Meditácia na 31.10.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Streda 30. týždňa v Cezročnom období | Lk 13, 22 - 30
viac na tému LÁSKA/ Srdce sa dozviete aj v Herbári myšlienok Ľubomíra Stančeka 1.: Viac informácií tu.
Cestou do Jeruzalema prechádzal Ježiš mestami a dedinami a učil. Ktosi sa ho spýtal: „Pane, je málo tých, čo budú spasení?" On im povedal: „Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť. Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: ‚Pane, otvor nám!` A on vám povie: ‚Ja neviem, odkiaľ ste!` Vtedy začnete hovoriť: ‚Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil.` Ale on vám povie: ‚Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť!` Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, a vy ste vyhodení von. A prídu od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve. A tak sú poslední, ktorí budú prvými, a sú prví, ktorí budú poslednými."
Trénujme lásku
V tomto "preddušičkovom" čase si kladieme vážne otázky, ktoré si museli a budú musieť klásť ľudia vždy - a sú stále aktuálne. Nie sú vôbec zapadnuté prachom času. Kto som? Odkiaľ som? Kam idem? Prečo žijem? Má môj život zmysel?
Medzi tieto otázky patrí i otázka z evanjelia: „Pane, je málo tých, čo budú spasení?" (Lk 13,23). Ak by sme mali možnosť stretnúť sa s Ježišom, zaiste by sme si ju neodpustili. Pán Ježiš na túto otázku priamo neodpovedá, ani na ňu nechce odpovedať. Prečo sa vlastne človek pýta na počet? Hľadá vari v číslach uistenie? Alebo si myslí, že keď bude spasený celý Izrael, bude spasený teda i on? Ak bude počet zachránených malý, výhľady sú nepatrné a načo sa potom namáhať? Takto vypočítavo rozmýšľajú mnohí. Ježišovi však ide o niečo dôležitejšie ako je počet. Chce nám ukázať, ako dosiahneme spásu. On prišiel pre všetkých a zo svojho kráľovstva nikoho nevyháňa. Naopak, on volá k sebe: „Poďte ku mne všetci... „ (Mt 11,28).
A dnes nám hovorí: Usilujte sa! Namáhajte sa! A grécke slovo pôvodného textu - agonizesthai – to vyjadruje ešte ostrejšie: Zápaste ako so smrťou! Zápaste na smrť, zápaste ako športovec, ktorý vydáva zo seba posledné sily, aby dosiahol svoj cieľ! A tak chápeme, že to, či budeme Bohom prijatí, alebo nie, závisí od našej ochoty ísť za Kristom. Boh urobil pre nás všetko. Ďalej, ľudsky povedané, ísť už nemôže. Nestačí však len príslušnosť v jeho Cirkvi, či dokonalé poznanie jeho náuky bez ochoty žiť jeho život.
Je potrebné si uvedomiť, že z vlastnej prirodzenosti človek nie je schopný Boha vidieť a milovať. Život v nebi vyžaduje isté prispôsobenie, ktoré vo svojej prirodzenosti nemáme. Keby sme mali žiť na inej planéte, potrebovali by sme iný orgán dýchania, pretože naše pľúca nie sú na to prispôsobené. Podobne na to, aby sme žili v nebi šťastne, potrebujeme nové schopnosti poznania lásky - nadprirodzený život. Tento život presahujúci naše schopnosti sme dostali pri sviatosti krstu a neustále sa zveľaďuje prijímaním ďalších sviatostí.
Apoštol Ján píše: Boh je láska. A na tento život v láske sa musíme pripravovať životom lásky k Bohu a k blížnemu. Musíme trénovať lásku tu na zemi, aby sme v nových podmienkach neba obstáli. Pozrime sa spoločne, ako sa o to usilujú ľudia okolo nás. Francúzsky veľkoobchodník Eduard Laclero premenil časť svojho obchodu na jedáleň pre nezamestnaných ľudí. V obchode dostanú zadarmo jedlo a v priľahlej jedálni ho môžu pokojne zjesť. Ak má niekto nejaké peniaze, dostane pri nákupe základných potravín 30 percentnú zľavu. Keď bol Laclero malý, pri chudobnom stole bol denne pripravený jeden tanier pre chudobného. Dnes je v jeho obchode tých tanierov toľko, koľko je hladných, ktorí tam prídu.
Tento čin lásky, ktorý sa denne opakuje, vyzerá azda trochu rozprávkovo. Ale predsa je to skutočnosť dnešných čias! Mohli by ho azda ľudia pokladať za čudáka, ale boli by to egoisti, ktorým hmota zahmlila oči srdca. Laclero sa díva na ľudí očami lásky a všetko mu je jasné. Nuž, skúsme otvoriť oči svojho srdca a možno sa nám otvorí nový pohľad na ľudí, na život i na nás samých. Nemôžeme otvárať všetci jedálne, niekde to nie je ani potrebné, ale musíme otvárať oči srdca, a to denne. Že je to možné a potrebné, dosvedčuje aj ďalší zaujímavý príklad.
Aj dnes sú v Bazileji ľudia, ktorí sú ochotní pomôcť chudobným pri sťahovaní, pri remeselníckych prácach, v dome, pri nákupoch, upratovaní, príprave jedál a podobne. Iní navštevujú starých a chorých, utvárajú telefonické reťaze, aby osamelí ľudia mohli s niekým telefonovať, usporadúvajú vychádzky, výlety a podobne. Tajomstvo úspechu tejto akcie spočíva v tom, že každého, komu sa pomôže, organizátori prosia, aby aj on robil podobne iným. Takto sa láska k blížnym znásobuje. Uskutočňuje sa tu Kristov geniálny návrh spred dvetisíc rokov: „ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im!" (Lk 6,31). A ľudia sa presviedčajú, že robiť dobre iným, nie je utópia, ale, že je to čosi krásne, čo spôsobuje radosť. Ľudia, ktorí boli predtým beznádejní, cítia, že iní im chcú dobre, a to im dodáva chuti do života. Kto robí dobre, má silnú nádej, že v prípade potreby i jemu ktosi pomôže. Taký človek sa nebojí potom vyjsť zo svojho egoizmu. Postupne prichádza na to, že robiť dobro nie je slabosť, ale úžasná sila, ktorá človeka pretvára, a tak každý podľa svojich možností a schopností vytvára predobraz neba.
Každý z nás, bratia a sestry, má veľa možností ako trénovať lásku. Začnime už dnes. Možno v našej rodine, v susedstve je niekto, kto sa cíti opustený a potrebuje pomoc, pár milých slov... Veď Pán Ježiš nás nebude súdiť podľa toho, že sme ho poznali, ale podľa toho, ako sme mu slúžili v našich blížnych. Nech nás teda neznepokojuje počet. Dôležité je to, že poznáme spôsob. Nepremeškajme možnosť, ktorú nám dnes dáva Pán! Amen.