Meditácia na 10.10.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Streda 27. týždňa v Cezročnom období | Lk 11, 1 - 4
Raz sa Ježiš na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: „Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov."
Povedal im: „Keď sa modlíte, hovorte: Otče, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo. Chlieb náš každodenný daj nám každý deň a odpusť nám naše hriechy, lebo aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi. A neuveď nás do pokušenia."
Oživme sa modlitbou
Denne vidíme mnoho ľudských tvárí. Sú to tváre opálené, zdravé, veselé, plné sviežosti a života. Ale vidíme aj veľa tvárí bledých, skľúčených, znechutených.
Človek ide po ulici a nevie, či stojí pred človekom, alebo pred výkladom a vidí pred sebou atrapu. Také sú totiž mnohé tváre ľudí; neživé, unudené, otrávené, skľučujúce...
Tvár je výrazom ľudskej duše. Duša takého človeka je v pazúroch nepochopiteľnej únavy, mrzutosti, starosti, životnej nepríjemnosti.
Duchovní znalci radia: skúste to s modlitbou. Pokúste sa oslobodiť svoju myseľ zo stiesneného ovzdušia a z chorobnej nálady tým, že svoje myšlienky pozdvihnete k nebesiam. Učte sa modliť. Vystavte svoju dušu žiareniu z neba tak, ako vystavujete svoje telá na slnko, aby boli opálené.
Nejeden človek vo svojej chorobnej melanchólii si povzdychne: ale ja sa už neviem ani modliť.
Neboj sa, nehovor, že sa nevieš modliť! Kristus ti dnes v evanjeliu prichádza na pomoc. Učí svojich učeníkov modliť sa a povzbudzuje ich, že nebeský Otec dá Ducha Svätého všetkým, ktorí ho o to prosia.
A Duch Svätý - to je život do tvojho unudeného a nevládneho tela. Od teba sa len žiada, aby si prosil, aby si sa modlil. Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria.
Tieto slová platia nielen pre apoštolov, ale Pán Ježiš ich vraví aj dnes nám a uisťuje nás, že našu modlitbu Boh vyslyší. Či nás vyslyší vo všetkom, o čo prosíme? Áno. Vo všetkých veciach, ktoré v nás a mimo nás uskutočňujú Kristovo vykupiteľské dielo. Ježiš zarčuje vypočutie, ale len v rámci Božej Prozreteľnosti, ktorá riadi svet. Je však potrebné, aby človek nielen prosil, ale aby sa o to aj pričinil. Je naivné prosiť, aby som mal hneď všetko v tejto chvíli a bez akejkoľvek námahy; ale je výborné a nevyhnutné prosiť o pomoc proti zlým náklonnostiam, za milosť v horlivosti, aby sme sa k čnosti dopracovali. V tejto veci prosby nikdy nie sú márne. Podobne aj vypočutie prosby o časné dary Ježiš zaručuje, ak súvisia s blahom našej duše.
A takúto prosebnú modlitbu ponúka dnes Kristus všetkým, ktorí sú bdelí a chorí, z ktorých sa vytráca Boží život.
Bratia a sestry, modliť sa a prosiť Boha - to znamená nájsť prameň živej vody, ako o nej hovorí Kristus žene Samaritánke pri Jakubovej studni.
Modliť sa znamená uľahčiť svojmu vnútru a oddialiť chmáry svojho života, vydýchnuť si zo starostí a bied.
Veď aj svätý Jakub apoštol hovorí: „Trpí niekto z vás? Nech sa modlí" (Jak 5,13).
Áno, načerpať v modlitbe osviežujúcu silu vzduchu z nebotyčných hôr, nabrať silu z vyššieho svetla. Toto všetko dokážeme v modlitbe. V žiadnych radovánkach a zábavách to nenájdeme.
Francúzsky novelista Maupassant v jednej zo svojich poviedok opisuje bujný život vo vinárni: Odohráva sa to v nenápadnom domčeku, kde sa predáva láska, pod vplyvom vína a vášní sa divoko tancuje. Keď tieto orgie dosiahli vrchol, majiteľka domu sa zapotáca a klesá k zemi. Zrazu nastalo hrobové ticho. Žena umrela. Ranila ju mŕtvica. V tom jedna zo žien si kľakne a začne sa modliť Otče náš. Ťažko sa jej hľadajú slová, veď sa ho roky nemodlila! ale príde druhá, tretia a pomôžu jej. Sú ustrašené a modlia sa. Odkiaľ sa v nich vzal ten prechod od búrlivých vášní k modlitbe? Istotne pocítili svoju ľudskú slabosť a silu Boha, ktorý urobí koniec opájaniu zmyslov.
Aj takúto podobu má človek. Keď je zrazený k zemi, zachvátený bolesťou - začína sa modliť. Dvíha svoje ruky k modlitbe, alebo aspoň svoje srdce k Bohu. Urobia to aj tí, ktorých vidíme znechutených a utrápených v bežnom živote? Urobia! Urobia, keď im pomôžeme.
Pomôžme im, aby nehľadali útechu dole na zemi, ale aby túžili po nebi. Pomôžme im, aby nehľadali útechu a posilu vo vínnych pivniciach, ale v Bohu! Povedzme im, že Kristus dokáže kriesiť ubité duše, otrávené vášňami, nudou a alkoholom. Ak nemáme síl im to povedať, alebo azda cítime, že aj my sami sme takí, potom nám neostáva nič iné, iba prosiť za seba a za nich takto:
Bože, stvoril si nás na svoj obraz. Svojím životom máme ukazovať teba, z nás má sálať radosť a šťastie - ale vidíš, čo v nás spôsobuje hriech. Prosíme ťa, Bože života, prosíme ťa pre tvojho Syna Ježiša Krista, daj nám Ducha - daj nám svojho Ducha, daj ho všetkým, ktorí ťa oň prosia, aby sme mohli znova žiariť plným životom, aký ho ty dávaš, Bože. Amen.