Meditácia na 08.12.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Nepoškvrnené počatie Panny Márie | Lk 1, 26-38
Viac myšlienok na zamyslenie o Panne Márii
Boh poslal anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária.
Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas`, milosti plná, Pán s tebou."
Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav.
Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca."
Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?"
Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné."
Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova."
Anjel potom od nej odišiel.
Nepoškvrnená a naša úcta k Nepoškvrnenej
Je prikázaný sviatok. Nikto nás však nenútil prísť dnes na svätú omšu. Prišli sme dobrovoľne. aj keď prežívame hlboký advent, dnes spievame Glória a naše kostoly môžu byť vyzdobené kvetmi. Povieme : "Dnes má sviatok Panna Mária."
Pripomíname si vážny okamih v jej živote, ktorý veriacich kresťanov oslovuje a bude oslovovať do konca čias. Slávime sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Prišli sme vzdať úctu Panne Márii, nie sa jej pokloniť, a zároveň sa obohatiť vo svojom duchovnom živote. Toto naše počínanie je správne, pretože v Svätom písme nachádzame k tomu povzbudenie.
Anjel Gabriel oslovuje Máriu: „Zdravas, milosti plná, Pán s tebou." A po chvíli dodáva: „Neboj sa Mária, našla si milosť u Boha" (Lk 1,28-30).
Známe slová. Mnohokrát ich vyslovujeme, keď prerušujeme prácu pri počutí hlasu zvonov ráno, na obed alebo večer. Tieto slová tvoria kostru najrozšírenejšej modlitby medzi nami kresťanmi – modlitby sv. ruženca.
Stať z evanjelia, v ktorej Lukáš rozpráva o zvestovaní, je nám tak známa, že ju mnohí kresťania vedia celú naspamäť. Dnes si v texte viac uvedomujeme slová „milostí plná" a „našla si milosť u Boha". V týchto slovách sa prejavuje veľká láska Boha nielen ku samotnej Márii, ale vôbec k ľudskému pokoleniu. Už v raji, keď trestá prarodičov za ich hriech, dáva im prísľub, odznieva prvá radostná zvesť; protoevanjelium, že Boh dá svetu ešte nádej získať to, čo ľudstvu chcel dať hneď na začiatku. Pritom zohrá vážnu úlohu žena (por. Gen 3,15). anjel Gabriel oznamuje Márii, že tá žena je ona. Dozvedáme sa, že Boh dáva Márii bez jej zásluhy veľkú milosť. Boh Otec pre zásluhy svojho Syna, ktorý sa mal narodiť ako syn Márie, ochránil jedine ju od dedičného hriechu. Cirkev vždy učila o Panne Márii, že jej dušu nikdy nepoznačil hriech. Mária nielenže nedala súhlas k hriechu, ale Boh, ktorý je najčistejší, uchráni Máriu aj od hriechu, s ktorým prichádzajú na svet všetci ľudia ako so smutným dedičstvom po prarodičoch. Toto tajomstvo sa dá pochopiť a prijať, keď si uvedomíme, čo sa skrýva za jej odpoveďou anjelovi: „... nech sa mi stane podľa tvojho slova" (Lk 1,38).
Dnešný sviatok je pre nás obzvlášť radostný. Uvedomujeme si, že Boh ani po hriechu prarodičov neprestal nás mať rád. Boh mohol zariadiť veci aj iným spôsobom. Boh však chcel, aby pri náprave mal zásluhu aj človek.
Máriin súhlas je významným krokom pri spáse ľudstva. A to, čo Cirkev učila a verila cez stáročia, 8. decembra 1854 vyhlásil pápež Pius IX. za článok viery. O štyri roky neskôr, pri jednom zjavení Bernadete Soubirousovej 25. marca 1858, v južnom Francúzsku v Lurdoch v Massabiellskej jaskyni Panna Mária povedala: Ja som Nepoškvrnené Počatie! Lurdský farár bol prekvapený, keď mu toto jeho farníčka povedala. Dovtedy jej neveril. Aj dnes je mnoho ľudí, ktorí neveria v to, čo si dnes pripomíname. Medzi takých patria aj tí, čo veria v božstvo Ježiša Krista, ale učeniu Cirkvi o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie nechcú veriť. Nikto ich však k tomu nenúti. Nás tento fakt, článok viery, len obohacuje. Mária sa stáva pre nás učiteľkou viery a vzorom čistého života.
Aj keď sme poznačení dedičným hriechom, dnes si môžeme uvedomiť hodnotu čistého života. Ako Boh pripravoval lono Márie, aby bolo čisté pre počatie jeho Syna, tak Boh odmenil nanebovzatím Máriu, keď ako slobodný človek nikdy nedala súhlas ku hriechu. Márii od začiatku kresťanskí spisovatelia, filozofi a teológovia venovali pozornosť. Od začiatku sa stretávame s prejavom úcty k Ježišovej matke. Už v evanjeliách nachádzame k Ježišovej matke prejavy úcty. Najprv ju spisovatelia porovnávajú s Evou. Zatiaľ čo Eve sa pripisuje nevera a neposlušnosť, ktoré priniesli svetu nešťastie, Márii sa pripisuje viera a poslušnosť, ktoré priniesli svetu šťastie a prispeli k jeho spáse. Takto o Kristovej matke písali svätý Justín v 2. storočí, sv. Irenej v 3. storočí a taktiež i Tertulián a ďalší. Iní spisovatelia prirovnávali Máriu k Cirkvi. Vieme, že Mária počala z Ducha Svätého. Tak sv. Ambróz v 4. storočí učí, že Bohorodička je predobrazom Cirkvi. Sv. Ignác Antiochijský už v 1. storočí poukazuje na pojem ustavičného panenstva Ježišovej Matky. Sv. Ján Zlatoústy, sv. Gregor Nyssénsky, sv. Efrém a sv. Augustín vysvetľujú vážne slová „muža nepoznám" a poukazujú na veľkosť Máriinho súhlasu v dejinách spásy.
Už v 5. storočí sa objavujú útoky proti úcte k Matke Božej. Roku 431 bol Nestórius odsúdený so svojím bludom na sneme v Efeze. Úcta k Panne Márii sa šíri spolu s učením Ježiša Krista. Jadrom cirkevnej náuky o Panne Márii sú články viery, ktorých predmetom sú jej:
1. Božské materstvo.
2. Ustavičné panenstvo.
3. Nepoškvrnené počatie.
4. Nanebovzatie.
Azda najviac nejasností vzniká okolo pojmu Nepoškvrnené Počatie, ktorý sa niekedy zamieňa s panenským počatím Ježiša Krista.
Naša dnešná účasť na sv. omši je prejav súhlasu s učením Cirkvi: ... blahoslavená Panna Mária v prvom okamihu svojho počatia ostala zvláštnym darom Božej milosti pre zásluhy Ježiša Krista uchránená od každej škvrny dedičného hriechu... (por. Bula pápeža Pia IX. Ineffabilis Deus). Toto si dnes zdôrazňujeme aj preto, lebo nie všetci, i veriaci, správne veci rozumejú, a nie všetci s tým súhlasia. Taktiež nie všetko, čo vidíme a počujeme, je správne.
Inscenácia hry J e ž i š o v a m a t k a, ktorú vysielala slovenská televízia 7. decembra 1992, bola toho dôkazom. Inscenácia bola uvedená slovami, že sa jedná o umelecký pohľad na matku Ježiša Krista. Kto to sledoval, iste vážne zapochyboval o umeleckosti autora a prejave hercov. Mária má okrem Ježiša dvoch synov, aj dcéru. Ich správanie bolo viac ako pohoršujúce. Nenávisť, sváry, vypočítavosť, grobianstvo, zloba. Sestra Ježiša fajčí jednu cigaretu od druhej. Peter apoštol žije so sestrou Ježiša. A keď si pomyslíme na všetko ostatné, ako sa prekrúcali Ježišove slová, ako podali matku Pána Ježiša.... Mária je neveriaca. Neverí v zázraky svojho syna. Mária sa k ľuďom správa neláskavo... A vrcholom je, keď Mária berie do rúk nôž a chce vraždiť. Tak toto je moderný pohľad na Máriu! Týmto nás kŕmia tí, ktorým sme dali slobodne svoj hlas! Za toto platíme poplatky! Túto inscenáciu dali v predvečer sviatku Nepoškvrneného počatia Panny Márie.
A my, pravda, mlčíme! To sa udialo v národe, kde sa dve tretiny prihlásili ku kresťanstvu. Aj medzi tými, čo sa prihlásili ku viere v Krista, je mnoho takých, čo nie sú tak pevní vo viere ako vy. Nemajú základné vedomosti. Čo asi môže spôsobiť takáto inscenácia?! Vieme všetci. Rozhodne to nie je na úžitok veci viery, vzrastu k Nepoškvrnenej a taktiež k boju proti hriechu a všetkému zlu.
Uvedomujeme si, že mocnosti zla sú mocné a vynaliezavé. Aj keď platia o Cirkvi slová Pána Ježiša, že: „Pekelné brány ju nepremôžu" (Mt 16,18), predsa platia aj dnes Ježišove slová, ktoré adresoval nielen žene, ktorá ho oslovila, ale aj nám: „Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho" (Lk 11,28). A Božie slovo v ústach anjela Gabriela je jasné: „Zdravas, milosti plná, Pán s tebou" (Lk 1,28). Je vecou cti a presvedčenia na jednej strane pri urážkach nemlčať a na druhej strane ešte viac rásť vo vernosti a úcte.
Je to krásne, že sme dnes tu na svätej omši. Je chvályhodné, že nie sme tu len ako bezduchí pozorovatelia. Účasť na svätej omši nás chce obohatiť o potrebné milosti, ale tiež chce vyburcovať k opravdivému plneniu si svojich povinností kresťanov, synov a dcér nebeskej Matky. Amen.