 35
Ježiš povedal zástupom: „Komuže prirovnám ľudí tohto pokolenia? Komu sú podobní? Podobajú sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú jedno na druhé: ‚Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.` Prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chlieb a nepil víno, a hovoríte: ‚Je posadnutý zlým duchom.` Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoríte: ‚Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!` No múdrosť ospravedlňujú všetky jej deti."
Ľahostajnosť
V dnešnej dobe sa dosť často stretávame s pojmom ľahostajnosť. Rodičom je ľahostajné, kde sú ich deti v noci, s kým sa priatelia, čo robia vo svojom voľnom čase, a preto v nejednom prípade vyrastie z nich aj kriminálnik.
No s ľahostajnosťou sa stretávame aj v zamestnaní, pri plnení si svojich povinností, čím sa stráca na kvalite a potom sa človek hnevá, keď za drahé peniaze si kúpi nepodarok. S ľahostajnosťou sa môžeme stretnúť aj v oblasti viery. A to má často ešte väčšie následky, pretože tu sa jedná o večnosť.
Pán Ježiš o tom hovorí: „Komuže prirovnám ľudí tohto pokolenia? Komu sú podobní? Podobajú sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú jedno na druhé. Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste" (Lk 7,31-32).
S ľahostajnosťou musel bojovať sám Ježiš a proti nej bojoval i predchodca Pána Ježiša, Ján Krstiteľ, pretože ich súčasníci boli spokojní sami so sebou a pritom sa nedali vyviesť na správnu cestu. Preto Pán Ježiš hovorí o nich ako o deťoch, ktoré život neberú vážne.
Život detí je často len zábava. Raz sa hrajú na svadbu a hneď vzápätí na pohreb. Nech si pritom pospevujú akúkoľvek pieseň, rozumný človek ich správanie berie ako hru, pretože sú to len deti. Dospelí sa preto nedajú vyprovokovať k slzám nad zomrelou bábikou, alebo nevýskajú od radosti, keď si malý Janko berie za ženu sestričku Marienku...
Akí vlastne sme? vidíme to i na súčasníkoch Jána Krstiteľa. Ján kázal pokánie, odriekanie a rodáci ho nazvali „bláznom". Prišiel Pán Ježiš, ktorý často nerešpektuje rôzne povymýšľané predpisy farizejov a zákonníkov, schádza sa s hriešnikmi, neviestkami a mýtnikmi a nazvú ho preto „žráčom a pijanom". V Jánovi vidia premrštenosť a v Ježišovom správaní prílišnú lacnosť. Nieto horšie pre kňaza a rečníka vôbec, keď spozoruje, že poslucháči sa bavia, driemu, nedávajú pozor a prípadne ich tváre hovoria o tom, aby už konečne prestal...
Musíme si uvedomiť, že to, čo hovorí kňaz je slovo Božie. Nehovorí sám od seba a pre seba, ale je to adresované veriacemu. Ak by sme pristupovali k týmto slovám ako deti, dopustili by sme sa veľkej nelásky a urážky voči Bohu. Seriózny prístup k Bohu vyžaduje od dospelého veriaceho človeka vážnosť primeranú tomuto poslaniu. Preto od nás sa vyžaduje spolupráca s textom, ktorý je nám predkladaný.
Aj keď často hovorí len jedna osoba a je to monológ, máme pri počúvaní sami v sebe viesť dialóg. Veď tu sa nejedná o detské zabíjanie času, ale tu ide o spásu, o večnosť a nezáleží na tom, že slovo Božie podávané kňazom, je často v nevkusnom a potrhanom obale.
Modlime sa často za kňazov, ktorí učia a vysvetľujú text svojim poslucháčom, aby Duch Svätý riadil ich myšlienky a ústa, aby im dal síl hovoriť nefalšované slová, aby budili naše ľahostajné svedomie, aby pod vplyvom ich slova rástla naša viera, nádej a láska, a tak si budovali cestu do stavu blaženosti.
Odstráňme z našich radov čo najskôr ľahostajnosť, pretože z nej môžu vyrásť ďalšie nečnosti, neduhy, ktoré sa budú veľmi ťažko odstraňovať, prípadne môžu strhnúť až na cestu zatratenia. Nevieme dňa ani hodiny, kedy nás povolá Pán, a preto nemáme právo oddiaľovať, ale musíme začať hneď. Amen.