Meditácia na 29.10.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Pondelok 30. týždňa v Cezročnom období | Lk 13, 10 - 17
Ježiš učil v sobotu v istej synagóge. Bola tam žena, ktorá osemnásť rokov mala ducha neduživosti. Bola zhrbená a nemohla sa ani trochu narovnať. Keď ju Ježiš zbadal, zavolal si ju a povedal jej: „Žena, si oslobodená od svojej choroby," a vložil na ňu ruky. Ona sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha. Ale predstavený synagógy sa nahneval, že Ježiš v sobotu uzdravuje, i povedal zástupu: „Je šesť dní, keď treba pracovať; v tieto dni prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v sobotu!" Pán mu odpovedal: „Pokrytci! Neodväzuje každý z vás v sobotu svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať? A túto Abrahámovu dcéru, ktorú satan držal osemnásť rokov spútanú, nebolo treba vyslobodiť z tohoto puta hoci aj v sobotu?" Keď to povedal, všetci jeho protivníci sa zahanbili, ale ľudia sa radovali zo všetkých slávnych skutkov, ktoré konal.
Viďme starosť Pána Ježiša o človeka
Naša morálka nás učí, že láska víťazí aj nad povinnosťou k zákonu. Preto je samozrejmé, že matka, ktorá má choré dieťa a stará sa oň, nemusí ísť na nedeľnú svätú omšu, a pritom sa nedopustí hriechu. To preto, že vo svojom dieťati miluje aj Boha. Zaiste by na tú omšu išla, keby bolo dieťa zdravé. Keby sme boli prísni rigoristi, stáli by sme len na predpise zákona. My ale vieme, že Boh je Láska. Toto nechceli pripustiť a tvrdošijne zastávali svoje zákony predstavení synagógy, keď Pán Ježiš uzdravil v sobotu chorú ženu, ktorá už 18 rokov bola zhrbená a nemohla sa narovnať.
Medzi Ježišom a predstavenými synagógy kvôli tomu prebehla ostrá výmena názorov o slávení sobotňajšieho odpočinku. Národ, hoci videl a počúval, čo robí Pán Ježiš, neprijímal jeho ponuku ku vstupu do Božieho kráľovstva, odmietal jeho výzvy k pokániu a tvrdošijne zastával svoje vonkajšie chápanie náboženstva. Predstavený synagógy je rozhnevaný, že Pán Ježiš uzdravuje v sobotu. Je to podľa neho veľká robota. Ale za znesvätenie už nepovažuje starosť o svoj dobytok. Ten ide napojiť, pretože by bol smädný. Toto pochopiť vie, ale nevie pochopiť pomoc druhému - pomoc, ktorú preukázal Pán Ježiš tejto chorej žene. Čo sa môže preukázať zvieraťu, to sa nemôže preukázať človeku. Taká je mienka predstaveného synagógy. Takéto učenie je farizejské. V tomto krásnom príklade môžeme vidieť ďalekosiahle následky lásky Pána Ježiša a skostnatenosť paragrafov Zákona vodcov národa.
Sobota bola pre židovský národ pamätným dňom na vyslobodenie národa z egyptského zajatia. Preto aj predstavený synagógy sa mal tešiť, že jedna zo sestier národa našla oslobodenie zo svojej choroby. Predstavený zaiste nemusel byť zlý človek, ale veľmi lipol na predpisoch a málo vedel o láske. Pre neho bol predpis viac ako skutok lásky.
Po tomto vysvetlení položme si sami niekoľko otázok: Nepodobáme sa aj my predstavenému synagógy? Nie sme len predpisoví? Evanjelium sa môže pre nás stať príležitosťou rozlúčiť sa so zvykovou vierou. Dospelí, skúste svoju vieru rozvinúť a ešte hlbšie do nej siahnuť. Zanechajte detské spôsoby a začnite žiť vieru svojej doby, v ktorej sa nachádzame. Žiť svoju vieru znamená žiť ju stále novú a novú, stále mladú a obohacujúcu. Musíme sa vyzliecť z takých myšlienok, ktoré ešte niekoho trápia, že viera patrí stredoveku, že neoslovuje mládež, že je vzdialená mentalite muža. Práve naopak, sme svedkami toho, že viera pre toho, kto sa ju snaží lepšie poznať a pochopiť, stáva sa úžasným impulzom do života a pomáha mu riešiť problémy.
Pán Ježiš uzdravil chorú ženu práve v sobotu. Priniesol teda do slávenia soboty nové ovzdušie. Cirkev sa nevzďaľuje od učenia Krista, keď má porozumenie i k časovým a oblastným potrebám veriacich.
Pre nás je nedeľa dňom pracovného pokoja, to však ale neznamená, že zaháľame. Je to deň na zážitok z rodinného spoločenstva. Deň na prehĺbenie si svojich vedomostí z oblasti viery. Je to deň, kedy sa môžeme ponavštevovať a využiť stretnutie na pookriatie, povzbudenie, posilnenie, či spôsobenie radosti chorým a starým. Je to deň, kedy si majú deti užiť svojich rodičov a naopak. Teda nielen modliť sa, ísť do kostola. Veď koľko dobra sa dá vykonať cez jednu nedeľu. Koľko radosti sa dá spôsobiť pri jednom nedeľnom posedení alebo stretnutí. A pritom nemusíme mať strach, že sme znesvätili tento deň Pánov. Práve naopak, ak vidíme, vo svojich bratoch a sestrách Pána Ježiša, je to práve to, čo chce dať Pán Ježiš tomuto dňu do vienka.
Naše náboženstvo si právom zaslúži názov, že je náboženstvom lásky. A to nielen preto, že sa hlásime ku Kristovmu učeniu, ktoré je ňou presiaknuté, ale preto, že sa o to usilujeme v praxi. Amen.