Meditácia na 02.10.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Utorok 26. týždňa v Cezročnom období | Mt 18, 1- 5.10
V tú hodinu pristúpili k Ježišovi učeníci a pýtali sa: „Kto je podľa teba najväčší v nebeskom kráľovstve?" On zavolal k sebe dieťa, postavil ho medzi nich a povedal: „Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva. Kto sa teda poníži ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve. A kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach."
Kritériá veľkosti človeka v nebeskom kráľovstve
Božie kráľovstvo je v neustálej dynamike. Ono rastie, nadobúda úžasné obrovské rozmery. Nie však také rozmery, že by sme ho mohli zmerať ako nejakú vec. Jeho rozmermi sú, okrem iného, aj ľudské skutky. Jeho rozmermi sme aj my sami.
Božie kráľovstvo je teda niečo konkrétne, čo prežívame a máme prežívať každý deň. To nie je vôbec naša predstava, kde sa možno raz dostanem na konci svojho života. Božie kráľovstvo, to je môj každodenný život v Ježišovi Kristovi a s Ježišom Kristom. To je náš kresťanský život uprostred všetkého diania, ktoré je okolo nás. Božie kráľovstvo - to je prítomnosť Boha medzi nami. Božie kráľovstvo - to som aj ja. Na otázku, kto je v ňom najväčší, Ježiš odpovedá radikálne. Nevyhovára sa, nehovorí všeobecne. Ale dáva príklad. Postaví do stredu dieťa a dáva vzor. Dieťa je vzorom pre dospelého človeka - zaujímavý postreh.
Dieťa ale miluje svojho otca. Celkom mu verí. Dôveruje. Odovzdáva sa do jeho vôle. Ak budeme mať aj my takýto vzťah k nebeskému Otcovi, pochopili sme tento radikalizmus detského vzoru. Ježiš ide ešte ďalej. Nehovorí len o tom, čo je Božie kráľovstvo, kto je v ňom najväčší. Zároveň hovorí, ako on vníma človeka, vchádzajúceho do Božieho kráľovstva. Vníma ho predovšetkým ako veľkú hodnotu. Pretože zanecháva mnohých a je ochotný ísť za tým, kto sa stratil, kto zablúdil. Inými slovami povedané: kto zblúdil. Hľadá ho, aby ho priviedol späť k Otcovi, do Božieho kráľovstva. Takto už robí viac než 2000 rokov, aby priviedol celé ľudstvo na tú správnu cestu. Ježiš tu vyjadruje svoj individuálny vzťah a prístup k človekovi.
Aj my sme sa ocitli niekedy v situácii, kedy sme sa snáď na chvíľu stratili, zablúdili. Možno aj zblúdili. Aj to sa stáva. Sme častokrát slabí. To, že sme tu, to je aj Ježišova individuálna starosť o každého z nás. On sa vybral za nami, aby nás priviedol späť. Častokrát aj bez toho, aby sme si to čo i len uvedomili. Božie kráľovstvo preto rastie aj nepozorovane, skryto. Pretože Ježiš je jeho hlavným protagonistom. On je ten, ktorý je v ňom najväčší. On ako Boží Syn, privádzajúci často `neposlušné deti` k svojmu a nášmu Otcovi. Preto sa pýtajme sami seba, ako ja konkrétne prispievam a čo robím pre to, aby Božie kráľovstvo rástlo aj mojim pričinením? Amen.