Meditácia na 13.12.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Lucia, panna a mučenica | Mt 19,3-12
Prečítajte/vypočujte si nahrávky z duchovných cvičení pre
BISKUPOV A KŇAZOV | REHOĽNÉ SESTRY | LAIKOV
Nezdravý zvyk nemá miesto u svätých
Hovorí sa, že zvyk je železná košeľa. Áno, košeľa je potrebná časť ľudského ošatenia. Špinavá košeľa, rovnako veľká či malá, nerobí človeka spokojným, nepristane mu a neurobí ho šťastným. Zvyk je vážna vec aj v duchovnom živote. Nie však každý zvyk je dobrý a správny. Na dnešných dvoch sväticiach sa môžeme povzbudiť a zaujať správny vzťah ku zvyku vo viere a skutkom k nej patriacim.
Ježiš kladie v podobenstve o desiatich pannách do úst múdrych panien tieto slová: „Aby azda nebolo ani nám, ani vám málo, choďte radšej k predavačom a kúpte si" (Mt 25,9).
Ježiš často pre pochopenie svojich hlavných téz učenia používa takzvané podobenstvá, udalosti, ktoré poslucháčom boli dobre známe, pochopiteľné, na ktorých im poukázal na veci potrebné ku spáse. Toto podobenstvo hovorí, že nie všetci ľudia majú rovnaký vzťah k zodpovednosti pripraviť sa na stretnutie s Bohom-Sudcom. Ježišovi nejde o presné matematické rozdelenie, aj keď hovorí o piatich múdrych a piatich nemúdrych pannách. V podobenstve skôr kladie dôraz, že nie všetci ľudia domu pripisujú vážnosť, a teda jedni sa správajú nezodpovedne, ale druhí sú príkladní kresťania. Ženích v podobenstve je sám Ježiš. Lampy - to je stav duše. Boh si praje, aby sme mali dušu vždy pripravenú, keď nás osloví Boh-Sudca, nech je to v ktorýkoľvek čas, dobu.
Tak si máme uvedomiť, že je správne, keď žijeme v zhode s Božími, ako aj cirkevnými príkazmi, plníme Ježišove slová, zachovávame všetko, čo sa nám snáď stalo už všedným a samozrejmým. Niekto z nás môže povedať, že ísť na svätú omšu, modliť sa, pristúpiť ku sviatostiam je pre neho čosi samozrejmé. Nerobí to však len mechanicky, ale vždy sa snaží ten okamih prežiť a čo najviac z neho vyťažiť pre svoju dušu. Nepodceňujme veci, udalosti, stretnutia, ba práve naopak, často prosme o svetlo a silu Ducha Svätého, aby každé takéto stretnutie bolo osožné. Niet sa čo čudovať, keď vidíme, že kresťan, ktorý prakticky žije svoju vieru, je ochotný vykonať aj viac, ako sa mu prikazuje. Nemá svoj vyhradený čas, neobmedzuje sa len na určitý okruh ľudí, ktorým chce poslúžiť. Aj keď časom koná akosi zvykovo, automaticky, ale vždy má svoj cieľ pred sebou. To sú tie múdre panny, ktoré si zobrali do svojich lámp aj rezervný olej. Kresťan koná vždy tak, akoby to malo rozhodnúť o jeho večnej spáse. Nespolieha sa, nie je vypočítavý, ale je rozvážny, svedomitý a počíta aj so svojimi slabosťami. Opakom týchto múdrych panien sú nemúdre. Sú to kresťania, ktorí konajú, ale často ich zvyk je vypočítavosť, špekulácia, robia len pre ľudskú pochvalu, vážne veci odkladajú a veľa si o sebe myslia. Ich nesprávny postup sa často končí fiaskom. Spoznávajú nesprávne počínanie, názory, postoje, ale býva už neskoro. A od tohto nesprávneho postoja sa chceme dnes nielen dištancovať, ale naopak, v kladnom správaní múdrych panien sa posilniť.
Je to dnes tak krásne, keď v srdci cítime, že naše správanie života chceme mať podobné múdrym pannám. Zjednocujeme sa s nimi. Máme už množstvo skúseností z tejto oblasti. Dnes sa nám ponúka ešte jedna. Zvyklo sa u niektorých ľudí hovoriť, že trinástka je nešťastné číslo. Nám veriacim aj trinástka prináša úspech. U nás nie je rozhodujúce číslo, ale náš postoj, vzťah ku povinnostiam, úlohám a k zodpovednosti.
Oduševnenia ako od múdrej panny sa nám dnes dostáva aj od svätej Lucie. Okolo nej sa vytvorilo veľa mýtov, zvykov a obyčajov. Luciu v Cirkvi však vidíme ako rozdávateľku darov a svetla. Aspoň jednu drobnôstku z jej života pre naše povzbudenie.
Keď Lucia dozreje vo viere a láske ku Kristovi, natoľko, že si zvlášť uvedomuje, že jej život tu na zemi rozhoduje o večnosti, koná!
„Čokoľvek ste urobili, alebo neurobili jednému z týchto najmenších, mne ste to urobili, neurobili..." (Mt 25,31-46).
Jej vzťah k Bohu nebol záporný zvyk, veď nielenže pochopila, ale aj konala podľa toho, že kresťan bez skutkov kresťanskej lásky je len nemluvňa.
Rozhodla sa preto podeliť s blížnymi o svoj majetok. Keď si pýta od matky veno, ktoré chce rozdať, matka jej povie, že ho dostane až po jej smrti. Na to jej Lucia povie: - Keď dáme Bohu len to, čo už nepotrebujeme, čo už nemôžeme vziať so sebou, to nie je žiadna obeta. Z toho nemôžeš mať žiadne zásluhy. Bohu je milé matka, dať mu to, čo môžem užívať, kým som živá! Preto som sa rozhodla dať Bohu všetko, i svoje telo. – Po čase matka pochopí svoju dcéru. Začne medzi nimi súťaženie. Dnes je Lucia svätá.
Dobrým zvykom treba ovplyvniť aj iných. Aké je to pre nás, ale aj pre iných hodné odmeny, keď jeden druhému sa stávame inšpiráciou v konaní dobra, keď sme jeden druhému svetlom v konaní dobra. Dnes sa svet odvoláva na zvyk. Taký je u nás zvyk – taký mám zvyk. Nech je u nás teda taký zvyk stále, že chceme čím viacerým ukázať podľa vzoru svätej Lucie príklad: vždy a všade na prvé miesto položiť dobrý zvyk.
Podobne aj svätá Otília vo svojom živote prešla cez horúce plamene ťažkostí a skúšok.
Svoje skúsenosti zhrnula do pamätného ponaučenia: - Nezabudnite, že čas je krátky, a že je tu vždy pripravená milosť podporovať pokorné srdcia v ich skúškach.... Blažená večnosť je pripravená pre tých, ktorí vytrvajú. – (por. Katolícke noviny 50/1988).
Zvyk mnohých priviedol ku korune slávy. Zvyk však mnohých priviedol do zatratenia. a preto si dnes osvojme zvyk – byť vždy k dispozícii Bohu. Človek má dobrý pocit v čistej košeli. Čo môže byť krajšie, ako mať čisté svedomie a žiť v neustálej prítomnosti Božej. Amen.