Meditácia na 17.10.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Streda 28. týždňa v Cezročnom období | Lk 11, 42 - 46
Ježiš povedal: „Beda vám, farizeji, lebo dávate desiatky z mäty, ruty a z každej zeleniny, ale spravodlivosť a Božiu lásku obchádzate! Toto bolo treba robiť a tamto nezanedbávať! Beda vám, farizeji, lebo máte radi prvú stolicu v synagógach a pozdravy na uliciach! Beda vám, lebo ste ako neoznačené hroby a ľudia ani nevedia, po čom chodia!" Vtedy mu povedal ktorýsi zákonník: „Učiteľ, keď takto hovoríš, aj nás urážaš." On mu povedal: „Aj vám, zákonníkom, beda! Lebo zaťažujete ľudí bremenami, ktoré nemožno uniesť, ale sami sa tých bremien ani jediným prstom nedotknete."
Nie je obvinenie ako obvinenie
Z vlastného života vieme, že jedna a tá istá vec nám môže slúžiť na osoh, ale môže nám byť aj na škodu. Rozhodujúce je, či to potrebujeme a či to prijímame. Liek môže uškodiť, ale môže aj pomôcť. Liekom môže by aj napomenutie, ktoré je vykonané s citom a taktne. Obvinenie môže priniesť aj škodu, ak to človek neprijme tak, ako sa patrí.
Evanjelista Lukáš opisuje napomenutie farizejov Ježišom: „No beda vám, farizeji, lebo dávate desiatky z mäty, ruty a z každej zeliny, ale spravodlivosť a Božiu lásku obchádzate! Toto bolo treba robiť a tamto nezanedbávať" (Lk 11,42).
Boli to tvrdé slová Pána Ježiša na adresu zbožných a vzdelaných teológov, znalcov Zákona. Sú to však slová pravdivé a opodstatnené, pretože sa dotýkajú pretvárky. O tejto skupine židovského národa vieme, že sa považovali za dokonalých, a to dávali aj svojím správaním najavo. Sedávali na prvých miestach v synagógach, radi prijímali pozdravy na ulici, dávali sa oslovovať: učiteľ. Preto im Ježiš adresuje tieto slová: „Beda vám, lebo ste ako neoznačené hroby a ľudia ani nevedia, po čom chodia" (Lk 11,44).
Zbožnosť - to nie je len dávanie desiatkov, keď majú z čoho, keď je to z nadbytku, keď ich to takpovediac nič nestojí. Zbožnosť je záležitosť lásky, ktorá musí vychádzať z vnútra človeka, z jeho presvedčenia a to musí slúžiť k oslave Boha, a nie k oslave darcu. Tam, kde je láska, tam sa nedá hovoriť o egoizme, samoláske, pýche. Láska nepohoršuje, ale povzbudzuje. Pýcha robí zlo. Láska nepozná hraníc. Je nezištná, ako hovorí Pavol v Liste Korinťanom: „Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy" (1 Kor 13,4-6). Toto Pavlovo vyznanie o láske nemá a nemôže mať nič spoločné so správaním farizejov. A pri samotnom počúvaní cítime, kde je pravda, kde sa skrýva hodnota.... Láska teda nepozná hraníc, ale správanie farizejov tomu nenasvedčuje.
Text evanjelia je pre nás poučením, aby sme na seba dali pôsobiť lásku, hoci je to niekedy ťažké a vyžaduje si to námahu a obete, ale je aj obohatením. Na druhej strane pýcha a povýšenectvo farizejov ubíja. Snažme sa, aby aj nám Pán Ježiš toto nevyčítal. Preto sa musíme vo svojom živote rozísť s pretvárkou. Kresťanstvo nesmieme znížiť na úroveň vonkajších úkonov, obradov. Kresťanstvo je láska, pretože BOH JE LÁSKA. Kristus, ktorý je náš učiteľ, nás jasne učí, že nesmieme pestovať v sebe pretvárku, čiže nemáme mať iné správanie navonok a iné v sebe. Keď pocítime, že sa to týka i nás, je to znamenie, aby sme začali s úprimnou zmenou v postojoch svojho života. Uvedomujeme si, že aj keby sme navonok hovorili a konali akokoľvek dobre, pekne, zaslúžene, a nezhodovalo by sa t o s láskou, ktorá pramení z presvedčenia, bolo by to všetko len ako cvendžiaci kov a zuniaci zvon. Preto apoštol Pavol ďalej napísal: „A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol" (1 Kor 13,1-13).
Nezakazujme, neprikazujme, ale svojím životom ukážme pravú hodnotu učenia Pána Ježiša. A keď sa nám dostane oprávneného obvinenia, napomenutia, urobme všetko, aby sme to uviedli na správnu mieru, aby sme to využili na svoje duchovné obohatenie pre spásu svojej nesmrteľnej duše. Pán Ježiš to zdôraznil v slovách: „Aj vám, zákonníkom, beda! Lebo zaťažujete ľudí bremenami, ktoré nemožno uniesť, ale sami sa tých bremien ani jediným prstom nedotknete" (Lk 11,46).
Je to krásne, keď sa láska prejavuje nielen slovami, ale skutkami. Veď Pán Ježiš povedal: „Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane, vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach" (Mt 7,21).
Dávajme pozor, aby nám všetko bolo na osoh. Jedného sa budeme chrániť a druhé budeme pestovať. Amen.