Meditácia na 05.10.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Piatok 26. týždňa v Cezročnom období | Lk 10, 13 - 16
Ježiš povedal: „Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli v kajúcom rúchu sedeli v popole a kajali sa. Preto Týru a Sidonu bude na súde ľahšie ako vám. A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla sa prepadneš! Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal."
Hlásme sa verne ku Kristovi a nepohŕdajme ním
Skúste sa vžiť do takejto situácie: Starý, životom zodraný otec, ktorý vychoval dvoch synov, je sám. Zvyšok svojho života chcel prežiť medzi svojimi a zomrieť v ich kruhu. Oni však nemajú o otca záujem. Hanbia sa za neho. Otvorene mu to dali pocítiť nielen slovom, ale i dekrétom, že je prijatý do domova dôchodcov. V domove však neprežil jedinú noc. Zomrel. Zlyhalo srdiečko na následok bolesti z pohŕdania, nelásky...
Podobne trpel aj Pán Ježiš. V Korozaine, Betsaide urobil niekoľko zázrakov, rovnako aj v Kafarnaume, ale neprijali ho ako svojho Pána a Boha. Na ich adresu, ale i pre naše poučenie povedal: „Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal" (Lk 10,16).
Pohŕdanie veľmi bolí. Uráža. Vie veľmi hlboko raniť. Vieme, že Pán Ježiš prišiel na svet z lásky, aby svet priviedol späť k Otcovi. Svoju lásku neraz prejavil i v spomínaných mestách svojimi zázrakmi, a predsa si musí smutne povzdychnúť: „Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli v kajúcom rúchu sedeli v popole a kajali sa" (Lk 10,13).
Sú to vážne slová napomenutia, pretože odmietnutá láska prináša spravodlivý trest. Kto odmieta Pána Ježiša, odmieta Boha, ktorý ho poslal, pretože podľa starého diplomatického práva platí aj dnes, že „veľvyslanec je ako ten, kto ho posiela". Vieme, že sa z času na čas stáva, že kto urazí diplomata, ktorý zastupuje niekde svoj národ, urazí v ňom celý národ. Tak je to aj s Bohom. Kto urazí Pána Ježiša, neprijme jeho lásku, opovrhne ňou, uráža a opovrhuje tým samého Boha vo všetkých troch Božských osobách.
Niekedy vo svojej neuváženosti, prenáhlenosti, pod tlakom krížov a ťažkostí ste si už možno priali, aby sa stal zázrak, ktorý by potvrdil pravdivosť viery, existenciu Boha. Vieme však, že keby sa aj toto stalo, že to nemusí osožiť. Žiadny zázrak nevyvráti ľudské námietky a neprinesie obrátenie, veď vidíme to na účinkovaní Pána Ježiša. Jeho zázraky, uzdravenia, vzkriesenia z mŕtvych a nasýtenie na púšti neobrátili väčšinu Židov. Zotrvali vo svojom zaujatí voči Pánu Ježišovi.
Naša viera sa preto nemusí zakladať na zázrakoch, ale máme veriť Ježišovým slovám. Je to to isté vtedy i dnes. Vtedy, pravda, videli ľudia Pána Ježiša z tváre do tváre a mohli sa ho dotknúť. My dnes máme učenie Cirkvi, že Kristus je ten istý včera, dnes i zajtra a hoci je zahalený, veríme v jeho prítomnosť vo sviatostiach. On sám hovorí, že všade, kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v jeho mene, aj on je prítomný medzi nimi. Prijmime slová Pána Ježiša, započúvajme sa do nich, nepohŕdajme jeho láskou. Kto pohŕda učením Cirkvi, pohŕda tak samým Kristom, pretože Kristus je v Cirkvi ten istý.
Zaiste deti, ktoré sa hanbia za svojho otca a nemajú pre neho miesto v dome, musia si uvedomiť, že zvolávajú na seba trest. Srdce otca od bolesti puklo. Srdce Krista bolo na kríži prebodnuté. Ale dbajme o to, aby naším pričinením sa znova neopakovala dráma z Golgoty. Amen.