Meditácia na 02.11.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Všetkých verných zosnulých | Mt 25, 1 - 13
Ježiš povedal svojim učeníkom toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Päť z nich bolo nerozumných a päť múdrych. Nerozumné si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. Múdre si vzali s lampami aj olej do nádob. Keď ženích neprichádzal, všetkým sa začalo driemať a zaspali. O polnoci sa strhol krik: ‚Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!` Všetky panny sa prebudili a pripravovali si lampy. Tu nerozumné panny povedali múdrym: ‚Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.` Ale múdre odvetili: ‚Aby azda nebolo ani nám ani vám málo, choďte radšej k predavačom a kúpte si!` No kým išli kupovať olej, prišiel ženích a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. Napokon prišli aj ostatné panny a vraveli: ‚Pane, Pane, otvor nám!` Ale on im povedal: ‚Veru, hovorím vám: Nepoznám vás.` Preto bdejte, lebo neviete ani dňa ani hodiny."
Žiť tak, aby nám lampy nezhasli...
Mnoho ľudí sa dnes bojí slova „svätosť". Je to veľmi zvláštne. Veď práve my - kresťania, sme povolaní stávať sa svätými. Byť svätý neznamená byť zaradený do litánií. Byť svätý znamená: žiť život s Bohom, radovať sa z toho, že nás miluje. Byť svätý znamená: plniť poslanie, ktoré nám dal Pán; znamená to: byť „svetlom sveta" (Mt 5,14). Znamená to: byť pripravený plniť Božiu vôľu.
Ak budeme pripravení plniť Božiu vôľu, budeme aj pripravení vojsť do Božieho kráľovstva; podobne ako múdre panny, o ktorých sme dnes čítali: „tie, čo boli pripravené vošli s ním na svadbu" (Mt 25,10). Môžeme si pripomenúť príslovie `Nepozvaný hosť má za dverami cnosť`. Aspoň z postoja k nerozumným pannám by sa to dalo vytušiť. Musíme si však povedať, že zo svadby, ktorú používa Pán, aby opísal radosť nebeského kráľovstva, nie je nikto vylúčený. Po zemi nikdy nechodil a ani nebude chodiť nikto, kto by nebol pozvaný radovať sa s Pánom vo večnej sláve. Prečo teda ženích z dnešného evanjelia nechce na svadbu pustiť niektoré panny? Veď vieme, že `pre Boha nikdy nie je neskoro`. Nie je to zo škodoradosti, ani preto, že by prišli neskoro. Je to preto, že keď mu mali vyjsť v ústrety, pri reálnom pohľade na svoje lampy to neboli schopné spraviť. Nemohli predsa vyjsť oproti ženíchovi s lampami, ktoré hasnú...
Podobne to bude aj pri našom osobnom súde. Na celý náš život sa vtedy pozrieme celkom reálne. Budeme stáť pred Pánom s lampou nášho života v rukách. To, či bude horieť, závisí od toho, či si počas života zadovážime dostatok oleja vernosťou Božiemu milosrdenstvu a svojimi skutkami živej lásky. Vtedy nám nikto nebude môcť dať zo svojich skutkov, nikto nám nebude môcť pomôcť svojím vlastným vzťahom k Bohu, ktorý sme my možno zanedbali. Budeme stáť pred Bohom so všetkým a zároveň len s tým, čo sme. Budeme stáť pred nekonečnou Láskou a budeme sa musieť zodpovedať z vernosti tejto Láske. Boh nás neodsúdi. Veď nás stvoril preto, lebo nás miluje a túži, aby sme boli s ním v jeho kráľovstve naveky. Ak nás niečo odsúdi, tak to bude nedostatok lásky, ktorú sme v živote rozdávali. Ak nám niečo, hoci len dočasne, neumožní vstup do večného spoločenstva lásky, tak to bude nevera Božiemu milosrdenstvu. Som presvedčený, že nikto z nás nechce predstúpiť pred Pána so strachom, ale s radosťou. Tak, ako sme to spomínali včera.
Ako to však dosiahnuť? Ako máme žiť tak, aby sme sa mohli pred Božiu tvár postaviť s dôverou a radosťou? Ak sa vrátime k obrazu svadby z dnešného evanjelia, tak odpoveď nachádzame priamo v ňom. Máme žiť tak, aby nám lampy nezhasli, aby sme „svietili ako svetlá na svete," aby sme sa „pevne držali slova života" (Ef 2,15). Ak dnes vieme, že raz budeme stáť pred Láskou, musíme v tejto Láske žiť. Sme pozývaní, aby sme boli k dispozícii našim blížnym, keď potrebujú našu pomoc. Ak nechceme pred Bohom pri osobnom súde stáť so zhasnutou lampou a prázdnymi rukami, tak dnes pamätajme na to, že naše navždy ostane len to, čo rozdáme. Za každý milý úsmev, za každý nepatrný dobrý skutok, za každú ochotnú pomoc, za úprimnú modlitbu... Za všetko toto dostaneme trošku oleja. Milovaní, možno práve tá troška lásky, ktorú dnes rozdáme v dôvere v Božie milosrdenstvo, nám neskôr zabezpečí nebo. Buďme štedrými darcami seba samých.
Pamätajme na povolanie spoločné všetkým kresťanom. Nezabúdajme na povolanie žiť v láske. Pamätajme na povolanie ku svätosti. Každý deň sa usilujme rozdávať v rámci svojich možností. Predovšetkým však nezabúdajme na to, že všetko, čo sme dostali je nezaslúženým Božím darom. Ďakujme aj pri tejto svätej omši nášmu Pánovi za to, že sa môžeme rozdávať, ďakujme za to, že nás chce odmeniť mierou našej vlastnej štedrosti a lásky. Amen.