Meditácia na 11.10.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Štvrtok 27. týždňa v Cezročnom období | Lk 11, 5 - 13
Ježiš povedal učeníkom: „Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci a povie mu: ‚Priateľu, požičaj mi tri chleby, lebo prišiel ku mne priateľ z cesty a nemám mu čo ponúknuť.`
A on znútra odpovie: ‚Neobťažuj ma! Dvere sú už zamknuté a deti sú so mnou v posteli. Nemôžem vstať a dať ti.`
Hovorím vám: Aj keď nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho neodbytnosť vstane a dá mu, čo potrebuje.
Aj ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria.
Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada? Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna?
Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!"
Proste a dostanete
Spomeňme si z histórie, keď zástupcovia ľudu šli k panovníkovi, aby mu predložili svoje žiadosti. Spomeňme si napríklad na slovenskú deputáciu z roku 1861, ktorá vo Viedni odovzdala panovníkovi Memorandum národa slovenského a návrh Privilégia na uskutočnenie rovnoprávnosti slovenského národa v Uhorsku, či petičný pochod v Petrohrade roku 1905. Požiadavky obidvoch týchto akcií panovníci neprijali.
Musíme počítať s tým a môže sa nám to stať, keď niekoho o niečo žiadame, že nás odmietne. U ľudí je to možné.
Ale nie je možné, aby naše prosby nesplnil Boh. Ježiš hovorí: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!" (Lk 11,9).
Z toho vidíme, že Ježiš odporúča aj prosebnú modlitbu k Bohu za splnenie našich žiadostí. Niektorí z vás by v tejto chvíli mohli namietať: Aj som sa modlil za uzdravenie svojho syna, a nebol som vypočutý. Syn zomrel.
Čo o tom súdiť? Aký zmysel má teda prosebná modlitba, ktorú Ježiš odporúča?
Aby sme vedeli zodpovedať na túto otázku, je potrebné najprv si uvedomiť: Kto je Boh a aký je Boh.
Nesprávna predstava o Bohu je takáto: Boh pozoruje ľudí, čo robia a keď plnia jeho vôľu, vtedy je k nim dobrý, ale ak neplnia jeho príkazy, vtedy hovorí: Však počkajte! Toto si zapamätám! Však vy ma budete ešte potrebovať! Ale ani ja vám nič potom nedám, keď vy takto. Ako vy ku mne, tak ja ku vám! Boh takýto nie je, a ani nemôže byť! On nie je pomstivý. On netrnie hrôzou, či ho niekto z ľudí bude poslúchať, alebo nie.
Ježiš nám nepredstavil takto Boha, ale oznámil nám, že Boh je náš dobrotivý Otec. Žije v nekonečnej blaženosti a chce aj ľuďom dať zakúsiť čo najviac zo svojej blaženosti. Boh je nám blízky, vie o našich prianiach a mnohé z nich spĺňa ešte skôr, než o to žiadame, než si to zaslúžime.
Ale aj keď mnohé dary nám dáva aj bez modlitby, predsa niektoré nám chce dať iba tak, že budeme o ne náležite prosiť.
Boh nám dáva najrôznejšie dobrodenia. Boh sa nevyžíva v tom, keď ho prosíme, aby sa nad nami zmiloval. On je veľkým milovníkom pravdy a chce, aby sme si uvedomili tú veľkú pravdu, že sami od seba nič neznamenáme, lebo nič vlastného nemáme. Keď vypĺňa naše túžby, pri tej príležitosti nás chce vyzbrojiť ešte jedným veľkým darom. Vtedy si totiž uvedomujeme pravdu o sebe. Získavame tú vzácnu čnosť skromnosti a čnosť veľkej dôvery v Boha. Nemyslime si, že Boh nás týmto ubíja a zhadzuje.
Ľudia s vynikajúcim vzdelaním by nám vedeli povedať, ako málo človek vo vesmíre znamená, aké sú obmedzené jeho schopnosti. Postupom vedy umĺkajú hlasy, ktoré hovoria o človekovi, že je takmer všemocný gigant. Nejeden absolvent vysokej školy priznáva, že na vysokej škole sa naučil predovšetkým tomu, ako málo má vedomostí.
Preto Boh žiada prosebnú modlitbu, aby sme sa pri nej zdokonalili v láske a pravde o tom, že sme závislí na Bohu.
Boh splní každú našu prosebnú modlitbu. Nepochybujeme o tom, že splní aj prosbu takého človeka, ktorý dávno na neho zabudol a potrebuje náhle jeho pomoc. Keby mu aj hneď nedal presne to, o čo ho žiada, dá mu ešte lepší dar. Dar, ktorý viacej potrebuje, a to je dar čnosti náboženstva.
Otec chorého syna možno dlhé roky si nespomenul na Boha, a až modlitba za uzdravenie syna ho priviedla k Bohu. On prosil o dar zdravia pre syna, a sám bol obdarovaný tým najväčším pokladom - vierou v Boha. Aj keď syn zomrel, jeho modlitba však nebola zbytočná. Veď tí, ktorí sa za neho modlili, stali sa bližšími Bohu. Prosili a dostali ešte viac, ako žiadali. boli obdarovaní Božími milosťami a zážitkom z Božej blízkosti.
Vzorom v prosebnej modlitbe nám môže byť sám Ježiš Kristus. On pretrpel najťažšiu skúšku. V hodine svojej krajnej úzkosti sa modlil k Bohu v Getsemanskej záhrade. Modlil sa tak vrúcne, až sa potil krvou: „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich!" (Lk 22,42).
Zdanlivo nebol vyslyšaný. Vieme, že nakoniec zomrel v strašných bolestiach na kríži. ale jeho modlitba mala zmysel. Po týchto slovách modlitby sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. A posilnený zostal verný Otcovi až do posledného dychu.
Francúzsky spisovateľ Albert Gamus opisuje v jednom románe morovú epidémiu.
Ľudia si mysleli, že mor je trest za ich hriechy. Jedného dňa ale ochorel aj nevinný chlapec, ktorého mali radi, zvlášť veriaci kňaz a neveriaci lekár.
Lekár venuje chlapcovi všetku svoju starostlivosť, farár sa modlí spolu so svojimi veriacimi tak vrúcne, ako je to len možné, a Boží zázrak sa nedostavil. Chlapec umiera.
Neveriaci lekár po chlapcovej smrti ešte viac zatrpkol a utvrdil sa v presvedčení, že takýto nespravodlivý Boh nemôže existovať.
Kňaz sa zachoval opačne. Vyšiel na kazateľnicu a káže: "Vo svete existuje veľa utrpenia, ktorého zmysel ľudský rozum ťažko vie pochopiť a postaví sa k utrpeniu dvojako, a to buď sa vzoprie nezmyselnosti zla a odmietne Boha ako nespravodlivého, alebo prijme Boha aj napriek tomu, že zosiela na ľudí utrpenie. V Božích očiach aj utrpenie má výkupnú hodnotu, lebo ľudské duše sa ním dostávajú bližšie k Bohu."
A kňaz volí to druhé. Pokorne sa podriaďuje nepochopiteľným cestám Božím. Nevedel, prečo sa Boh rozhodol povolať chlapca k sebe. Nevedel, či ho povolal preto, aby ho ušetril nejakých veľkých životných sklamaní, alebo pre inú príčinu. Vedel len to, že Boh má moc pripojiť utrpenie ľudí k vykupujúcemu utrpeniu Kristovmu.
A chválil Boha za to, že práve počas modlitieb za uzdravenie chlapca mnohí sa stretli s Bohom a boli obohatení jeho milosťami.
Aj my sa preto upevnime v presvedčení, že Boh je vždy s nami a vypočuje každú našu modlitbu. Neváhajme vytrvalo predkladať Bohu akúkoľvek žiadosť, ale s podmienkou: Nie moja vôľa, ale tvoja, Bože, nech sa stane!
Neberme do úvahy možnosť, že by nás Boh nevyslyšal. Veď keby sa nám aj zdalo, že Boh nás nepočuje, nedbá o nás, vedzme, že sme pri modlitbe boli obdarovaní ešte lepšími milosťami, než o aké sme prosili.
Keď budeme Boha o niečo prosiť, nezabudnime ho vzývať aj o to, aby nám láskavo vnukol také túžby, ktoré by mohol vyplniť pre náš úžitok a pre jeho väčšiu slávu. Amen.