Meditácia na 01.11.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Všetkých svätých | Zj 7,2-4.9-14

30_large.gif

separator.png
Ja, Ján, videl som vystupovať od východu slnka iného anjela, ktorý mal pečať živého Boha a mohutným hlasom zvolal na štyroch anjelov, ktorí dostali moc škodiť zemi a moru: „Neškoďte zemi ani moru ani stromom, kým neoznačíme na čele služobníkov nášho Boha!" A počul som počet označených: stoštyridsaťštyritisíc označených zo všetkých kmeňov synov Izraela. Potom som videl; a hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, v rukách mali palmy a mohutným hlasom volali: „Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!" Všetci anjeli stáli okolo trónu, starcov a štyroch bytostí, padli na tvár pred trónom, klaňali sa Bohu a volali: „Amen! Dobrorečenie a sláva, múdrosť a vďaka, česť a moc i sila nášmu Bohu na veky vekov. Amen." I prehovoril jeden zo starcov a povedal mi: „Kto sú títo oblečení do bieleho rúcha a odkiaľ prišli?" Povedal som mu: „Pán môj, ty to vieš." A on mi povedal: „To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia: oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi." 

separator.png

Prebuďme svoje svedomie
 

V tento deň, ale i po ďalšie nastávajúce, si častejšie ako po iné dni roka nájdeme čas a navštívime miesta na cintorínoch, kde sme uložili telesné pozostatky našich drahých. Tieto návštevy nie sú len spomienkou na tých, ktorí nás opustili, ale sú často i chvíľou vážneho zamyslenia sa nad svojím životom, nad cieľom nášho života a u nás veriacich, aj nad stavom svojej duše. Možno ste si aj vy po tieto dni uvedomili, že musíme zobudiť svoje svedomie, vážnejšie sa stavať ku svojej duši, pretože cítime, že nám pribúda rokov a s tým aj možný odchod z tohto sveta. Tieto dušičkové dni hovoria o konci nášho života, ale aj o konci sveta. Zamyslime sa, či správne chápeme učenie Cirkvi o posledných chvíľach života človeka.

Ján apoštol v poslednej knihe Nového zákona zaznačil svoj zážitok, ktorý mal vo vyhnanstve na ostrove Patmos. Okrem iného píše o počte poznačených, ktorých bolo „stoštyridsaťštyritisíc poznačených zo všetkých kmeňov synov Izraela". Spomínané číslo je známe zo Svätého písma mnohým ľuďom. Toto číslo však je aj pre mnohých z nevedomosti, či nesprávneho výkladu a vysvetlenia, aj príčinou zlého prístupu k životu. Stretávame sa totiž s názormi ľudí, že Boh vopred určil, kto bude spasený a kto nie, vraj, potom načo sa snažiť nejako čnostne žiť. Keď mám byť spasený, a či zatratený, tak budem. Je to vec filozofického systému. Tomizmus je teologický smer, kde sa hovorí, že Boh dáva človeku slobodnú vôľu a človek sa sám rozhodne svojím životom k večnej spáse, alebo zatrateniu. Molinizmus je teologický smer, ktorý učí, že Boh vo svojej múdrosti vie, či človek bude, alebo nebude spasený, teda už vopred je rozhodnuté. Oba teologické smery sú otvorené. Cirkev nezavrhuje ani jeden.

Boh vo svojej múdrosti vie, či človek bude spasený, alebo zatratený, ale dáva každému človeku svoje milosti potrebné ku spáse. Každý sa rozhodne slobodne a dobrovoľne sám o svojej večnosti. V našom učení je zjavené, že Boh chce dať všetkým ľuďom večnú spásu. Pavol apoštol v Prvom liste Timotejovi píše: „ ... ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu" (1 Tim 2,4). Preto Boh každému človekovi určil v tomto živote dostatočnú milosť ku spaseniu. To, že my povieme, že Boh vie, či budeme spasení, alebo zatratení, neovplyvňuje naše spasenie. Spasení však budú len tí, ktorí skončia svoj život tu na zemi v stave milosti, v stave priateľstva s Bohom.

Milosť je dar, ktorý si človek nezaslúži sám od seba, ale len ako dar od Boha. Boh však chce, aby sme si spásu získali svojimi zásluhami.
Prirovnanie: Ako lekár chce zdravie chorého z lásky k pacientovi, zároveň však tiež chce, aby pacient užil lieky, a tak dosiahol zdravie. Boh je lekár, ktorý nás miluje, dáva nám lieky, svoje milosti a záleží len od nás chorých, či budeme zdraví, to znamená - spasení, ak liek budeme správne prijímať. Tu si musíme uvedomiť, že Boh a my nie sme na jednej rovine. U Boha nejestvuje čas, teda pre neho neplatí včera, dnes a zajtra. Boh je nad časom. Boh teda všetko vie, pozná, pre neho nie je nič neznáme. My sme však tu, v čase. U nás je včera, dnes a zajtra. My sa musíme rozhodnúť.

Boh nám dal všetko ku spáse, to znamená svoje dary, milosti, ale dal nám aj dar rozumu a slobodnej vôle a to, ako žijeme, rozhodne o našej večnosti. Ak prijmeme a budeme žiť s Bohom v priateľstve - v milosti posväcujúcej - splníme podmienky k spáse. Ak nežijeme podľa jeho príkazov, nevyužijeme dary milostí, ktoré nám dáva zadarmo, nie sme jeho priateľmi, a preto sami slobodne a dobrovoľne si pripravujeme svoje odsúdenie.

Ten stav, ktorý práve prežívame, rozhoduje o spáse, alebo o našom zatratení. Tak sa dá vysvetliť, že človek, ktorý žil celý život bez Boha, keď sa v okamihu svojej smrti zmieri s Bohom, prijme jeho dary, je spasený. Nevieme kedy, kde a ako si nás Boh povolá, kde a kedy to Božie neustále „teraz" sa spojí s naším „časovým teraz", keď príde naša smrť, a teda aj náš súd. Preto sa nik nemôže spoliehať na to, že bol dobrý a čnostný v minulosti, keď potom hriechom odvrhne, neprijme dary, stratí všetko i z minulosti. Je potrebné, aby sme žili stále v spojení s Bohom. Tieto slová nás nemajú zastrašiť, ale naučiť ešte viac dôverovať v Boha, ako píše Pavol Filipanom: „a ja som si istý, že ten, čo začal vo vás dobré dielo, aj ho dokončí až do dňa Krista Ježiša" (Flp 1,6). To znamená - privedie nás do večnej spásy. Dôverujme v Božiu dobrotu a lásku.

Hovoríme si to aj preto, lebo medzi nami žijú bratia a sestry, ktorí nesprávne pochopili text Jánovho Zjavenia o počte vyvolených-poznačených stoštyridsaťštyritisíc. Toto číslo v našom učení neznamená matematické číslo, ale je to symbolické číslo, ktoré označuje veľký počet vyvolených. Inými slovami toto číslo hovorí, že všetci, ktorí zomierajú zmierení s Bohom v milosti posväcujúcej a sú priateľmi Boha, sú zahrnutí do tohto počtu. Teda toto naše učenie sa rozchádza už v samotných základoch tých bratov a sestier, ktorí sa hlásia k Svedkom Jehovovým, ktorí sa všemožne snažia dokázať týmto číslom na falošných a umelo vykonštruovaných domnienkach, že do tohto čísla sú započítaní len členovia sekty Svedkov Jehovových a že pri druhom príchode Pána Ježiša na zem, len oni budú mať znamenie na čelách, ktoré ich zachráni.

Podľa nás je to blud, podobne ako aj ich výpočet o konci sveta. Vieme, že koniec sveta už očakávali v bielych plachtách viackrát, že výpočty ich prorokov sa ešte nesplnili, a ani nesplnia, pretože Pán Ježiš jasne vo svojom učení povedal, že o tomto dni nevie nik, ani anjeli v nebi, iba Otec, teda ten, ktorý stvoril svet, kto mu dal začiatok, iba ten vie nielen to, kedy bude koniec sveta, ale kedy bude aj koniec nášho života. Vieme, že pre smrť Pána Ježiša, ktorý tak zmieril ľudí s Otcom, súdiť bude Pán Ježiš, pretože jemu pod nohy bude podrobená v ten deň každá moc a každá sláva.

Tieto slová majú byť pre nás dostatočným poučením, aby sme sa nemuseli obzerať po falošnom učení tých, ktorí nás veľmi láskavo, milo, ba až dotieravo presviedčajú o pravosti ich učenia, keď sú ochotní, a to je na ich chválu a na našu hanbu, pre svoje učenie ísť za novými stúpencami kilometre. Neľutujú čas ani financie, čo je otázne, kážu a apoštolujú až niekoľko hodín týždenne, len aby svoje učenie šírili vo svete. Ak týchto bratov spoznáte, neprijímajte od nich žiadnu literatúru, pretože sa ich nezbavíte a budú vám znepríjemňovať váš život. Nepúšťajte sa s nimi do reči, pretože oni hovoria stále len to svoje a nie sú schopní viesť dialóg, prípadne si priznať omyly, chyby a nedostatky. Pripomínam a hovorím to aj preto, lebo títo Svedkovia Jehovovi využívajú práve také chvíle, keď ľudia stratia milovanú osobu a oni si vedia nájsť tú "správnu" cestu, vedia ho potešiť, pomôcť mu. Hneď nepovedia, čo sa za tým všetko skrýva, neprezradia svoj úmysel, ale pomaly čas hrá v ich prospech, vedia si človeka pritiahnuť na svoju stranu. Často je už neskoro, alebo veľmi ťažko sa týchto falošných prorokov pozbaviť.

Keď ostaneme v tichu stáť nad miestom, kde odpočívajú telesné pozostatky našich drahých, uvedomme si, že máme ešte dušu a tá nezomrela, nezanikla, že ako ich i naša duša je stvorená Bohom a Bohom bude i odmenená podľa nášho života, buď pre večnú blaženosť, alebo pre večné zatratenie. Amen.

YouTube | Gloria.tv