Meditácia na 20.11.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Utorok 33. týždňa v Cezročnom období | Lk 19, 1 - 10
Ježiš vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý, zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť. Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!" On chytro zišiel a prijal ho s radosťou. Keď to videli, všetci šomrali: „Vošiel k hriešnemu človekovi!" Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne." Ježiš mu povedal: „Dnes prišla spása do tohoto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo."
Zachej ako Zachej?
Vraj v niektorých nemeckých krajoch majú zvláštny zvyk pri výročiach posviacky chrámu, že na ozdobenú tyč upevnia figúru zo slamy alebo z handier. Potom túto ozdobenú tyč nesú do kostola na slávnostné bohoslužby. Tejto figúre hovoria – Zachej a má zrejme pripomínať biblického Zacheja, o ktorom sme počuli v dnešnom evanjeliu.
Kto to bol Zachej? V neskorších spisoch sa hovorí, že sa stal spoločníkom svätého Petra a ten ho menoval za prvého biskupa Cézarey, kde zomrel mučeníckou smrťou. Podľa francúzskej tradície prišiel ako hlásateľ Evanjelia do Gálie, ale uctievajú si ho aj v Etiópii ako svojho domáceho svätca. Vidíme, že sú to rôzne legendy, aj keď je veľmi pravdepodobné, že Zachej sa po svojom obrátení pridružil k Ježišovým učeníkom.
Čo nám hovorí o Zachejovi evanjelium? Čo sa stalo vtedy v Jerichu, Zachej bol vrchný mýtnik, teda bohatý a dôležitý človek, zároveň ale nenávidený a opovrhovaný svojimi krajanmi, pretože vieme, že colníci pracovali v prospech rímskych okupantov, boli to vtedy typickí kolaboranti. Do Jericha prichádza Ježiš so svojimi učeníkmi. Ľudia sa zvedavo zbiehajú, tisnú sa pri ceste, po ktorej ide. I Zachej chcel slávneho proroka zo zvedavosti aspoň vidieť. V Svätom písme sa hovorí, že chcel vidieť, ako vyzerá a kto je. Zachej bol malej postavy, a tak nemal v preplnenej ulici šancu. Jeho zvedavosť je taká veľká, že nedbá na svoj vek, ani na postavenie a ako chlapec vylieza do koruny figovníka, odkiaľ má krásny rozhľad. Tu sa ale stalo niečo neslýchané. Pán Ježiš sa pod týmto figovníkom zastavil, pozrel hore a vyzval Zacheja, aby zišiel dolu, že chce dnes byť jeho hosťom. Bolo to neslýchané vyznanie. Taký slávny prorok si ho všíma, chce k nemu prísť a u neho jesť, ba dokonca i nocovať! Preto Zachej zlieza zo stromu a pozýva ho do svojho domu. Ale z davu, ktorý stojí okolo a ktorý tento výjav s napätím sledoval, sa začínajú ozývať protesty: Verejný hriešnik, colník a práve toho tento prorok poctí svojou návštevou! akoby sme tu neboli my, počestní a dobrí Izraeliti- hodnejší hostiť tohto slávneho kazateľa.
Znova sa tu opakuje situácia z evanjelií, ktorá je nám tak dobre známa. Pán Ježiš sa skláňa k hriešnikovi a tí, ktorí sa robia spravodlivými, protestujú, pochybujú o pravosti Ježišovho poslania. Ako sa môže ozajstný prorok takto chovať? Už sme o tom počuli viackrát. A Pán Ježiš i tu odpovedá tak, ako už veľa ráz predtým: „Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo" (Lk 19,10). Aj tento colník, potomok Abrahámov, má nárok na spásu. A hriešnik Zachej reaguje ozaj tak, ako si to Ježiš praje. „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne" (Lk 19,8).
Je to pre Zacheja podobný zážitok ako už predtým pre Léviho, syna Alfejovho, zvaného Matúš a ako neskoršie pre Šavla pri Damasku, keď v jednom okamihu chápe, kto je Ježiš a čo je treba robiť. Zo Šavla sa stal Pavol a tu z vrchného mýtnika Zacheja sa stal Pánov učeník.
V evanjeliu čítame, že i v Jerichu boli nadšené zástupy, ktoré videli Ježiša, ale len o Zachejovi sa hovorí, že vyvodil zo stretnutia s Pánom Ježišom dôsledky. Ako by sme reagovali my, lepšie povedané, ako reagujeme my? S Pánom Ježišom sa totiž stretávame stále. Stále je u nás, stále nám dáva znamenie, stále nás nabáda, aby sme zostúpili a nasledovali ho. Stále chce byť naším hosťom. Sme vždy pripravení prijať Ježiša? Sme vždy a naozaj ochotní ho tak nasledovať ako Zachej? Iste, teraz možno prijímame Ježišovho pozvanie k bohoslužbám a zhromažďujeme sa okolo jeho stola, ale plníme i iné jeho príkazy a sme ochotní dať tú polovicu zo svojho majetku chudobným? Sme ochotní nahradiť štvornásobne tomu, koho sme oklamali a ukrivdili? Sme ochotní odpustiť tomu, kto sa proti nám previnil? Skrátka a múdro - sme ochotní žiť radikálne svoju vieru, ako to urobil Zachej, keď zliezol zo stromu a uvidel a uveril v Pána Ježiša?
A vy, milí priatelia, ktorí Pána Ježiša nepoznáte, ste ochotní vyliezť na strom, aby ste ho aspoň videli a zatúžili ho spoznať kto je?
Jeden kňaz spomína: "Za poslednej vojny sme boli zavlečení na nútené práce. Ja som bol v Linci. V jedno nedeľné popoludnie sme narazili v meste na skupinu ruských zajatcov, ktorí tam pracovali na moste. Mladí chlapci stáli pred veľkým krížom a ticho si prezerali Krista pribitého na kríži. Keď sme ich oslovili, obrátili sa a nechápavo sa pýtali ukazujúc na kríž: „Pačemu?"
Položili ste si túto otázku i vy, ktorí doteraz Krista nepoznáte? I vy chodíte po Pražskom moste a vidíte Krista pribitého na kríži. I vy ste synovia Abraháma, ste dcéry a synovia národa, ktorý Krista poznal pred tisícsto rokmi a s nadšením ho prijal za svojho Pána a Boha. On totiž prišiel hľadať a spasiť, čo zahynulo. Prijmite ho i dnes s radosťou ako Zachej, aby i vám Kristus mohol povedať: „Dnes prišla spása do tohto domu" (Lk 19,10). Amen.