Meditácia na 14.12.2012
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Ján z Kríža, kňaz a učiteľ Cirkvi | Lk 14,25-33
Kríž je vždy aktuálny
Nie je hádam ani jednej katolíckej rodiny, kde by na stene nebol kríž. Tento znak našej spásy sa nám stáva trvalým oslovením. Krížu nevenujeme svoj pohľad len na Veľký piatok či na sviatok Povýšenia kríža, ale často, keď si v ťažkostiach, problémoch, neúspechoch, chorobách chceme od ukrižovaného Ježiša vyprosiť posilu, potrebné milosti. Aj v adventnej dobe nám kríž pripomína dnešný svätý – Ján z Kríža.
Aktuálnosť kríža pre všetky generácie až do konca sveta vyjadril sám Pán Ježiš slovami: „A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom" (Lk 14,27).
Kríž – znak potupy, smrtiaci nástroj v časoch Krista – stáva sa pre Kristovu smrť znakom nádeje. Kristus na kríži opustený od apoštolov, od tých, ktorým dobre robil, zradený jedným z tých, ktorých mal najradšej – Judášom, dal svojou smrťou na kríži nádej, že on aj v tých najťažších chvíľach bude s trpiacimi, opustenými, zradenými, či inú bolesť znášajúcimi ľuďmi. Sám povedal, že keď bude vyzdvihnutý na kríž, všetkých pritiahne k sebe.
A skutočne, kríž sa od čias svätej Heleny, ktorá ho dala hľadať a ktorá na počesť Krista zomierajúceho na kríži dala postaviť baziliku na mieste, kde Ježiš za nás zomrel, stal sa ešte viac znamením. Prví kresťania v Ríme dávajú svojim zomrelým na miestach, kde uložili ich telá, vyryť znak kríža ako znak nádeje. Cez celé dejiny až po dnešný čas kríže zdobia a zároveň pripomínajú, keď sa budeme pridŕžať učenia Krista, všetky naše utrpenia a žiale majú zmysel. Medzi nami nenájdeme človeka, ktorý by sa v živote nestretol s nejakým krížom. Jeden od malička trpí nevyliečiteľnou chorobou a s ním trpia i jeho drahí. Keď však veria v Krista, spýtajte sa ich, čo pre nich znamená kríž.
Otec telesne postihnutého dievčatka hovorí: - Kríž mi dáva nádej, že sa stretnem so svojím dievčatkom u Ježiša a tam ju nebudem vidieť trpieť. Už dnes sa na to teším. Preto nereptám, preto mi je ľahšie v tomto mojom kríži, lebo nie som v utrpení sám, je so mnou trpiaci Ježiš. Iná matka, ktorej zahynul mladý syn, hovorí: - Bol to ťažký kríž. Mnohí, s ktorými som sa stretla a boli neveriaci, keď videli ako znášam tento svoj kríž, pýtali sa ma: - Ako si to dokázala tak hrdinsky prežiť? – Odpovedala som: - ako? Pod krížom na kolenách. Kristus na kríži bol, je a ja verím, že i bude mojou jedinou útechou a nádejou. Ja verím Kristovi, ktorý povedal: „Kto verí vo mňa bude žiť, aj keď umrie" (Jn 11,25). A to je tá sila, ktorá mi pomohla prežiť môj ťažký kríž. –
Áno, život bez kríža si mnohí už nevieme ani predstaviť. Možno takýmto ľuďom závidieť? Koľko je v našom okolí bratov a sestier, o ktorých si myslíme, že sa im všetko darí, že sú spokojní, keď ich vidíme usmiatych, keď si myslíme, že im nič nechýba a oni majú možno väčšie a ťažšie kríže ako sú tie naše. Oni však nestonú, nesťažujú sa, neplačú, nereptajú a nerúhajú sa. Oni pochopili slová, ktoré mnohí iní nechápu: „Koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje". Pre nich je kríž nielen nádejou na večnosť s Kristom. Kríž je pre nich príležitosťou k pokániu, a to nie iba za svoje hriechy, ale aj za hriechy iných. ak sledujeme zjavenia Panny Márie v posledných desaťročiach od lurdských zjavení, čo hovorí Panna Mária: Pokánie, pokánie, pokánie!
Aj my poznáme svoje kríže. Veď koľkí sme tu teraz len preto, že sa chceme znova posilniť a niesť svoj kríž ďalej. Vieme, že z toho miesta neodchádzame nevypočutí. Neprosíme, aby nám náš kríž bol odňatý, prosíme len, aby sme mali ďalšiu posilu.
Poučením a povzbudením je nám aj svätý Ján z Kríža. Už samotný titul, ktorý mu dala Cirkev, niečo napovedá. Okrem titulu „svätý" mu Cirkev dala ešte titul „učiteľ Cirkvi". Teda je skutočný odborník.
Narodil sa v r. 1542 v mestečku Fontiveros v strednom Španielsku. Jeho rodina bola veľmi chudobná. Keď má dva roky, zomiera mu otec. Matka viackrát mení adresu v domnení, že sa jej podarí uľahčiť ich ťažké kríže. Ján Prežíva ďalší svoj kríž. Matka ho musí dať do sirotinca. Mohli by sme povedať, že bol chudák, že sa mu v živote nič nedarilo. A predsa vykonal viac ako mnohí jeho slávni vrstovníci spolu. Nikdy si však nezúfal. Od malička mal v úcte Bohorodičku. Dostáva sa za sanitára do nemocnice. Nebolo v nemocnici láskavejšieho a súcitnejšieho sanitára-ošetrovateľa, ako bol Ján. Sám totiž už poznal, čo sú to kríže. Správca nemocnice si uvedomil, že z Jána by mal dobrého kňaza pre nemocnicu. Dal ho preto študovať ku karmelitánom, u ktorých požiadal aj o prijatie do rehole. V Medine žije ticho, skryto a kajúco s rehoľným menom – Ján od svätého Mateja.
Je stredovek a život v kláštoroch v tom čase bol v inom duchu, ako ho chceli mať zakladatelia. Preto pod vedením dnes tiež už svätej Terézie z Avily sa rozhodne vrátiť pôvodného ducha ich duchovnej rodine. Život sa mu stal ešte viac krížom. Preto mu Terézia zmenila meno – Ján z Kríža. Mnoho pracoval, plnil si svoje povinnosti, a za to sa mu dostáva krivdy a pohŕdania. Nazvali ho svätuškárom, buričom a dostal sa aj do väzenia, kde bol deväť mesiacov. Toto všetko formovalo Jána ešte viac. Ježiš mal v ňom svojho dobrého žiaka.
Ján vedený Ježišom píše diela, ktoré sú aj dnes vyhľadávané a čítané. Tak napísal T e m n á n o c d u š e; D u c h o v n á p i e s e ň; Ž i v ý p l a m e ň l á s k y; V ý s t u p n a h o r u K a r m e l. Tieto diela sú tak hlboké, že pomohli, pomáhajú a majú vplyv na vnútorný mystický život Cirkvi aj dnes. Pápež Pius XI. mu dal titul „Doctor mysticus". Zomrel 49-ročný. Posledné jeho slová boli: - Pane, do tvojich rúk porúčam svojho ducha. – Tak sa naplnila jeho láska k Ukrižovanému. Svojim nepriateľom nikdy neprial nič zlé. Často hovoril: - Budeme súdení z lásky. –
Je krásne, ak si toto osvojujeme aj my. Nech žijeme kdekoľvek, nech náš kríž je akýkoľvek, vytrvajme z lásky ku Kristovi. Aj nám je na pomoci Panna Mária. Náš národ je predsa pod ochranou Sedembolestnej. Taktiež si uvedomujeme, že je správne a dobré, keď sme pozorní a iným pomáhame pri znášaní ich krížov. Aj toto sa Ježišovi páči.
Nech naše kríže na stenách v našich domoch, kríže na okraji ciest, cintorínov, ale aj tie, čo nosíme na krku sa ku nám prihovárajú, nech nás oslovujú, posilňujú, aby sme vytrvali verne vo svojich krížoch, a tak raz mohli od Krista prijať odmenu.
Amen.